Nezamestnanosť podľa očakávaní klesala aj v auguste, avšak na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov výlučne už len pod vplyvom sezónnych faktorov. To čo naznačovali čísla voľných pracovných miest, či absorpcie nezamestnaných trhom práce v predošlých mesiacoch sa tak v auguste stalo realitou. Dá sa povedať, že pokles nezamestnanosti sa nateraz zastavil. Augustové čísla navyše priniesli (po zohľadnení sezóny) ďalší pokles voľných pracovných miest v ekonomike. To len naznačuje, že postupný nárast miery nezamestnanosti v závere roka je čoraz pravdepodobnejší. Dôvodom zhoršenia vývoja na trhu práce v poslednom období je najskôr slabnúci ekonomický rast, ktorý reaguje na oslabený externý dopyt a vysoké ceny energií. Pred čiernym scenárom by však európsku ekonomiku stále mohli nakoniec ochrániť opatrenia prijaté na stabilizáciu cien energií, či už na domácej úrovni jednotlivých krajín alebo spoločné európske.
Zdroj: stokpic z Pixabay.com
Miera (disponibilnej, resp. evidovanej) nezamestnanosti sa v auguste podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny znížila o 0,09 pb. na 6,14%. Tento pokles sa však na rozdiel od prechádzajúcich mesiacov dá pripísať už len na vrub tradičným sezónnym faktorom. Po ich zohľadnení (sezónne očistená) miera nezamestnanosti v auguste nepatrne vzrástla o 0,01 pb. na 5,95% - po prvýkrát od januára tohto roka. Na rozdiel od prelomu rokov však už nezamestnanosť negatívne neovplyvňovali pandemické reštrikcie, ale najskôr sa jednalo o prvé prejavy spomaľujúcej ekonomiky, resp. prvé dopady energetickej krízy na domáci trh práce. V porovnaní s rovnakým období minulého roka bolo na úradoch práce registrovaných o 33 tisíc nezamestnaných menej a miera nezamestnanosti bola nižšia o 1,23 pb (v júli o 1,43 pb). Ďalšie približovanie predpandemickým minimám v nezamestnanosti sa zastavilo a miera nezamestnanosti ostávala oproti feburáru 2020 (t.j. poslednému mesiacu, ktorý ešte neovplyvňovala pandémia) vyššia o 0,8 pb. (po zohľadnení sezónnych výkyvov). Na druhej strane treba poznamenať, že približne polovica nárastu miery disponibilnej nezamestnanosti oproti obdobiu spred pandémie sa dá pripísať technickým faktorom - nižšej miery práceneschopnosti, úplnej absencii absolventskej praxe, či menšiemu počtu nezamestnaných zapojených do aktivačných prác. Všetky tieto kategórie nezamestnaných sa do disponibilnej (evidovanej) nezamestnanosti nezapočítavajú.
Problémom domáceho trhu práce naďalej ostávajú veľké regionálne rozdiely, ktoré obdobie pandémie len zvýraznilo. Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch sme však aj v auguste predsa len videli čiastočné uzatváranie tejto medzery. Miera nezamestnanosti v ekonomicky slabších okresoch juhu stredného a na východnom Slovensku na rozdiel od ekonomicky silnejšieho západu krajiny stále klesala, a to aj po zohľadnení sezónnych faktorov. Naďalej však platí, že nožnice, ktoré otvorila pandémia (a s ňou sprevádzané efekty do ekonomiky), sa poslednými štyrmi mesiacmi ešte ani zďaleka nepodarilo uzavrieť. Kým v ekonomicky silnejších okresom západného a severozápadného Slovenska miera nezamestnanosti v auguste dosahovala „len“ 4,28% a v porovnaní s februárom 2020 bola vyššia už „len“ o 0,6 pb (sezónne očistené), v ekonomicky chudobnejších regiónoch juhu stredného a na východe Slovenska stále atakovala dvojciferné úrovne (10,38%) a v porovnaní s februárom 2020 bola vyššia o 1,4 pb. (sezónne očistené). Trend uzatvárania medzery z posledných mesiacov by sa pritom mohol opäť pomerne rýchlo otočiť - naznačujú to voľné pracovné pozície, ktoré začali ubúdať predovšetkým v ekonomicky slabších regiónoch Slovenska, čo by sa tu mohlo prejaviť aj na ďalšom potenciáli znižovania miery nezamestnanosti (za predpokladu stále relatívne nízkej mobility časti nezamestnaných).
Počet voľných pracovných pozícií v ekonomike síce v auguste vzrástol o 1,6 tisíc na 81,1 tisíc, aj v tomto prípade však platí, že výlučne pod vplyvom sezónnych faktorov (v auguste a septembri sa pracovný trh zobúdza po dovolenkovom období). Po zohľadnení tradičnej sezóny počet voľných pracovných miest v ekonomike ďalej klesal, a to o 1,8% (resp. 1,4 tisíc). V medziročnom porovnaní bolo síce v ekonomike stále viac voľných pracovných miest (o 7,5%), v porovnaní s júlom sa však dynamika ich medziročného rastu spomalila (z 8,1%). Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov sme už mohli vidieť stabilizáciu voľných pracovných miest v kľúčovom priemysle. Naopak, dopyt po nových zamestnancoch sa znížil najmä v administratíve.
Známky slabosti na trhu práce znova potvrdil aj pohľad do pohybov v evidencii úradov práce. Počet nezamestnaných, ktorí počas mesiaca opustili evidenciu, v auguste opäť klesol – medzimesačne o 4,1% (sezónne očistené), medziročne o 18,0%. Podobný pokles zaznamenal aj s obdobím spred pandémie – augustom 2019 (-18,1%). K poklesu odlevu dochádza v posledných mesiacoch aj napriek tomu, že sa postupne obnovuje kontrola nezamestnaných a teda aj počet vyradených z dôvodu nespolupráce. Výrazne sa totiž znižuje počet uchádzačov o prácu, ktorí si v priebehu mesiaca našli novú práce. Ich počet sa znížil už piaty mesiac v rade a bol tak, s výnimkou pandemickými vlnami najviac zasiahnutých mesiacov, historicky najnižší.
Napriek známkam slabosti bol domáci trh práce i v auguste schopný absorbovať ďalších zahraničných pracovníkov, predovšetkým vojnových utečencov z Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa v auguste zvýšil o 1,7% (sezónne očistené) na 82 992. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka na Slovensku pracovalo o 20,6% (resp. 14,2 tisíc) cudzincov viac. Až 82% medziročného prírastku pritom tvorili Ukrajinci. Zdá sa, že utečenci z Ukrajiny by mohli zo slovenského trhu práce vytláčať časť zahraničných pracovníkov, ktorí boli typicky pre Slovensko v posledných rokoch. Už niekoľko mesiacov je možné pozorovať trend poklesu počtu pracujúcich Srbov a Rumunov. Napriek tomu ostávajú Srbi a Rumuni druhou, resp. treťou najpočetnejšou (po Ukrajincoch) komunitou zahraničných pracovníkov pracujúcich na Slovensku.
V septembri budú na nezamestnanosť pôsobiť dva protichodné faktory – po dovolenkovom období sa štartujúci trh práce a oproti tomu registrácia absolventov stredných škôl, ktorí už nepokračujú v ďalšom štúdiu. Slabnúci trh práce by pritom mohol absorbovať menej absolventov ako tomu bolo v minulých rokoch, a teda efekt registrácie absolventov by mohol byť tento rok výraznejší ako zvyčajne.
Smerom k záveru roka, počas neskorej jeseni, resp. na prelome rokov, očakávame nárast miery nezamestnanosti (i nad rámec tradičnej sezóny). Na trh práce budú totiž čoraz viac dopadať negatívne vplyvy ekonomického spomalenia vyvolaného vojnou na Ukrajine a rekordne vysokou infláciou.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
