Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v júni zvýšila o 21,7% a priemysel tak nadviazal na pomerne silné zotavenie z mája. Dynamika medziročného poklesu jeho produkcie sa tak zmiernila z -33,3% na -8,6%. Silnejší jún tak aspoň čiastočne vymazal i mierne slabšie ako očakávané čísla priemyslu v čase vrcholiacej pandémie.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Väčšina odvetví slovenského priemyslu však aj napriek pomerne silnému zotaveniu produkcie (v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi) stále vykazovala nižšiu produkciu ako v rovnakom období minulého roka. Výnimkou v tomto smere boli odvetvia chemického priemyslu, ktorých produkcia naopak medziročne relatívne silne rástla a v úhrne tak zmierňovali medziročný pokles priemyslu až o 1,94 pb. (z toho petrochémia o 1,37 pb). Treba však poznamenať, že do čiernych čísel odvetviam chémie v júni nepomohlo ani tak výrazne zotavenie po odznení hlavnej vlny pandémie, ako skôr nízka minuloročná porovnávacia báza, najmä v petrochemickom priemysle, t.j. medziročný rast tu mal z veľkej časti len technický (štatistický) charakter. Výroba petrochemických produktov sa medziročne takmer zdvojnásobila (vzrástla o 96,2%), keď minulý rok najväčší závod v odvetví podstupoval v máji a júni plánovanú údržbu výrobných zariadení a výrobu tak výraznejšie utlmil. Silný, zhodne 26%, medziročný rast si však v júni pripísala aj výroba chemikálií a farmácia, rovnako čiastočne podporená bázickým efektom. Keďže sa jedná o energeticky náročnejšie odvetvia priemyslu, ich medziročne vyššia produkcia sa prejavila aj na výkone energetiky – jej produkcia medziročne vzrástla o 7,4%.
Motorom zotavenie priemyslu v júni bol najmä kľúčový sektor slovenského priemyslu – výroba dopravných zariadení, pokoronavírové zotavenie produkcie sme však mohli pozorovať naprieč sektormi slovenského priemyslu, keď mierny medzimesačný pokles produkcie zaznamenal len drevospracujúci priemysel a prehĺbenie medziročného poklesu produkcie v júni nevykázal žiaden priemyselný sektor. Produkcia automobilového sektora sa i pod vplyvom zotavujúcich sa predajov nových áut na kľúčovom európskom trhu (ale i na čínskom) v júni opäť výraznejšie zvýšila. Napriek tomu úrovne produkcie spred roka ešte stále nedosiahla, dynamika jej medziročného poklesu sa však zmiernila z viac ako 50% na -9,4%. Vzhľadom na svoju vysokú váhu však bol aj v júni automobilový priemysel tým odvetvím priemyslu, ktorý celkové čísla priemyslu znižovalo najviac, a to až o 2,54 pb. Zotavenie v ostatných významných exportných odvetviach priemyslu bolo v júni o niečo miernejšie ako v prípade výrobcov áut – výrobcovia strojov, elektrických zariadení, spotrebnej elektroniky i kovov a kovových konštrukcií si v júni pripísali medziročné poklesy produkcie o 10-20%, zatiaľ čo v máji bola ich produkcia medziročne nižšia približne o tretinu (s výnimkou elektrických zariadení, ktoré zaznamenali až 42% pokles). Odvetvia naviazané skôr na investície ako spotrebu teda aspoň nateraz vykazujú pomalšiu zotavovanie a predpokladáme, že tento trend by mal pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Napriek lepším ako očakávaným júnovým číslam, priemysel, najmä jeho exportne orientovaná časť, by mal byť hlavným zdrojom poklesu HDP v druhom štvrťroku. Jeho produkcia sa v priemere v druhom štvrťroku znížila o až o 22,9% (sezónne očistené) v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a o 28,1% v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka. V oboch prípadoch sa jedná o historicky najvyššie poklesy.
Čísla stavebníctva na rozdiel od priemyslu v júni sklamali. Stavebníctvo dokonca nenadviazalo na prvé májové známky zotavenia a jeho produkcia sa ďalej znižovala. V porovnaní s májom podľa údajov Štatistického úradu klesla o 4,9% (sezónne očistená) a po zohľadnení tradičnej sezóny tak bola dokonca ešte mierne nižšia ako v apríli, kedy vrcholila prvá vlna pandémie. Dynamika medziročného poklesu produkcie stavebníctva sa tak v júni prehĺbila z -12,4% až na -17,3%. Dôvody je pritom potrebné hľadať vo väčšom zo stavebných segmentov – vo výstavbe budov. Produkcia sa tu v júni medziročne znížila až o 23,4% (oproti 14,2% v máji). Predpokladáme, že významná časť júnového poklesu by stále mohla súvisieť s pandémiou COVID-19, keď zotavenie po uvoľnení v stavebníctve môžu stále pribrzďovať problémy na strane ponuky – odvetvie charakteristické nadpriemerným zastúpení pracovnej sily zo zahraničia môže trpieť na problémy s dostupnosťou pracovnej sily, vylúčené však nie sú ani problémy s oneskorením dodávok materiálu. Pokles vo výstavbe budov by však mohol mať čiastočne aj štrukturálny charakter a pravdepodobne súvisí s cyklickou pozíciou ekonomiky – očakávaným (hoci nie nevyhnutne aj prítomným) ochladením rezidenčného trhu (podporeným i centrálnou bankou ordinovaným sprísnením úverových podmienok), či miernejších investičným stavebným dopytom (napríklad nižšie investície do nových skladov, či výrobných hál).
Menší segment stavebníctva, výstavba infraštruktúry, závislý predovšetkým od verejných investícií, zaznamenal v júni o niečo lepšie čísla. Jeho produkcia síce rovnako medzimesačne jemne klesala (po zohľadnení sezóny), avšak dynamika jej medziročného poklesu sa tu zmiernila z -12,6% na -9,0%.
Aj stavebníctvo by malo výrazne znižovať čísla HDP v druhom štvrťroku, dokonca viac ako sme pôvodne očakávali. Jeho produkcia sa v priemere znížila o 16,4% (sezónne očistené) v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom a o 14,6% v porovnaní s rovnakým štvrťrokom minulého roka.
Indikátor nálady v slovenskom priemysle naznačuje, že jeho zotavovanie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. V prvotnej fáze zotavenia pritom môžu čísla produkcie nafukovať aj odložené (nerealizované) objednávky spred pandémie. Nie je preto úplne vylúčené ani, že dočasne uvidíme produkciu priemyslu i na úrovniach prevyšujúcich rovnaké obdobie minulého roka. Vylúčiť sa to nedá najmä počas letných dovolenkových mesiacoch, ktoré tradične ovplyvňuje časovanie dovoleniek (tento rok sa zdá koncentroval najmä na prelom júla a augusta, v približne rovnakej miere teda zasahovali do oboch dovolenkových mesiacov). Nižšia dovolenková produkcie pritom môže prípadné pokoronavírové dobiehanie v rastových číslach ešte zvýrazňovať. Postupne by však malo nastať zreálnenie produkcie aktuálnemu dopytu. Predpokladáme pritom, že pandémia permanentne vymazala časť dopytu, najmä pri investičných tovaroch, a produkcia na jeseň bude zaostávať za úrovňami spred roka. pričom úrovne spred krízy by mohol dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka, resp. v úvode roka 2022. Z pohľadu slovenského priemyslu bude kľúčové najmä zotavenie sa európskeho trhu s novými autami.
Pandémia by mala naďalej tlmiť výkon stavebníctva, a to pravdepodobne dlhšiu dobu. Presun časti zdrojov európskych fondov na zmierňovanie dopadov koronavírusu, by mohol dočasne spomaliť výstavbu niektorých verejných projektov, prípadné nové projekty z extra zdrojov v novom rozpočtovacom období podporia stavebníctvo až v nasledujúcich rokoch. Riziká v segmente výstavby infraštruktúry tak ostávajú významné a budú sa pravdepodobne i naďalej prejavovať na zvýšenej volatilite čísel produkcie tejto časti stavebníctva. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mal mať svoj cyklický vrchol už za sebou, pričom by ho mala čoraz viac schladzovať prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Dočasný výpadok na strane ponuky v dôsledku doznievania dopadov pandémie by sa však predsa len začať zmierňovať, čo by sa malo prejaviť aj na zmiernení poklesu produkcie v tejto časti stavebníctva.
Zdroj: UniCredit
