Pokles nezamestnanosti sa v závere minulého roka zastavil a dôvodom neboli len tradičné sezónne vplyvy. Bežiaca delta vlna pandémie, ktorá na prelome novembra a decembra vyústila aj do uzávery časti ekonomiky, sa už v decembri, na rozdiel od predchádzajúcich mesiacoch, predsa len prejavila aj na zvýšenom príleve nových nezamestnaných do evidencie úradov práce. Tí prichádzali predovšetkým z uzáverou najviac zasiahnutých odvetví ekonomiky ako obchod, či hotely a reštaurácie. Pozitívnou správou by však mohla byť skutočnosť, že k ďalšiemu poklesu voľných pracovných miest v ekonomike už v decembri nedochádzalo. Tie síce v porovnaní s novembrom klesli, takmer výlučne však pod vplyvom sezónnych faktorov. Mierne zvýšený pokles voľných pracovných miest v pandémiou zasiahnutých službách totiž kompenzoval silnejúci dopyt po novej pracovnej sile od priemyselných podnikov.
Zdroj: Daniel Roberts z Pixabay
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (disponibilná, resp. evidovaná) miera nezamestnanosti na Slovensku v decembri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom vzrástla o 0,12 pb. na 6,76%. A hoci je koniec roka už tradične mesiacom končiacich sezónnych prác v poľnohospodárstve a stavebníctve, sezónne faktory vysvetľovali len malú časť koncoročného nárastu miery nezamestnanosti. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) sa v decembri zvýšila o 0,09 pb. na 7,01%. Napriek koncoročnému zvýšeniu miery nezamestnanosti sa dynamika jej medziročného poklesu aj v decembri predsa len jemne zvýraznila, a to z 0,74 pb. na 0,81 pb - v reálnom vyjadrení tak bolo bez práce o viac ako 24 tisíc ľudí menej ako v rovnakom období minulého roka. V porovnaní s obdobím tesne pred vypuknutím pandémie (februárom 2020) však ostávala miera nezamestnanosti stále vyššia o 1,85 pb. (sezónne očistené).
V závere roka sa trh práce zhoršoval ako v ekonomicky silnejších regiónoch západného Slovenska, tak i v ekonomicky chudobnejších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska. V oboch častiach krajiny pritom mierna nezamestnanosti v decembri vzrástla približne rovnakým tempom – o 0,09 až 0,10 pb. (sezónne očistené). V medziročnom porovnaní tak stále o niečo rýchlejšie klesá nezamestnanosť na západe krajiny – o 0,86 pb. na 4,77%. Na východe a na juhu stredného Slovenska miera nezamestnanosť oproti decembru predchádzajúceho roka klesla o 0,65 pb. a stále v priemere presahovala 10% hranicu (11,24%).
Na rozdiel od prechádzajúcich mesiacov, kedy sa nábeh delta vlny pandémie prejavoval najmä na schladení trhu práce a nižších pohyboch nezamestnaných na úradoch práce, v decembri sme už mohli pozorovať aj zvýšené registrácie nových nezamestnaných. Počet nových nezamestnaných oproti novembru vzrástol o takmer 20% (sezónne očistené) a bol najvyšší od decembra predchádzajúceho roka (po zohľadnení sezóny). Napriek tomu sa v decembri registrovalo na úradoch práce o 6,6% menej nových nezamestnaných ako v rovnakom období roku 2020. V porovnaní s rokom 2019 však už boli nové registrácie vyššie o 6,9%. Noví nezamestnaní prichádzali na úrady práce najmä zo sektorov služieb, predovšetkým obchodu, hotelov a reštaurácií. Mierne vyšší počet nových nezamestnaných ako pred pandémiou (december 2019) však dodali aj niektoré verejné služby – vzdelávania a paradoxne aj zdravotníctvo a sociálne služby.
Napriek čiastočnej uzávere ekonomiky sa od dna v decembri odrazila aj absorpcia nezamestnaných trhom práce. Počet tých, ktorí si v priebehu mesiaca našli novú práce, sa v porovnaní s novembrom zvýšil približne o 3% (sezónne očistené). Napriek tomu ich počet ostával blízko jesenných miním a medziročne bol nižší o 7,6%, v porovnaní s obdobím pred pandémiou (decembrom 2019) dokonca až o 15,8%. Keďže pandémia opäť pribrzdila administratívne vyradzovanie nezamestnaných pre nespoluprácu, celkový odlev nezamestnaných z evidencie úradov práce predsa len ďalej klesal aj v porovnaní s novembrom – o takmer 3% (sezónne očistené). Medziročne evidenciu úradov práce opustilo o 3,1% menej nezamestnaných, v porovnaní s obdobím pred pandémiou (decembrom 2019) až o 28,1% menej nezamestnaných.
Kým čiastočná uzávera ekonomiky v decembri dodala na úrady už aj nových nezamestnaných, voľné pracovné pozície naopak zastavili svoj pokles a naznačili, že pandemický nárast nezamestnanosti by mohol mať relatívne krátke trvanie a po opätovnom uvoľnení opatrení by sa nezamestnanosť mohla pomerne rýchlo vrátiť naspäť na trajektóriu poklesu. V porovnaní s novembrom síce v ekonomike ubudlo viac ako 2 tisíc voľných pracovných miest, tento pokles však ide takmer výlučne na vrub sezónnych faktorov, ktoré sa prejavujú najmä na každoročnom pokles dopytu po pomocných a nekvalifikovaných pracovníkoch (často sezónni pracovníci), v menšej miere aj po nových zamestnancoch v niektorých službách. Po zohľadnení tradičnej sezóny tak počet voľných miest v ekonomike v závere roka narástol o 0,7% a v medziročnom porovnaní ich bolo o 6,8% (4,5 tisíc) viac. Oproti decembru 2019 však ekonomika vykazovala stále o 23% (21 tisíc) menej voľných pracovných miest. Silný dopyt po nových zamestnancoch hlási najmä priemysel, na ktorý pripadajú takmer dve tretiny všetkých voľných pracovných miest. Naďalej pritom platí, že problémom slovenského trhu práce sú veľké regionálne rozdiely, čo potvrdzuje aj rozloženie voľných pracovných miest - kým v Bratislave a Trnavskom kraji evidujú úrady práce viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, na východe Slovenska na jedno voľné pracovné miesto čaká stále približne 10 nezamestnaných.
Úvod roka (január) je tradične spájaný so sezónnym nárastom nezamestnanosti, keď do evidencie úradov práce prúdia sezónni pracovníci predovšetkým zo stavebníctva a poľnohospodárstva. Inak by tomu nemalo byť ani tentoraz. Nová omikron vlna pandémie, ktorá plynulo nadväzuje na koncoročnú delta vlnu, bude pravdepodobne naďalej tlmiť i pohyby v štatistikách úradov práce – trh práce najskôr ostane až do skorej jari zamrznutý v akomsi móde (pandemickej) hybernácie. Keďže však už neočakávame ďalšie uzatvorenie ekonomiky (resp. jej časti), zvýšený prílev nových nezamestnaných z tohto dôvodu už neočakávame. Skôr naopak, otvorenie obchodov, či reštaurácií, môže z úradov naspäť stiahnuť časť „lockodownových“ nezamestnaných.
Recesia zvyčajne zvyšuje tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a v období ekonomického zotavenia vedie k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred COVID krízy už v prvej polovici tohto roku, miera nezamestnanosti sa na úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v závere roka tohto roka, pravdepodobnejšie až v prvej polovici roka 2023.
Napriek tomu, že nezamestnanosť je v súčasnosti približne 1,9 pb. nad úrovňou spred pandémie, v dôsledku dlhodobých nerovnováh na trhu práce niektoré regióny a sektory ekonomiky pociťujú už v súčasnosti akútny nedostatok vhodnej pracovnej sily. To by mohlo opätovne zvýšiť tlak na rast miezd (resp. urýchliť prenos zvýšených inflačných tlakov do miezd) i dovoz pracovnej sily zo zahraničia.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, Zdroj: UniCredit
