Priemysel v apríli potvrdzoval len nesmelé oživenie. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa jeho produkcia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o 0,2% (sezónne očistené). Vďaka priaznivému bázickému efektu (posun Veľkej noci na prelom marca-apríla) sa dynamika jeho medziročného rastu podľa očakávaní vrátila do plusu. Produkcia priemyslu bola medziročne vyššia o 4,2%. Skorá jar však priniesla len chabé oživenie priemyslu. Čísla za marec a apríl často rozkýva veľkonočný efekt. V závislosti od načasovania Veľkej noci sa medzi tieto dva mesiace rozkladá aj produkcia. Viac o dlhodobých trendoch preto môže napovedať pohľad na priemernú produkciu počas týchto dvoch mesiacov. Tá tento rok vykázala medziročný nárast o 2,2%. Stále síce môžeme hovoriť o jemnom zrýchlení v porovnaní s rastom na prelome rokov (decembri až februári vzrástla v priemere len o 1% medziročne), v porovnaní s minulým rokom však priemysel stále vykazuje relatívne pomalšie dynamiky rastu. Navyše, k ilúzii zrýchlenia v porovnaní s úvodom roka prispieva najmä energetika, ktorá v úvode roka prudko medziročne klesala a jej medziročný pokles sa v posledných dvoch mesiacoch výraznejšie zmiernil. Kľúčový spracovateľský priemysel dokonca spomaľoval aj v porovnaní s prelomom rokov, a to aj napriek reštartu automobilového priemyslu.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Spracovateľský priemysel nadol v posledných mesiacoch ťahá najmä chémia a výrobcovia spotrebnej elektroniky. Inak tomu nebolo ani v apríli. Produkcia výrobcov spotrebnej elektroniky sa medziročne opäť znižovala dvojcifernými úrovňami (o 14,8%), keď domáci priemysel pri dynamickom raste mzdových nákladov zápasí so silnou zahraničnou konkurenciou, navyše pri ospalom európskom trhu, ktorému chýba väčší rastový impulz (akým bola napríklad zmena z CRT na LCD). Výrobcovia chemikálií si pripísali druhý mesiac v rade pokles produkcie, tentokrát o -7,8%, dlhší čas v mínuse je aj slovenská rafinéria (-4,7%). Červené čísla z marca zopakovali aj slovenskí nábytkári (-2,1%). Tieto 4 odvetvia znižovali rast slovenského priemyslu o približne 1 pb (o 1,06 pb). Relatívne slabší rast si v apríli pripísali aj potravinári (0,9% medziročne), čo však pravdepodobne súvisí s poveľkonočným oslabením spotreby i produkcie potravín.
Naopak, hlavné exportné odvetvia (s výnimkou dlhodobo sa trápiacej spotrebnej elektroniky) ďalej rástli. Žezlo lídra slovenského priemyslu podľa očakávaní plne do rúk preberá automobilový priemysel. Ten si v apríli polepšil medziročne o 10,7% a bol zodpovedný za viac ako polovicu celkového rastu priemyslu (príspevok k rastu 2,4 pb, t.j. 57,5%). Silný aprílový rast ide čiastočne na vrub bázického efektu (veľkonočný efekt). Aj v priemere za marec a apríl však automobilový priemysel medziročne zvýšil produkciu o 4,2% (oproti stagnácií o 0,3% v minulom roku). V apríli sa darilo aj strojárom a hutníkom – výrobcovia strojov medziročne zvýšili produkciu o 9,5%, hutníci o 5,1%. Rast blízko 5% zaznamenali aj ďalšie dve exportné odvetvia, resp. odvetvia čiastočne prepojené na auto sektor – výrobcovia elektrických zariadení (4,7%), či výrobcovia gumy, plastov, skla a stavebných materiálov (5,9%).
Stavebníctvo v apríli zaostalo za našimi očakávaniami. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížila o -1,4% (sezónne očistené) a len vďaka priaznivému bázickému efektu (veľkonočný efekt) sa v medziročnom porovnaní zrýchlila z 0,6% na 7,0%. Suché a teplé aprílové počasie pritom aspoň teoreticky malo produkciu sektora skôr podporovať. Zdá sa však, že spomalenie sektora výstavby budov, ktoré sme na základe vydaných stavebných povolení očakávali najmä v druhej polovici roka, sa do čísel stavebníctva dostáva o niečo skôr. Výstavba budov zaznamenala medzimesačný pokles produkcie (po zohľadnení sezóny) už tretí mesiac v rade a jej produkcia tak bola medziročne nižšia o 1,6%. Na druhej strane, segment výstavby infraštruktúry sa stabilizoval. Pomohol reštart infraštrukturálnych projektov financovaných z EÚ fondov aj reálny štart PPP výstavby obchvatu Bratislavy (hoci stále pomalší ako želaný). Podporené rekordne nízkou minuloročnou porovnávacou bázou, tak produkcia v tomto segmente vykazuje už niekoľko mesiacov v rade dvojciferné dynamiky medziročného rastu, v apríli o 24,7%.
Nálada v slovenskom priemysle ostáva relatívne dobrá. Aj v nasledujúcich mesiacoch by sa tak mal priemysel držať na rastovej trajektórií, ktorú v závere roka začne zvýrazňovať i nový závod na výrobu áut (Jaguár Land-Rover). Automobilový priemysel by mal v tomto roku prebrať pevne do rúk žezlo hlavného ťahúňa slovenského priemyslu. Spomalenie rastu s blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu by mohol postupne začať vykazovať hutnícky priemysel (pravdepodobne v druhej polovici roka), tradičné predstihové odvetvie. V mínuse sa pravdepodobne počas väčšiny roka (podobne ako v minulom roku udrží výroba spotrebnej elektroniky, ktorá zápasí s postupnou stratou medzinárodnej konkurencieschopnosti (rastúce mzdové náklady) i s ospalým európskym trhom s predajom TV, ktorému aktuálne chýba väčší rastový impulz.
Stavebníctvo by v tomto roku malo ťažiť najmä z reštartu výstavby infraštruktúry. Tá síce ani zďaleka nebude dosahovať úrovne z roku 2015, kedy sa masívne dočerpávali eurofondy, v porovnaní s predchádzajúcimi dvomi rokmi, kedy platilo, že po hodoch prichádza bolenie brucha, sa segment infraštruktúry predsa len začína pomaly spamätávať. Riziká v tomto segmente sú však stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo by mohlo zdvíhať volatilitu rastu tohto segmentu. Na druhej strane sa zdá, že segment výstavby budov má už svoj cyklický vrchol za sebou. Naznačovali by to aj nižšie stavebné povolenia vydané v minulom roku, ktoré sa už v posledných mesiacoch (o niečo skôr ako sme očakávali) postupne prejavujú aj na nižšej produkcii stavebníctva v tomto segmente. Trh s nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať aj prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si v tomto roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Rast sa však bude i naďalej presúvať smerom k volatilnejšej výstavbe infraštruktúry, čo by sa malo prejaviť aj na rastúcej volatilite v dynamike rastu celého stavebného sektora.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
