Prechod na letný či zimný čas každoročne ovplyvňuje aj ľudí pracujúcich v kanceláriách. Náhla zmena denného rytmu môže narušiť spánkový cyklus, čo sa často prejaví únavou, zníženou koncentráciou či pomalším tempom práce počas prvých dní. Citlivejšie reagujú najmä tí, ktorí majú pevne nastavený ranný režim alebo dlhšie dochádzajú do kancelárie. V kancelárskom prostredí sa preto odporúča v období zmeny času upraviť pracovné tempo, dopriať si viac prirodzeného svetla a postupne prispôsobiť denný režim tak, aby sa telo rýchlejšie adaptovalo.
Nedávny prechod na letný čas neznamená pre ľudské telo len kratší spánok, ale aj zásah do biologických procesov organizmu. Podľa zahraničných štúdií je spojený nie len s únavou, ale aj s miernym nárastom kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkty či mozgové príhody.
Zvýšenú pozornosť zmene času by mali venovať najmä pacienti, ktorí užívajú lieky viazané na presný čas alebo biologický rytmus. Ide napríklad o inzulín, lieky na štítnu žľazu či niektoré antiepileptiká. Pri týchto liekoch môže byť vhodné upraviť čas užívania postupne, napríklad o 15 až 30 minút denne po dobu troch dní, aby sa organizmus adaptoval plynulejšie. „Pri väčšine bežných liekov, ako sú napríklad antibiotiká, antihistaminiká, statíny či antidepresíva, však hodinový posun nemá zásadný vplyv na ich účinnosť. Kľúčové je najmä dodržiavať pravidelnosť a nevynechávať dávky,“ uviedla revízna lekárka Union zdravotnej poisťovne Ingrid Dúbravová.
Ilustračné foto: Vitaly Gariev / Unsplash.com
Odborníci zároveň upozorňujú, že zmena času môže krátkodobo zvýšiť záťaž organizmu. Narušenie cirkadiánneho rytmu je totiž spojené s viacerými ochoreniami vrátane metabolických, kardiovaskulárnych a psychiatrických porúch či niektorých typov rakoviny. Aj hodinový posun času môže mať merateľný dopad. Štúdie zo Švédska a ďalších krajín naznačujú súvislosť medzi zvýšeným výskytom infarktov a prvých dňoch po prechode na letný čas – v niektorých prípadoch až o 24 % viac v pondelok po zmene. Posun o jednu hodinu môže narušiť biologické hodiny človeka. Tento narušený rytmus (CRD – circadian rhythm disruption) je spájaný s rôznymi zdravotnými problémami, vrátane metabolických porúch, kardiovaskulárnych ochorení či depresie. Podobne fínska štúdia zaznamenala zvýšený počet hospitalizácií pre mozgovú príhodu krátko po zmene času. Dáta z Dánska navyše ukazujú zvýšený výskyt depresívnych epizód v nasledujúcich týždňoch.
Dobrá rada: V prvých dňoch po zmene času si nastavte pripomienky v mobile alebo budíky, ktoré pomôžu udržať správny režim. Pri liekoch viazaných na jedlo je vhodné prispôsobiť ich novému času raňajok či večere.
Zdroj: Union zdravotnej poisťovňa, Člen skupiny ACHMEA
