CYPRUS: Cyperský minister financií Georgiades si v závere týždňa pustil ústa na špacírku a oznámil novinárom zatiaľ neoficiálnu správu, že jeho krajina dostala od trvalého eurovalu (ESM) zelenú a bude jej zo záchranného programu uvoľnených ďalších 350 mil. € pomoci. K uvoľneniu prostriedkov by malo dôjsť popri ďalších 86 mil. € z Medzinárodného menového fondu (MMF) v priebehu decembra. Doposiaľ bolo Cypru zo záchranného programu ESM uvoľnených 5,35 mld. € z celkového schváleného objemu 8,97 mld. €. Priemerná vážená splatnosť týchto úverov dosahuje 15 rokov. Okrem tejto správy sa cyperskí predstavitelia cez víkend pochválili aj tým, že ku koncu tretieho kvartálu vláda vykázala prebytok na úrovni 219 mil. €.
MAĎARSKO: Konverzia pôžičiek maďarského obyvateľstva, ktoré banky klientom poskytli v iných menách ako domácich forintoch, dostáva stále reálnejšie kontúry. Maďarská vláda v nedeľu v oficiálnom stanovisku uviedla, že došlo k dohode ohľadom stanovenia výmenného kurzu, pri ktorom očakávaná konverzia prebehne. Banky budú mať pri jednotlivých pôžičkách možnosť výberu z dvoch možností. Prvou je oficiálny kurz MNB z piatka 7. novembra, t. j. 308,97 EURHUF resp. 256,60 CHFHUF a tou druhou je priemerný kurz od obdobia, kedy maďarský najvyšší súd rozhodol o cudzomenných pôžičkách (t. j. od polovice júna). Okrem toho, maďarská centrálna banka (MNB) poskytne komerčným bankám zo svojich devízových rezerv 9 mld. EUR. Toto opatrenie má zabezpečiť bezproblémovú konverziu úverov domácností, denominovaných v švajčiarskych frankoch a v eurách, na forintové pôžičky. Ako už MNB skôr informovala, ku konverzii by malo dôjsť v prvom polroku 2015. Očakáva sa, že ak sa maďarské domácnosti zbavia hypotekárnych úverov v zahraničných menách, zmenší to citlivosť Maďarska na šoky na zahraničných trhoch a koniec koncov dôjde k podpore domáceho dopytu.
ilustračné foto: Freeimages.com
ÍRSKO: Ešte v druhej polovici októbra sme vás v týždenníku informovali, že Írsko poškuľuje po emisii 15 – ročných štátnych dlhopisov, aby získalo financie na predčasné splatenie časti pôžičiek z MMF. Očakávané sa stalo uplynulú stredu skutočnosťou a krajina prostredníctvom syndikovanej emisie umiestnila na trhu bondy v objeme 3,75 mld. EUR pri výnose len 2,49 % p. a. Pre porovnanie, keď papiere s rovnakou splatnosťou krajina predávala naposledy, a to v roku 2009, dosiahnutý výnos predstavoval 5,47 % p. a. Írsko sa tak po opustení záchranného programu dokáže na trhu financovať naozaj za lacno. Dopyt po írskych pätnástkach dosiahol viac ako 8,4 mld. EUR. Vďaka tejto emisii sa Írsku nielen podarilo zlepšiť svoj dlhový profil a predĺžiť priemernú splatnosť svojho dlhu, ale aj zabezpečiť si dostatok prostriedkov na fungovanie na dva roky dopredu.
EUROZÓNA: Dve veľké ekonomiky Európskej únie, Nemecko a Francúzsko, sa dohodli, že do jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií v problémových bankách (SRM) by mali prispieť rovnakou sumou. Tá by sa mala pohybovať okolo 15 mld. €, vyhlásil francúzsky minister financií Michel Sapin. Nemcom tak napokon nevyšiel ich pôvodný plán prispieť nižšou sumou. Spomínaný mechanizmus SRM by mal napríklad umožniť zatvoriť upadajúce banky skôr, než spôsobia veľké škody a jeho kapacita by mala dosiahnuť 55 mld. €. Tento systém je súčasťou nového mechanizmu bankového dohľadu, ktorý v eurozóne funguje od začiatku novembra. Spadá doň 3 600 európskych bánk. Európska centrálna banka (ECB) bude priamo dohliadať na 120 bánk, kým nad ostatnými bude vykonávať dohľad v priamej súčinnosti s národnými orgánmi dohľadu. SRM má byť základom pre bankovú úniu, v rámci ktorej budú od 1. januára 2015 zriadené vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií a od 1. januára 2016 budú zastrešené jednotným európskym fondom na riešenie krízových situácií. Cieľom tejto bankovej únie je predísť tomu, aby v prípade potreby smerovali na záchranu bánk peniaze bankových poplatníkov.
Európska komisia uplynulý týždeň zverejnila svoju pravidelnú jesennú makroekonomickú prognózu, podľa ktorej by mal byť rast slovenskej ekonomiky o niečo rýchlejší v porovnaní s pôvodnými očakávaniami komisie. Slovenské hospodárstvo by tak malo v tomto roku medziročne vzrásť o 2,4 % (pôvodný odhad 2,2 %), v roku 2015 by však malo oproti predchádzajúcim odhadom komisie (3,1 %) spomaliť na úroveň 2,5 %. Hlavným ťahúňom rastu našej ekonomiky by mal byť domáci dopyt, spotreba domácností by mala rásť vzhľadom na zlepšujúcu sa situáciu na našom trhu práce. Oživovanie ekonomík krajín eurozóny bude však podľa novej jesennej prognózy EK pomalšie oproti odhadom jarnej prognózy komisie. Spomalenie ekonomického rastu by sa malo dotknúť predovšetkým Francúzska a Talianska, k zhoršeniu ekonomického vývoja by však malo dôjsť aj u nášho hlavného obchodného partnera Nemecka. Eurozóna by mala vzrásť o 1,1 % v roku 2015 a o 1,7 % v roku 2016.
V posledných týždňoch euro nemá na ružiach ustlané. V pondelok si voči doláru pohoršilo o tretinu percenta a obchodovanie uzavrelo pod hladinou 1,2500 EURUSD, čo sa naposledy udialo v polovici augusta 2012. Ani utorok výraznejší obrat nepriniesol. Aj napriek tomu, že euro si v rámci dňa polepšilo o pol percenta, nepodarilo sa mu prekročiť hranicu 1,2600 EURUSD. Dôvodom posilnenia boli správy o rozkole v ECB, kde viacerí centrálni bankári podľa trhových šumov nepodporujú politiky prezidenta Draghiho a chcú mu svoju kritiku predostrieť na večeri pred zajtrajším zasadnutím. Pol percenta, ktoré euro získalo na sile v utorok, v stredu vymazalo a spoločná mena eurozóny sa tak opäť prehupla pod hladinu 1,2500 EURUSD. Pokles eura odštartoval už v ranných hodinách, kedy doznieval efekt výsledkov „polčasových“ volieb v USA, ktoré ovládli republikáni. Už v priebehu európskej seansy sa tak euro voči doláru oslabilo z úrovne 1,2560 EURUSD na 1,2460 EURUSD. Po príchode amerických obchodníkov sa euro voči doláru zastabilizovalo a po zvyšok dňa sa obchodovalo v okolí úrovne 1,2480 EURUSD, v blízkosti ktorej napokon deň i uzavrelo. Top udalosťou štvrtkového obchodovania bolo zasadnutie ECB. Až do zasadnutia európskych centrálnych bankárov sa euro obšmietalo okolo hladiny 1,2500 EURUSD bez jasného trendu, nakoľko obchodníci vyčkávali so svojimi pozíciami na tlačovú konferenciu prezidenta ECB Draghiho. Po údere gongu a Draghiho slovách o tom, že menový výbor ECB je jednotný v odhodlaní urobiť pre ekonomiku eurozóny viac, ak si to situácia bude vyžadovať, sa euro zrútilo nadol. V priebehu minúty sa euro voči doláru oslabilo z úrovne 1,2520 EURUSD na hladinu 1,2400 EURUSD. Do záveru štvrtkového obchodovania si euro pripisovalo voči doláru ďalšie straty a zaknihovalo si nové minimum od augusta 2012, keď pričuchlo k úrovni 1,2365 EURUSD. Piatkové obchodovanie prinieslo postupné posilňovanie sa eura voči doláru, ktoré tak zmazávalo straty nabraté po štvrtkovom zasadnutí ECB. Hoci euro voči doláru takmer nepretržite rástlo, nepodarilo sa mu dostať sa nad hladinu 1,2500 EURUSD. Od rána do záveru obchodovania si tak spoločná mena eurozóny polepšila z úrovne 1,2370 EURUSD na 1,2455 EURUSD, čo znamenalo zisk na úrovni 0,7 %. Za celý uplynulý týždeň si však spoločná mena eurozóny odpísala z hodnoty – 0,6 %. Kurzy mien našich susedov sa uplynulý týždeň vyvíjali zmiešane. Poľský zlotý zakončil piatkové obchodovanie na úrovni 4,2280 EURPLN, na ktorej do týždňa v pondelok aj vstupoval. Česká koruna získala za týždeň na sile 0,3 % a polepšila si na piatkových 27,725 EURCZK. Naopak, maďarský forint si odpísal – 0,4 % hodnoty a voči euru sa na konci týždňa obchodoval na úrovni 309,30 EURHUF.
To, čomu sme dávali najmenšiu pravdepodobnosť, sa uplynulú stredu stalo skutočnosťou a poľská NBP ponechala svoju základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 2,00 %. Toto rozhodnutie prišlo napriek tomu, že poľská ekonomika v treťom kvartáli šliapla na brzdu a ceny v krajine v septembri poklesli o – 0,3 %. Štvrtkové zasadnutia centrálnych bánk prekvapenia nepriniesli a rozhodnutia sa niesli v znamení našich i trhových očakávaní. Britská BoE potvrdila svoju základnú úrokovú sadzbu na úrovni 0,50 %. Ani česká ČNB sadzbami nehýbala a ponechala základnú sadzbu bez zmeny na úrovni 0,05 % a potvrdila aj svoj záväzok držať kurz koruny voči euru nad hladinou 27 EURCZK. Z nášho pohľadu najzaujímavejšie bolo zasadnutie ECB, ktoré podľa očakávaní pohyb v sadzbách neprinieslo a základná úroková sadzba tak zotrvala na úrovni 0,05 %. Následná tlačová konferencia sa ale niesla v skôr holubičom duchu, to je v zmysle pripravenosti ďalej uvoľňovať menovú politiku prostredníctvom menej štandardných operácií. Prezident Draghi okrem iného špecifikoval očakávaný rast bilancie ECB na úrovne z úvodu roka 2012, kedy bilančná suma centrálnej banky presahovala 3 bil. EUR. To znamená, že oproti súčasnému stavu by sa súvaha ECB mohla v dôsledku nákupov cenných papierov a pôžičiek pre banky nafúknuť o polovicu.
Zdroj: Ekonomický týždenník Poštovej banky, 45. týždeň 2014
