Podľa analýzy OSN teraz žije v mestách viac ako polovica svetovej populácie a podľa predikcií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa do roku 2050 tento počet zvýši až na 70 %. Demografická prognóza vývoja obyvateľstva pre Prahu počíta do vyššie spomínaného roku s nárastom počtu rezidentov až o 250 000. Tieto čísla jasne svedčia o potrebe včas na tento vývoj reagovať a už dnes vytvárať podmienky pre vznik nových štvrtí s ponukou bývania, služieb i pracovných príležitostí. A pretože výstavba "na zelenej lúke" vedúca k rozširovaniu miest má svoje limity, veľký potenciál v sebe skrývajú nevyužívané plochy brownfieldov. Inšpiráciou dobrej praxe zo zahraničia je napr. rozsiahly projekt Tripla, ktorý vzniká Helsinkách. Aj fínskej hlavné mesto totiž do roku 2050 očakáva nárast počtu obyvateľov o približne 200 000.
Mnoho európskych metropol sa dnes potýka s radom opustených budov v bývalých priemyselných areáloch a staniciach či s rozsiahlymi nevyužitými plochami vnútri miest. Tie predstavujú na jednej strane problém chátrajúcej zástavby, ktorá má často vplyv na zvyšovanie kriminality a bezdomovectva v lokalite. Na druhej strane však poskytujú obrovskú príležitosť premeniť tieto miesta na kompaktné mestské štvrte s kompletnou občianskou vybavenosťou, hustou sieťou verejnej dopravy, relaxačnými zónami, parky a s moderným bývaním, kam sa budú ľudia radi sťahovať. Podľa analýzy pražského Inštitútu plánovania a rozvoja (IPR) by mali takéto oblasti vznikať vo väčšej miere aj v Prahe. Dlhodobo sa plánuje revitalizácia areálov bývalých priemyselných závodov či nákladových nádraží s celkovou rozlohou viac ako 7 600 hektárov vo Vysočanoch, Bubnoch, na Smíchově či na Žižkově, ktoré roky ležia ladom. Prestavbu podobne rozsiahlych území však nie sú mestá schopné zvládnuť samé. "Záleží predovšetkým na mestách, ako k revitalizácii svojich brownfieldov pristúpia a či sú schopné konštruktívne spolupracovať s investormi, developermi, architektov, záujmovými skupinami a verejnosťou. Vlastnú pozitívnu skúsenosť so spoluprácou máme z projektu Suomi Hloubětín, kedy vPrahe 9 meníme 9 hektárovú plochu pôvodnej záhradkárskej kolónie na novú štvrť až pre 2 000 obyvateľov. Veľkou inšpiráciou môže byť tiež projekt Tripla našej materskej fínskej firmy v Helsinkách, ktorý sa radí medzi najväčšie projekty premeny územia v Európe," uvádza Vladimír Dvořák, konateľ a výkonný riaditeľ YIT Stavo.
Vizualizácia: YIT/Tripla
Tripla nie je prvým projektom tzv. area developmentu YIT vo Fínsku. Firma už v Helsinkách dokončila prímorský rezidenčný komplex Merenkulkijanranta s výhľadom na Baltské more a vo výstavbe je aj projekt Konepaja v bývalom priemyselnom areáli, ktorý slúžil takmer sto rokov fínskym štátnym dráham. Ojedinelý je však svojím rozsahom a náročnosťou. Realizuje sa ako joint venture v úzkej spolupráci s mestom Helsinki a ďalšími tromi partnermi, z ktorých jedným je napr. najväčšia fínska poisťovňa. Význam projektu podčiarkujú aj investori, z ktorých najdôležitejšími sú Európska investičná banka, Nordická investičná banka a ďalšie fínske a švédske finančné ústavy. Tento projekt rozsiahleho mestského urbanizmu v hodnote cca 1 mld. eur vytvorí nové centrum Helsínk. Do roku 2022 tu v niekoľkých etapách vznikne bývanie až pre 5000 nových obyvateľov, najväčšie nákupné centrum vo Fínsku, kancelárie, hotelový komplex, hudobné sieň slávy, konferenčné centrum či multifunkčné športové aréna. Celý projekt je koncipovaný ako environmentálne prijateľný. Napríklad nákupné centrum bude stavbou s takmer nulovou spotrebou energie, jednou tretinou zelených striech a až 20% úsporou vody. Cieľom je dosiahnutie LEED Platinum. Súčasťou projektu bude aj kompletná rekonštrukcia vlakovej stanice a s ňou súvisiace železničnej siete. Tá v budúcnosti spojí západnú a východnú časť lokality Pasila a stane sa tak najvýznamnejším dopravným uzlom vo Fínsku. Projekt bude prepojený aj s miestnym metrom, počíta sa s cca 3 500 miestami pre bicykle, chýbať nebudú parkovacie haly so stovkami dobíjacích staníc pre elektromobily.
"Tripla je pravým príkladom rozsiahleho mestského urbanizmu, ktorého cieľom je kompletná revitalizácia a kultivácia danej lokality. Pre náš pražský najrozsiahlejší projekt Suomi Hloubětín sú skúsenosti a know-how našich kolegov z materského Fínska cenným zdrojom informácií a inšpirácie, "dopĺňa Vladimír Dvořák.
Zdroj: YIT