Pokles nezamestnanosti pokračoval aj v marci. Miera disponibilnej nezamestnanosti pokorila i doterajšie historické minimum, a to aj po očistení o tradičné sezónne vplyvy. To všetko v prostredí rastúceho prílevu nových nezamestnaných do evidencie úradov práce. Počet novo evidovaných nezamestnaných po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov rástol tretí mesiac v rade a v marci sa vyšplhal na najvyššiu úroveň od začiatku roku 2022. Viac nových nezamestnaných dodávajú služby, stavebníctvo i priemysel. Aj marec ale potvrdzoval, že zvýšený prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce sa takmer okamžite prejavuje aj na opačnej strane bilancie – vyššom počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu mesiaca našli prácu.
Ilustračné foto: Jonas Jacobsson / Unsplash.com
Zdá sa teda, že aspoň nateraz noví nezamestnaní pomerne rýchlo, radovo už v týždňoch, evidenciu nezamestnaných aj opúšťajú. Znížiť stavy nezamestnaných ale v marci pomohla aj zvýšené aktivita úradov práce pri kontrole nezamestnaných – počet vyradených pre nespoluprácu presiahol tisícku, medziročne i v porovnaní s priemerom posledných 12 mesiacov narástol o štvrtinu a bol najvyšší od júla 2022, resp. ako podiel k celkovému počtu nezamestnaných od februára 2020. Administratívne vyradení nezamestnaní (pre nespoluprácu) tak v marci znížili mieru nezamestnanosti o 0,04 pb.
Ani jemne vyšší počet nezamestnaných, ktorí sa počas mesiaca našli novú prácu (v marci medziročne o 3,4%), nedokázal saturovať potreby zamestnávateľov. Počet voľných pracovných miest pokračoval v pomerne dynamickom raste a opäť posunul hodnotu historického maxima. Ďalej sa zrýchľuje aj prílev cudzincov do ekonomiky. Drvivá väčšina cudzincov smeruje do ekonomicky silnejších regiónov Slovenska, ktoré vykazujú aj najakútnejší nedostatok pracovníkov. V dôsledku nedostatku pracovnej sily v celom stredoeurópskom regióne a silnej konkurencie z krajín ako Nemecko, Rakúsko, či Česko, ktoré vykazujú dlhodobo vyššiu priemernú mzdu, prúdi nová pracovná sila na Slovensko prevažne z Ukrajiny a iných post sovietskych republík, či Ázie (India a juhovýchodná Ázia). Naopak, tradiční európski zamestnanci (najmä Srbi) krajinu skôr opúšťajú.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v marci klesla o -0,09 pb. na 4,84% (135 tisíc). V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti zvýraznil z -0,20 pb na -0,23 pb. (-6 tisíc). Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit Bank) v marci klesla o 0,05 pb. na 4,79% a pokorila tak už i doterajšie historické minimum z júla 2019, a to o 0,04 pb.
Aj marci platilo, že miera nezamestnanosti klesala najmä v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska. Naopak, na západe krajiny nezamestnanosť už dlhšiu dobu viac menej len stagnuje. Zdá sa, že sa tu už výrazne priblížila prirodzenej miere nezamestnanosti a silnejúci dopyt zamestnávateľov sa tu už prejavuje viac na náraste voľných pracovných miest ako na ďalšom poklese miery nezamestnanosti. Miera (disponibilnej) nezamestnanosti v ekonomicky silnejších regiónoch západného a severozápadného Slovenska po zohľadnení sezónnych efektov (prepočet UniCredit Bank) v marci klesla len o nepatrných 0,01 pb. na 3,62%, pričom v poslednom roku sa pohybovala v relatívne úzkom pásme 3,57-3,67%. Naopak, miera (disponibilnej) nezamestnanosti na ekonomicky slabšom juhu stredného Slovenska a na východnom Slovensku v marci klesla (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank) až o 0,08 pb. a hoci opäť posunula úroveň historického minima, stále ostávala (i v dôsledku štrukturálnych problémov) na relatívne vysokej úrovni 7,59%.
Napriek ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest v ekonomike i v marci ďalej rástol. Posunul sa tak na nové historické maximum (102,7 tisíc), keď v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa ich počet navýšil o viac ako tisícku. Po zohľadnení tradičných sezónnych faktorov (prepočet UniCredit Bank) bol prírastok voľných pracovných miest približne dvojnásobný, resp. ich počet vzrástol o 2,2%. Dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa zrýchlila z 18,1% na 18,7%. Prehrievajúci sa domáci trh práce potvrdzuje aj detailnejší pohľad do pohybov v štatistikách voľných pracovných miest. Obsadených bolo posledný mesiac len 1 699 voľných pracovných miest, čo bolo o 8% menej ako v rovnakom období minulého roka. Väčšina voľných pracovných miest tak bola z evidencie úradov vyčiarknutá ako neobsadená (až takmer 90%), keď zamestnávatelia prehodnotili svoje pôvodné plány (napríklad našli interné zdroje alebo nové pracovné miesto nakoniec nevytvorili). Pohyby v štatistikách voľných pracovných miest nám zároveň naznačujú zvýrazňujúcu sa dvojrýchlostnú ekonomiku. Medziročne sa v marci prílev nových pracovných miest zvýšil až o 30,2% a bol (po zohľadnení sezóny) najsilnejší od konca roku 2019. Zároveň ale rastie aj počet voľných pracovných pozícií, ktoré zamestnávatelia odhlásili z evidencie úradov (medziročne o 26,6%, z toho ako neobsadené 32,4%, ako obsadené -7,8%).
Aj marci platilo, že voľné pracovné pozície pribúdali naprieč ekonomikou. Jemný pokles zaznamenali len špecifické pozície špecialistov a manažérov. Z regionálneho pohľadu medzimesačne ubudli voľné pracovné miesta v Trnavskom kraji, ktorý ale vykázal ich pomerne výrazný prírastok v minulom mesiaci, a v Nitrianskom kraji, kde ako v jedinom mierne (2%) klesli aj v medziročnom porovnaní. Naďalej pritom platí, že gro, približne polovicu, otvorených pracovných pozícií nájdeme v priemysle, pričom voľné pracovné miesta sa sústreďujú najmä v ekonomicky silnejších regiónoch Slovenska – až 80% voľných pracovných miest dopytujú zamestnávatelia v štyroch krajoch na západe Slovenska (Bratislava, Trnava, Trenčín a Nitra). Kvalifikačné požiadavky väčšiny neobsadených pracovných miest sú pritom už dlhodobo relatívne nízke. Len 2,4% neobsadených pracovných pozícií si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, pričom až 44% všetkých voľných pracovných miest nevyžaduje žiadne alebo len základné vzdelanie.
Z hľadiska regiónov chýbajú zamestnanci najmä na západe krajiny – regióny Bratislavy a Trnavy hlásia viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, regióny Nitry a Trenčína približne rovnaký počet voľných pracovných miest i (disponibilných) nezamestnaných. V priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto registrované na úradoch práce 1,3 (disponibilného) nezamestnaného, podobne aj v Žilinskom kraji (1,5). V Banskobystrickom kraji je to ale až 5,1 nezamestnaných, v Košickom kraji 6,4 a Prešovskom dokonca až 10,7. Najproblematickejšie okresy momentálne nájdeme na severovýchode Slovenska – v okrese Medzilaborce sú nahlásené len 4 neobsadené pracovné miesta a na jedno voľné pracovné miesto tak úrady práce registrujú až 133 nezamestnaných, v okresoch Stropkov a Sabinov pripadá na jedno voľné pracovné miesto zhodne 73 nezamestnaných. Viac ako 50 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlási ešte okres Poltár (60) v Banskobystrickom kraji.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,69 pb. a dosahovala by len 1,15%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia, pričom prílev zahraničných pracovníkov sa v posledných mesiacoch opäť zintenzívňuje. V marci ich pribudlo viac ako 3,5 tisíc a ich počet sa už vyšplhal na 122,4 tisíc. Po zohľadnení sezónnych vplyvov počet cudzincov pracujúcich na Slovensku medzimesačne stúpol o 3 tisíc, resp. 2,5%. Medziročne pracovalo na Slovensku o 19 tisíc cudzincov viac, pričom dynamika medziročného rastu sa zrýchlila z 16,4% na 18,4% (najrýchlejší medziročný rast od augusta 2023). Aj v marci platilo, že na domáci trh práce prichádzali noví zamestnanci najmä z Ukrajiny (34% čistého medziročného prírastku). Posledné mesiace ale silnie najmä prílev zamestnancov z ázijských krajín. Podiel indického kontinentu (najmä India a Nepál) na medziročnom prírastku cudzincov pracujúcich na Slovensku sa už vyšplhal na 28%. Indovia sa v marci už dokonca stali treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku (po Ukrajincoch a Srboch). Pomerne dynamicky rastie aj prílev pracovníkov z juhovýchodnej Ázie s 15% podielom na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov. Filipínci sa už prepracovali na záver prvej desiatky najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov, pomerne silné prírastky však hlásia aj zamestnanci z Indonézie a Vietnamu. Silný prílev naďalej vykazujú aj ostatné bývalé republiky sovietskeho zväzu s 18% podielom na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov. Uzbeci sú už deviatou najpočetnejšou skupinou cudzincov pracujúcich na Slovensku, tesne za prvou desiatkou sú zoradení Kirgizi, Rusi, Moldavci a Gruzínci.
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v nasledujúcich mesiacoch posielať nové požiadavky na zamestnancov. Posledné mesiace ale naznačovali návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. Viaceré ohlásené hromadné prepúšťania v posledných týždňov tento dvojrýchlostný charakter pravdepodobne ešte viac zvýraznia. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mohol byť len dočasný a trh práce by mohol byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Rizikom je ale najmä nesúlad medzi novou ponukou a existujúcim dopytom po pracovnej sile, či už regionálny, tak kvalifikačný. Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu v tomto roku (aj pod vplyvom zavedenia amerických ciel na dovozy z Európy) tak uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
