Optimistické čísla v januári prinieslo aj slovenské stavebníctvo. To nadviazalo na decembrové počiatočné zotavovanie a pokračovalo v pomerne silnom medzimesačnom raste produkcie (po očistení o sezónu). Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v januári zvýšila až o 4,9% (sezónne očistené) a po troch mesiacoch medziročného poklesu tak obnovila rast aj v medziročnom porovnaní (o 6,9%), dokonca najsilnejší od decembra 2018. Za oživením stavebníctva v úvode roka je potrebné hľadať najmä výstavbu infraštruktúry, ktorej produkcia sa medziročne zvýšila až o 29,3%. Na druhej strane, významne oživenie v tejto časti stavebníctva netreba ani preceňovať, v zime je totiž výstavba infraštruktúry v dôsledku nevhodného počasia predsa len v útlme a produkcia v januári dosahuje približne len tretinu priemernej produkcie v ostatných mesiacoch roka. V porovnaní so slabším decembrom (-7,7% medziročne) sa však zotavila aj výstavba budov, ktorá sa vrátila k štandardu väčšiny predchádzajúceho roka, t.j. stagnácií alebo len miernemu rastu/poklesu - v januári sa jej produkcia medziročne znížila o 0,6%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Predstihové ukazovatele nálad v Európe síce už na prelome rokov naznačovali stabilizáciu, keď nesignalizovali ďalšie prehlbovanie poklesu v európskom priemysle. V dôsledku silného bázického efektu z úvodu minulého roka by to však pravdepodobne stále nepostačovalo i na obnovenie robustnejšieho medziročného rastu priemyslu. Priemysel by tak zotrvával v červených číslach (v medziročnom porovnaní) aj počas väčšiny prvej polovice roka, dynamika jeho poklesu by sa však už nemala ďalej prehlbovať, skôr zmierňovať. V druhej polovici roka mal už priaznivejší štatistický bázický efekt postupne vrátiť medziročný rast priemyslu opäť i do plusových hodnôt. Významné oživenie priemyslu sme však naďalej neočakávali. Novým faktorom, ktorý vstúpil na scénu a zásadne zmenil aj očakávania je šírenie nákazy koronavírusu. To by malo oddialiť začiatok zotavovania sa priemyslu. V našom základom scenári zatiaľ počítame s vrcholením epidémie v Európe v apríli-máji s negatívnym dopadom na priemysel koncentrovaným najmä do záveru prvého štvrťroka a do druhého štvrťroka. Následne by sme mohli pozorovať silnú korekciu slabého prvého polroka, ktorá však do konca roka pravdepodobne nevymaže všetky straty.
Napriek relatívne optimistickým číslam infraštruktúrnej časti stavebníctva v januári ostáva tento segment rizikovou časťou stavebníctva aj v tomto roku. Nová vláda by mohla opätovne prehodnotiť aj priority v oblasti verejných investícií, čo by mohlo dočasne spomaliť/oddialiť niektoré procesy a posunúť tak i reštart stavebníctva. Segment výstavby budov by už mal mať svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej neočakávame dlhodobejší rast tohto segmentu. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Medziročná zmena produkcie v tomto segmente s výnimkou septembra a decembra nevybočila z rámca +/- 2,5% a v priemere v minulom roku vykázala len zanedbateľný medziročný rast (0,5%). Stavebné povolenia pritom naznačujú, že zásadnejšia zmena by nemala nastať ani v najbližších mesiacoch a medziročná zmena produkcie vo výstavbe budov by naďalej mala oscilovať okolo nuly. Smerom k záveru roka by však postupne mohol začať strácať dych aj segment výstavby budov, keď stavebné povolenia v treťom štvrťroku už medziročne klesli o takmer 8% (do čísel stavebníctva sa zvyčajne dostávajú s oneskorením 3 až 4 štvrťrokov).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
