Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov je dlhodobo zásadným problémom pre štát najmä kvôli výpadku na príjmoch z daní a odvodov. Ako naznačujú vyjadrenia vládnych predstaviteľov na základe analýzy ministerstva financií, súčasná vláda sa chce v blízkom čase zamerať na identifikáciu problematických sektorov, v ktorých sa fiktívni živnostníci vyskytujú, a kontrolu konkrétnych firiem. Cieľom je „preklopiť“ čo najviac fiktívnych živnostníkov na zamestnancov.
Zamestnávanie fiktívnych živnostníkov tak podľa poradenskej spoločnosti Grant Thornton a právnickej kancelárie Taylor Wessing môže už v blízkom čase firmám spôsobiť problémy, a to v podobe dorubenia preddavkov na daniach, odvodov a vysokých pokút v desiatkach tisíc eur. Odborníci preto radia, aby firmy čím skôr zvážili reklasifikáciu fiktívnych živnostníkov na zamestnancov, a vyhli sa tak postihom.
Ilustračné foto: Annie Spratt / Unsplash.com
Analýza ministerstva financií uvádza ako príklad výrazného výskytu fiktívnych živnostníkov sektor IT. Z účtovných uzávierok IT firiem, ktoré majú vysoký podiel ľudskej práce na firemnej produkcii, sa totiž pomerne jednoducho dajú identifikovať „neštandardní“ zamestnávatelia. Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton preto odhaduje, že Finančná správa sa pri kontrolách fiktívnych živnostníkov zameria v prvom kroku na IT sektor. Nasledovať však budú aj ďalšie nevýrobné sektory s vysokým podielom ľudskej práce na finančných výsledkoch, ako napríklad projekčné kancelárie či marketingové a reklamné spoločnosti.
„Firmy, ktoré majú časť ľudí zamestnaných na živnosť, by mali zvážiť ich reklasifikáciu na zamestnancov. Je totiž zrejmé, že finančná správa sa v blízkom čase bude pri kontrolách zameriavať na firmy s nepomerom osobných nákladov a nákladov na služby v porovnaní s priemerom daného sektora,“ radí Silvia Hallová, a dodáva: „Finančná správa bude pri kontrolách zisťovať, či živnostníci spĺňajú niektoré z hlavných znakov závislej činnosti, a na základe toho môže pristúpiť k dorubeniu odvodov a preddavkov na dani z príjmu a udeleniu pokút.“
Podľa Andrey Čupeľovej z právnickej kancelárie Taylor Wessing „ľahkým terčom“ budú firmy, kde totožnú činnosť pre danú firmu časť ľudí vykonáva v pracovnoprávnom vzťahu a časť formou dodávateľského vzťahu, čiže externe. „Takéto nastavenie nie je možné žiadnym spôsobom legitímne odôvodniť. Aj inšpektorátu práce je v takom prípade zrejmé, že pri osobách, ktoré umelo poskytujú závislú prácu formou externej dodávky služby, ide výlučne o snahu finančne optimalizovať daný vzťah,“ vysvetľuje Andrea Čupeľová.
Netreba pritom zabúdať, že okrem spomenutých sankcií zo strany Finančnej správy môžu firmy dostať pokutu aj od inšpektorátu práce za tzv. nelegálne zamestnávanie, ku ktorému dochádza automaticky aj v prípade, ak je závislá práca vykonávaná mimo pracovnoprávneho vzťahu. „Firmám s nálepkou nelegálneho zamestnávateľa pritom hrozia nielen bezprostredné finančné postihy, ale aj následné škody kvôli automaticky uloženému zákazu účasti na verejnom obstarávaní po dobu troch rokov, vylúčenia zo štátnej pomoci či akejkoľvek inej finančnej podpory či už z rozpočtu štátu alebo európskych zdrojov. Tieto dodatočné následky môžu reálne ohroziť podnikanie subjektu,“ dodáva právnička Andrea Čupeľová z Taylor Wessing.
„Samotným živnostníkom pravdepodobne nehrozí dorubenie odvodov na sociálnom a zdravotnom poistení, keďže dorubenie odvodov je v kompetencii Sociálnej poisťovne. Otázne však bude, ako sa postaví k reklasifikácii Sociálna poisťovňa. V súčasnosti totiž čaká až na rozhodnutie inšpektorátu práce a na právoplatne ukončené prípady,“ vysvetľuje Silvia Hallová z Grant Thornton.
Daňoví odborníci vypočítali, že pri fiktívnom živnostníkovi s hrubým mesačným príjmom 2 500 eur musia firmy len za jeden rok doplatiť na dorubení odvodov vyše 10-tisíc eur. Mnohé firmy pritom bežne spolupracujú s viacerými externými dodávateľmi, ktorým hrozí status fiktívneho živnostníka. Finančná správa môže dorubiť odvody v rozmedzí od 5 do 10 rokov spätne v závislosti od druhu poistenia (zdravotné, sociálne). K dorubeniu odvodov sa navyše pridá aj pokuta, ktorá môže byť vyrubená v paušálnej výške za nesplnenie zákonných povinností príp. v percentuálnej výške za oneskorené odvedenie splatného poistného za každý prípad fiktívneho živnostníka.
Za súčasný fenomén fiktívnych živnostníkov zodpovedá do veľkej miery štát benevolentným nastavením paušálnych výdavkov a úplným oslobodením od platenia daní a odvodov v prvom roku podnikania na živnosť. Ďalším zásadným faktorom, ktorý „vyrába“ fiktívnych živnostníkov, je vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Slovensko má podľa dát OECD najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v porovnaní so všetkými susednými štátmi vrátane Rakúska a v celej EÚ je v tejto negatívnej štatistike druhé za Francúzskom.
Podľa Silvie Hallovej, partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton, by štát mal znížiť rozdiely v daňovom zaťažení medzi zamestnancami a živnostníkmi a zaviesť po vzore Českej republiky minimálne odvody už od prvého dňa podnikania. Zároveň by vláda mala prísť s plánom znižovania celkového daňovo-odvodového zaťaženia ceny práce a v rámci neho korigovať aj zdaňovanie a zdravotné a sociálne odvody pre živnostníkov.
Silvia Hallová však vystríha pred úplným dorovnaním daňového a odvodového zaťaženia živnostníkov a zamestnancov. „Istý rozdiel vo výške daňovo-odvodového zaťaženia musí byť zachovaný, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a požívajú výrazne nižšiu pracovnoprávnu ochranu ako zamestnanci,“ hovorí Silvia Hallová.
Právnička Andrea Čupeľová z Taylor Wessing dopĺňa, že problémom je nepochybne aj to, že slovenský Zákonník práce veľmi nepružne reaguje na celospoločenské zmeny. „Zákonník práce je dnes v zásadnom časovom sklze, pokiaľ ide o prispôsobenie pravidiel potrebám trhu práce,“ hovorí Andrea Čupeľová.
Zákonník práce jasne určuje, že tzv. závislá práca musí byť vždy vykonávaná len v pracovnoprávnom vzťahu. „Ak niekto vykonáva činnosť osobne, vo vzťahu podriadenosti voči svojmu „obchodnému partnerovi“ a podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase ním určenom, ide podľa súčasnej definície o pracovnoprávny vzťah. V takomto prípade dnes obe strany nemajú možnosť slobodne sa rozhodnúť, že nechcú byť viazané všetkými prísnymi pravidlami Zákonníka práce. A to je problém. Pritom by sa stačilo inšpirovať zahraničím, kde sa už jasne vyvinuli rôzne nové formy výkonu práce, ktoré sú na pomedzí tradičného pracovného pomeru a slobodného podnikania a lepšie zodpovedajú realite trhu práce a jeho potrebám,“ vysvetľuje Andrea Čupeľová.
Zdroj: Taylor Wessing, Grant Thornton
