Balík Fit for 55, ktorý obsahuje 13 legislatívnych návrhov prináša aj novinky pre sektor budov. Revíziou smernice o energetickej efektívnosti nás čaká rozšírenie povinnosti obnovovať 3 % budov ročne na všetky verejné budovy a to do kategórie takmer nulových budov. Revízia by mala priniesť väčší dôraz na princíp energetickej efektívnosti a tiež väčší dôraz na audity a povinný energetický manažment u väčších neobytných budov. Platforma Budovy pre budúcnosť toto smerovanie víta. Úspech a prijatie návrhov však veľmi závisí od ich konkrétnej podoby a implementácie v každej členskej krajine.
Balík legislatívnych opatrení má za cieľ definovať opatrenia, ktoré zaistia zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent oproti roku 1990. Cieľom je zosúladiť ekonomiky členských štátov tak, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a naplnili Európsku zelenú dohodu.
Zdroj: Michael Gaida / Pixabay.com
Sektor budov je v snahe dosahovať ambiciózne klimatické ciele kľúčový. Sú totiž zodpovedné za 36 % emisií CO2 v Európskej Únii. Aj preto sa opakovane vyskytuje ako prioritný v rôznych strategických materiáloch. „Európska komisia si uvedomuje, že pre takto náročné navyšovanie ambícií nemôže nechať členské štáty bez prostriedkov na financovanie týchto náročných opatrení a spolu s cieľmi ponúka štedrý balík európskych zdrojov. Je to príležitosť, ktorú máme aj na Slovensku a je len na nás, ako ju využijeme a či naozaj sektor budov dokážeme v časovom horizonte 10 rokov posunúť na kvalitatívnu úroveň progresívnych krajín,“ uviedla Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť.
Medzi navrhovanými opatreniami je tiež novinka. Je ňou návrh na zaradenie sektoru budov a distribúciu cestných palív z dopravy do systému obchodovania s emisiami (EU ETS). „Predstavený návrh nie je až tak kontroverzný ako pôvodný, o ktorom sa diskutovalo, a ku ktorému sme mali aj my výhrady. Stále ale platí, že ide o opatrenia, ktoré nie sú vnímané úplne pozitívne. Takáto reforma EU ETS by totiž mohla ohroziť sociálne slabé skupiny obyvateľov,“ uviedol Richard Paksi, analytik platformy.
Aby nevznikli závažné dopady na nízkopríjmové domácnosti, Komisia navrhuje vytvoriť Sociálny fond na ochranu klímy, ktorý bude financovaný práve z nových výnosov emisných povoleniek z budov a dopravy. Tento má vzniknúť od roku 2026. „Vítame snahu Európskej komisie ošetriť, aby dopady potrebných opatrení na zraniteľné skupiny boli čo najcitlivejšie. Tieto prostriedky by mohli byť využité na pokračovanie dotačnej schémy na obnovu rodinných domov z Plánu obnovy, ktorá v roku 2026 skončí. Vítame tiež, že Komisia navrhuje, aby 100% výnosov z predaja emisných povoleniek malo ísť na klimatické opatrenie oproti aktuálnemu odporúčaniu na úrovni 50%,“ uzatvára Nikodemová.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť
