Na Slovensku je rozvoj projektov zelených budov v porovnaní s okolitými krajinami ešte „v plienkach“. Len v ČR sa ich v súčasnosti stavia približne päťkrát viac, ostatné krajiny nás predbiehajú rádovo. Odborníci tento stav pripisujú nízkej informovanosti stavebných odborníkov, investorov i užívateľov budov. Na Slovenský trh prišiel z Európy trend zelených budov trochu oneskorene ako do susedných krajín. V tomto roku sú u nás certifikované 2 zelené verejné budovy, 2 ešte na certifikát čakajú. V Českej republike ich certifikát vlastní už dnes 22 a odborníci odhadujú, že do konca roka 2013 sa ich počet zdvojnásobí. Poľsko má v tomto sektore 32 budov. V západnej Európe je výstavba zelených budov nezvratným trendom a v mnohých krajinách už aj štandardom. Záujemcovia o prenájom administratívnych priestorov sa už nepýtajú, či je budova zelená, ale akú úroveň certifikátu dosahuje. Aj v sektore obytných budov sa začínajú presadzovať princípy udržateľnej výstavby.
Slovenskí developeri i nájomcovia budov sa k tomuto trendu doposiaľ stavali s nedôverou. Spôsobuje to pravdepodobne slabá informovanosť o prínose zelených budov a málo skúseností s ich výstavbou a užívaním. Vyššie investičné náklady v porovnaní s bežnými projektami mnohých odradili, no dnes sa tento rozdiel na strane nákladov relatívne rýchlo zmenšuje. Prvé realizácie zelených budov na Slovensku by však mohli byť pozitívnym vzorom pre budúce projekty. Mnoho ľudí u nás dodnes nevie, čo to zelené alebo trvalo udržateľné budovy sú a zamieňajú si ich s nízkoenergetickými stavbami. Rozdiel medzi nimi je však veľký. Nízkoenergetická stavba šetrí energie na vykurovanie, zelená budova sa okrem úspor energií a nákladov sústreďuje na ekológiu výberom použitých materiálov, znižovaním spotrebovaného CO2 pri doprave a výstavbe, zabezpečením zelene v budove. V centre pozornosti je v nej aj užívateľské pohodlie a zdravá vnútorná klíma. Medzi faktory, ktoré môže pozitívne vnímať užívateľ zelenej budovy, patrí tepelný a akustický komfort, vhodné a zdravé osvetlenie, dostatok denného svetla a čerstvého vzduchu, architektúra zabezpečujúca blízky kontakt s exteriérom či so zeleňou a pri verejných budovách tiež jednoduchá dopravná dostupnosť. „Budovy majú najväčší vplyv na kvalitu života človeka. Bývame v nich a pracujeme, trávime v nich 90 % svojho času. Ovplyvňujú naše životné prostredie i ekonomickú stránku života, preto je dôležité, aby sme sa v nich cítili dobre a aby mali na nás priaznivý zdravotný účinok,“ hovorí Miroslav Zliechovec z Knauf Insulation.
Komfort života v komerčných i rezidenčných budovách vo veľkej miere ovplyvňujú stavebné materiály použité pri ich výstavbe. Pre vytvorenie energeticky úsporného a zdravého prostredia, aké musí poskytovať zelená budova, je potrebné používať materiály ekologické a hygienicky nezávadné. „Veľmi dôležitou súčasťou zelených budov sú tepelné izolácie. Pri hodnotení úrovne stavby podľa certifikačných kritérií môže projekt získať až 30 % bodov za správne riešený tepelno – izolačný systém. Pre takéto aplikácie je ideálnym materiálom minerálna vlna. Je vhodná pre izoláciu fasád, striech, ale aj interiérových priečok, ktorým dodáva vynikajúcu zvukovú nepriezvučnosť. Vyrába sa z 85 % recyklovaných surovín a svojou paropriepustnosťou vytvára zdravé ovzdušie v interiéri, čo je pre kvalitu života v budove neoceniteľným prínosom,“ dodáva M. Zliechovec.
Knauf Insulation dlhdobo presadzuje filozofiu udržateľného rozvoja prostredníctvom rôznych nástrojov. Okrem zlepšovania technických parametrov a inovácii v produktoch ako napríklad technológia ECOSE pre sklenú minerálnu vlnu, spoločnosť venuje pozornosť aj modernizácii budov a zodpovednej prevádzke firmy. Tieto aktivity zahŕňajú starostlivosť o zamestnancov, monitorovanie spotreby energie, emisií skleníkových plynov, materiálov, odpadov, spotreby vody, dopravy a prostredie kancelárií.
Zdroj a foto: Knauf Insulation
