Z najnovšieho prieskumu Deloitte, ktorý skúma pracovné a spoločenské skúsenosti generácie Z a mileniálov, vyplýva, že pri výbere zamestnávateľa dbajú na work-life balans, kariérny rast aj vzdelávanie. A hoci finančné ohodnotenie je pre nich dôležité, za rovnako významné považujú aj potrebu nájsť si zmysluplnú prácu a nadobudnúť duševnú pohodu.
Medzi hlavné dôvody, prečo sa zástupcovia generácie Z rozhodli pracovať pre svojho súčasného zamestnávateľa, patria rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, príležitosti na kariérny rast a na treťom mieste je vzdelávanie a rozvoj. Až 70 % príslušníkov generácie Z a 59 % mileniálov tvrdí, že rozvíjajú svoje zručnosti raz alebo viackrát týždenne, aby mohli kariérne napredovať. Za dôležité považujú najmä mäkké zručnosti, time management a znalosti špecifické pre dané odvetvie.
Naopak, niektorí z nich spochybňujú vzdelávací systém a hodnotu vysokoškolského vzdelania. Napriek tomu, že univerzitný titul sa stále ukazuje ako cenná vec, vysoká škola už nie je nevyhnutným kariérnym štandardom. Takmer tretina respondentov tvrdí, že sa rozhodla nepokračovať vo vysokoškolskom vzdelávaní, pričom jedným z dôvodov je aj nezáujem o tradičné vzdelávanie. Štvrtina opýtaných vyjadruje obavy z relevantnosti učebných osnov a praktických skúseností, ktoré sú potrebné na prípravu na trh práce.
Foto: Deloitte
Viac ako polovica zástupcov generácie Z a mileniálov už používa generatívnu umelú inteligenciu na rôzne pracovné úlohy, pričom zhruba tretina ju využíva stále alebo väčšinu času. Ich postoj k tejto technológii je však ambivalentný. Používatelia generatívnej AI tvrdia, že zlepšuje kvalitu ich práce a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, no až šesť z desať respondentov sa obáva, že umelá inteligencia zruší niektoré pracovné miesta, čo ich motivuje hľadať si prácu, ktorú generatívna AI nenaruší.
Až 31 % príslušníkov generácie Z a 17 % mileniálov plánuje do dvoch rokoch zmeniť zamestnávateľa. Nejde však o nedostatok lojality, obe generácie sa zhodujú, že základ celkového šťastia tvorí správna rovnováha medzi finančným ohodnotením, zmysluplnou prácou a duševnou pohodou. Pri nedostatku financií je totiž menšia pravdepodobnosť, že budú mať pocit duševnej pohody a nachádzať vo svojej práci zmysel. Zmysluplná práca pritom pozitívne ovplyvňuje ich spokojnosť v práci a duševnú pohodu. A dobrá duševná pohoda zjavne prispieva k pocitu, že ich práca má aj širší spoločenský význam.
Už štvrtý rok po sebe sú životné náklady na prvom mieste v zozname obáv oboch generácií. Mnohí z nich žijú od výplaty k výplate a takmer polovica respondentov tvrdí, že necíti finančnú istotu, čo v porovnaní s výsledkami z minulého roka, keď sa tak vyjadrila zhruba tretina respondentov, predstavuje značný nárast. Tento stav si vyberá aj svoju daň – iba tretina príslušníkov generácie Z a mileniálov, ktorých najväčšou obavou sú životné náklady, uvádza, že sa za posledný rok cítili šťastní.
Až 40 % zástupcov generácie Z a 34 % mileniálov tvrdí, že pociťujú stres alebo úzkosť stále alebo väčšinu času, pričom medzi najdôležitejšie faktory patria financie, zdravie/blahobyt rodiny, vzťahy a duševné zdravie. Zdrojmi úzkosti a stresu sú aj práca a obavy o životné prostredie, čo ovplyvňuje aj spotrebiteľské správanie a kariérne rozhodnutia zástupcov generácie Z a mileniálov. Takmer dve tretiny príslušníkov generácie Z a mileniálov tvrdia, že sú ochotní zaplatiť viac za environmentálne udržateľné produkty alebo služby a zhruba 20 % respondentov uvádza, že pred prijatím pracovnej ponuky skúmali vplyv alebo politiku danej spoločnosti na životné prostredie.
Zdroj: Deloitte
