Pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť primerané teplo, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla. Školy, nemocnice a úrady postavené pred polstoročím čakajú na obnovu z eurofondov, ktoré však v roku 2020 skončia. Budovy pritom vplývajú na zdravie a produktivitu spoločnosti oveľa viac, než si bežne uvedomujeme. Zaslúžia si preto aj oveľa väčšiu pozornosť vlády, ktorá sa však sústredí najmä na investície do diaľnic či železníc, tvrdí vo svojom Programe Budovy 2050 organizácia Budovy pre budúcnosť.
Prieskumy z oblasti kvality bývania na Slovensku odkrývajú smutnú realitu. Podľa prieskumu Healthy Home Barometer 2017 pätina domácností trpí nevyhovujúcou kvalitou bývania a vyskytujú sa v nich 1,5 až 2,9 násobne častejšie zdravotné problémy. Európska agentúra pre životné prostredie potvrdila, že viac ako tri tisíc predčasných úmrtí ročne spôsobuje na Slovensku vykurovanie drevom a tým spôsobené znečistenie ovzdušia. Slovenské domácnosti pritom podľa Európskej komisie dávajú na energie spojené s bývaním najviac v EÚ – až 14,5 % svojich príjmov. Na druhej strane, napríklad ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú podľa Svetovej rady pre zelené budovy o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce.
Ilustračné foto: Pixabay.com
„Budovy preukázateľne vplývajú na kvalitu života, zdravie a produktivitu ľudí a tým na prosperitu a ekonomickú výkonnosť celej spoločnosti. Súčasná kvalita budov na Slovensku je viac prekážkou ako základom rozvoja,“ tvrdí Peter Robl z Budov pre budúcnosť. „Bez zmeny verejných politík sa vplyv budov na spoločnosť v budúcnosti ešte prehĺbi. Klimatické zmeny, starnutie populácie a urbanizáciu Slovensko bude náročné zvládnuť bez kvalitných budov.“
Riešením sú energeticky hospodárne budovy napojené na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie. Pre zdravie je kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, teda napríklad účinné vetranie, dostatok denného a kvalita umelého osvetlenia, akustická pohoda a tepelný komfort nielen v zime, ale aj v lete. Pre budovy je nevyhnutnosťou adaptácia na nové klimatické podmienky. Po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes. Napriek tomu je vyhovujúcich budov medzi obnovenými a novými budovami zatiaľ len málo.
„Keďže do budov sa významne investuje raz za 30 až 40 rokov, kvalita súčasnej výstavby či obnovy budov rozhodne, či budú svojim užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok aj v nasledujúcich desaťročiach,“ tvrdí Peter Robl. „Rýchlejší prechod k naozaj kvalitným budovám je možné dosiahnuť iba za podpory verejných politík. Budeme apelovať na vládu, aby budovám venovala primeranú pozornosť. Sme presvedčení, že budovy na našu spoločnosť majú rovnaký alebo väčší vplyv ako diaľnice, energetické zdroje, zahraničné investície či otázka zamestnanosti.“
Infografika: Budovy pre budúcnosť
Program Budovy 2050 hovorí o potrebe prehĺbenia spolupráce ministerstiev, zabezpečenia riadneho fungovania stavebného konania, vytvorenia siete kancelárií poskytujúcich technickú asistenciu a poradenstvo stavebníkom, ale aj efektívnejšieho využitia existujúcich podporných programov. Za kľúčové tiež považuje rozšírenie podpory realizácie pilotných projektov zameraných na zavádzanie inovácií a realizácie s nadštandardnou úrovňou kvality. Bezodkladne je tiež potrebné odpovedať na otázku, ako sa budú obnovovať školy či nemocnice po roku 2020 a ako chce Slovensko pomôcť skvalitniť bývanie nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktoré si to z vlastných zdrojov nemôžu dovoliť. Budovy pre budúcnosť tvrdia, že tieto zmeny sú realizovateľné do roku 2020.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť
