Za desať rokov každý z nás niekam dôjde. Otázkou je kam? Kým sa stanete? Ako budete žiť? Čím prispejete spoločnosti? Akou vyzretou osobnosťou sa stanete na ceste za svojimi cieľmi?
Pre všetko čo sa nám v živote deje, existuje príčina alebo sled príčin, či už ich poznáte a súhlasíte s nimi, alebo nie. Nič nie je náhoda. Ako píše Brian Tracy vo svojej knihe, každá akcia vyvoláva rovnako silnú reakciu, pôsobiacu v opačnom smere. A všetky činy so sebou nesú aj dôsledky, pozitívne aj negatívne. Vo chvíli, keď ste niečo povedali alebo urobili, dôsledky nadobudnú vlastnú silu a moc. Preto úspešní ľudia viac premýšľajú o možných dôsledkoch svojich činov. Naopak, neúspešní ľudia sú skôr nedbanliví pokiaľ ide o ich správanie, výroky a o to, čo sa môže v dôsledku nich stať. Tieto princípy sú základným pilierom mentálnych zákonov, ktoré by si mal na ceste životom postupne osvojovať každý, kto chce napĺňať svoj potenciál.
Podľa Tracyho je každý z nás živým magnetom, ktorý k sebe nevyhnutne priťahuje ľudí, okolnosti, myšlienky a zdroje, ktoré sú v súlade s myšlienkami, prevládajúcimi v našej mysli. Ľudia, ktorí neustále myslia na veci, ktoré by chceli, a stále o nich rozprávajú, priťahujú do svojho života viac a viac práve takýchto vecí (platí to aj naopak). Svet okolo vás je zrkadlovým odrazom vášho vnútorného sveta a vaše postoje a myšlienky odrážajú späť k vám. Svet nevidíte taký, aký skutočne je, vnímate ho cez prizmu toho, aký ste vy. Osoba, ktorou ste vo svojom vnútri, v rozhodujúcej miere určuje to, čo sa vám deje navonok. Okrem Tracyho to výstižne napísal v roku 1932 aj Karel Čajčík vo svojej knihe Má cesta k úspechu (zrkadlo povahy).
Výborne túto tézu rozpracoval Tony Robbins a konštatuje, že jediný skutočný dôvod na to, aby sme išli za svojimi cieľmi, je, aby sme sa rozvíjali a rástli. Podľa autora nikdy nebudeme šťastní len preto, že sme dosiahli svoje ciele. Šťastní budeme z toho, akí ľudia sa z nás stanú pri prekonávaní prekážok na svojej ceste k cieľom. Preto je dôležité svoj život plánovať a využívať svoj čas efektívne. Teraz je čas na to, aby ste si naplánovali budúcich desať rokov svojho života, nie vtedy, keď už budú za vami. Kľúčové sú v tomto smere vaše rozhodnutia. Urobiť skutočné rozhodnutie znamená, že sme odhodlaní dosiahnuť výsledok a odstrihneme sa od všetkých ostatných možností. Lepšie rozhodnutia sa vraj naučíme robiť tak, že ich budeme robiť častejšie.
„Ľudský duch sa skutočne nedá poraziť. Tajomstvom úspechu je naučiť sa, ako využiť bolesť a radosť namiesto toho, aby bolesť a radosť využívali vás. Ak to dokážete, riadite svoj život. Ak nie, život riadi vás.“ Anthony Robbins.
Dnes žijeme v exponenciálne sa rozvíjajúcom svete, kde hlavnú úlohu tohto progresu zohrávajú technológie. Technológie mohutne urýchľujú zmenu a dynamiku života smerom k hojnosti, aj keď si to nie vždy plne uvedomujeme. Ak si teda predstavíme technológiu ako ohromný motor, akýsi mohutný urýchľovač zmien, potom za jeho pohonnú zmes musíme považovať vedomosti. Nie len tie teoretické ale aj tie opakovane overené praxou. A naša spoločnosť už nikdy nebude pomalšie akcelerovať, skôr naopak. Do tohto “motora” prúdi každým dňom bohatšie palivo v podobe nových a nových vedomostí. Vďaka tomuto trendu sa neustále utvára nová spoločnosť a málo kto z nás dokáže na túto neustálu zmenu reagovať. Otázka znie, aký chceme, aby bol svet za 10, 20 alebo 30 rokov od teraz? Ako vaše ciele a práca ovplyvnia kvalitu života ostatných ľudí? Aké nové vedomosti potrebujete na to, aby ste tieto ciele dosiahli? A akou osobnosťou sa musíte stať, aby sa vaše ciele stali skutočnosťou? Vaša identita a to, ako s ňou pracujete rozhodne o mnohých veciach.
Reálny svet neexistuje, ani objektívna pravda. Existujú len subjektívne pohľady na základe toho, akou sme osobnosťou (viď. zrkadlo povahy). Preto posudzovanie druhých na základe vlastného “zrkadla” nie je objektívne, ale subjektívne. Práve to však dáva mnohým ľuďom priestor pre pasivitu, výhovorky, kritiku a odrádzanie druhých od vlastných cieľov. S vami to ale nemá nič spoločné. Neúspech druhých ľudí nie je ničím iným, než neúspechom druhých ľudí. Je to ich problém, vy potrebujete svoj vlastný postoj i prístup. Pevné názory avšak nie sú zadarmo. Niekoho nimi odradíte. Budú o vás naopak hovoriť, že ste arogantný a nevšímavý. Všetkých si získať jednoducho nemôžete a to obzvlášť platí pre podnikanie, do ktorého by ste sa mali rozhodne pustiť, pretože to zmení vaše celoživotné hodnoty.
Podnikanie človeka učí zaujímavé zručnosti. Ak chcete dnes uspieť, potrebujete priniesť hodnotu a porozumieť skupine ľuďom, ktorých chcete zaujať. Ak je niekto úspešný a bohatý, musel sa mu na toto bohatstvo niekto zložiť. Pravdepodobne bol natoľko nenahraditeľný a prinášal toľko hodnoty, že k sebe toto bohatstvo pritiahol. Dnešný obraz podnikania však poškodzujú ľudia, ktorí sa k svojmu bohatstvu dopracovali cez klamanie, zavádzanie a okrádanie druhých. Čo do sveta vysielate, vracia sa vám späť (viď mentálne zákony). Aj keď z krátkodobého hľadiska môže byť niekto navonok úspešný aj nečestnou stratégiou, vráti sa mu to späť aj s úrokmi, o tom netreba pochybovať.
Podnikanie treba vnímať ako hru pre reálny život, kde pravidlá hry vám sami napovedajú či to, čo robíte, má zmysel alebo nemá (prosperita vs. bankrot). Väčšina ľudí sa však podnikania bojí z dôvodu spoločenského formovania (výchova). Už na školách nás podrobili kultúrnemu vymývaniu mozgov aby sme uverili, že tou jedinou správnou cestou je akceptovanie hierarchie a nedostatku zodpovednosti, ktoré sú príznačné pre prácu v továrni. Žijeme vo svete ovládanom korporáciami, ktorý je natoľko zorganizovaný, že každý, kto sa pokúša vybočiť, je považovaný za čudáka. Bez ohľadu na to, či ste však zamestnaný alebo podnikáte, vždy je potrebné myslieť na to, že uspieť dokáže len ten, kto dokáže pridať hodnotu do svojej práce. A hodnotou nie je predávať lacnejšie ako ostatní, hoci možno na malú chvíľu uspejete. Spotrebitelia však nie sú veľmi lojálni k lacným komoditám, túžia po niečom jedinečnom. Potrebujete sa stať leadrom, nenahraditeľným pracovníkom, ktorý tvorí vyššie hodnoty. Nestanete sa však nenahraditeľnými iba preto, že ste iní. Ale jediný spôsob, ako byť nenahraditeľní, je byť odlišní. Ak budete takí istí ako ostatní, nikto si vás nevšimne. Na druhej strane je však celkom možné, že ak sa raz rozhodnete stať sa nenahraditeľnými, nebudete už taký obľúbení. S tým sa však treba zmieriť.
Formovanie charakteru lídra si vyžaduje neustále narúšanie (posúvanie) vlastnej komfortnej zóny. Jesť zmrzlinu alebo niekoho kritizovať je ľahké, vytvoriť niečo výnimočne naopak ťažké. Na rúcanie svojej komfortnej zóny musíte vedieť odbúravať svoj vnútorný strach. To sa dá dosiahnuť opakovaným tréningom, fyzickým i duševným (sebadisciplína). Napríklad podľa Setha Godina nepotrebujeme viac geniality, potrebujeme menej vnútorného odporu (strachu). Potrebujeme túto časť mozgu viac trénovať, aby nás menej brzdila. Pozoruhodné je, že táto istá časť mozgu je aj centrom emočnej inteligencie. Vnútorný odpor vám teda pomôže ľahko nájsť to, čo naozaj musíte urobiť, pretože práve to by najradšej zastavil. Len tak v sebe nájdete umenie a nenahraditeľnosť. Opäť ďalšie podnety na trénovanie svojej osobnosti napríklad v podnikaní a hľadaní svojho miesta v reálnom svete. Preto v ekonomike nenahraditeľných vyhrávajú najmä tí, ktorí dávajú neobyčajné dary. Otázka teda znie, kedy so sebou a svojimi strachmi začnete bojovať, aby ste sa stali pre druhých nenahraditeľným?
Pokračovanie v druhej časti tu
