Reštriktívne opatrenia, ktoré zaviedla vláda SR, aby sme predišli šíreniu sa nového koronavírusu COVID – 19, zasiahli všetky odvetvia podnikania. Zmeny neobišli žiadnu podnikateľskú sféru. Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) v rámci pomoci podnikateľom zorientovať sa v tejto ťažkej situácii, zorganizovala Green Business Webinar s názvom Dopady štátnych opatrení na podnikateľské subjekty v stavebnom sektore.
Koronavírus, s ktorým momentálne zápasí celý svet, neohrozuje len zdravie ľudí, má negatívny vplyv na ekonomiku krajín, podnikanie a výstavbu. Ako uviedla výkonná riaditeľka SKGBC Hana Ovesná, spoločnosť na čele ktorej stojí si plne uvedomuje závažnosť situácie, ktorá nastala. „Pomáhame našim členským firmám a spoločnostiam v stavebnom sektore tým, že budeme verejne diskutovať o aktuálnych témach a legislatívnych opatreniach,“ konštatovala pani Ovesná,
S témou Legislatívne opatrenia na zachovanie zamestnanosti na ňom vystúpil seniorský advokátsky koncipient Šimon Hudák z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS. Vo svojom príspevku zhrnul podstatné zmeny v pracovnoprávnych predpisoch vyvolané koronakrízou. Lex korona, ako sa balík opatrení nazýva, sa podľa neho významne dotkol vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. V čase pandémie COVID -19 ustúpila práca v kolektíve, pracovníci začali robiť zo svojich domovov. Ako uviedol advokát Hudák, právna úprava práce z domu, takzvaného home-officu bola v Zákonníku práce roky nedotknutá a pre prax nepostačujúca. Krízová situácia, v ktorej sme sa ocitli, tieto nedostatky odhalila a aspoň čiastočne nastali určité zmeny. „Po novom môže zamestnávateľ prácu z domu nariadiť, a aj samotný zamestnanec má na takéto rozhodnutie nárok. Zaviedlo sa aj pravidlo na rozvrhovanie práce zamestnancovi pracujúcemu z domu, čo v praxi pomôže odstrániť viacero nejasností,“ konštatoval Hudák. Zmena nastala aj v skrátení niektorých lehôt uvedených v Zákonníku práce, najmä pre nariadenie dovoleniek alebo rozvrhovanie práce.
Ďalšou dôležitou zmenou podľa právnika Hudáka je to, že sa zvýšila ochrana zamestnancov, ktorí sú v karanténe. „Zamestnávateľ musí tohto pracovníka ospravedlniť a nemôže mu dať výpoveď,“ upresnil Hudák. Ako dodal, zamestnávateľ nie je povinný dočasne plniť niektoré povinnosti, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia. „Týka sa to najmä poučovacích povinností,“ vysvetlil. Zmeny sa podľa neho dotkli aj vyplácania náhrady mzdy zamestnancov, ktorí museli zostať doma z dôvodu zatvorenia či obmedzenia prevádzky. „Zamestnávateľ im vypláca už iba 80 % náhrady mzdy, čím sa mu štát snaží ušetriť aspoň časť nákladov“, konštatoval právnik Hudák. Ako dodal, niektoré zmeny sú iba dočasné a po skončení krízovej situácie sa nebudú aplikovať. „Zamestnávateľ bude musieť niektoré splniť hneď, ako skončí krízová situácia. Je nutné mať jasno v tom, ktoré pravidlo sa bude dať ešte použiť a ktoré nie,“ upozornil právnik Hudák na záver.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Jeho kolegyňa Veronika Vaseková z advokátskej kancelárie POLÁČEK & PARTNERS sa na webinári predstavila s témou Pomoc štátu zamestnávateľom. Zamerala sa na poskytovanie štátnej pomoci zamestnávateľom, ktorí sa i napriek aktuálnej situácii, keď celý svet bojuje s koronavírusom, usilujú udržať pracovné miesta. Ako uviedla, neočakávaný príchod koronakrízy negatívne zasiahol viaceré podniky. Tie, s cieľom udržať svoj biznis a pracovné miesta, museli prijať rýchle opatrenia. Niektorí podnikatelia však nemali na výber a museli svoje prevádzky zatvoriť, ich pracovníci zostali doma. Iní, prišli o svoje zákazky a časť tržieb. „Platenie nevyhnutných prevádzkových nákladov, odvodov a platov zamestnancom sa stalo strašiakom. Bez adekvátnej pomoci zo strany štátu by bolo udržanie pracovných miest pre viacerých z nich priam nemožné,“ konštatovala právnička Vaseková. Ako uviedla, vláda SR spustila projekt pomoci podnikateľom, ktorí môžu požiadať štát o príspevky na úhradu mzdy zamestnanca, alebo o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov. „Prístup k príspevkov je však viazaný na splnenie viacerých podmienok, ktorými sa podnikatelia musia preukázať,“ konštatovala. Upozornila, že podávanie žiadostí je často administratívne a časovo náročnou záležitosťou. „Nepravdivé údaje v žiadostiach sú považované za trestný čin. Je preto nutné, aby sa podnikatelia v podmienkach poskytovania štátnej pomoci dobre orientovali,“ dodala.
Tatiana Prokopová, managing partner advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs na webinári otvorila otázku, či vládne opatrenie, ktoré dočasne suspenduje oprávnenie prenajímateľov ukončiť nájom, je skutočne pomocnou rukou a pomôže podnikateľom preklenúť krízové obdobie. Taktiež sa venovala dopadu COVID-19 na povinnosť nájomcu platiť nájomné z pohľadu zákonných ustanovení a ozrejmila pojmy ako vis maior či force majeure. Ide o pojmy, s ktorými sme sa už všetci stretli, ale zároveň málokto pozná ich definíciu. Ide o takzvanú vyššiu moc, niečo, čo nemôžeme ovplyvniť. V tomto prípade je to pandémia COVID -19. Prokopová upozornila, že od 12. mája majú podnikatelia možnosť požiadať príslušný súd o poskytnutie dočasnej ochrany. „Jej účelom, je poskytnúť určité riešenie pre podnikateľov, ktorým sa z dôvodu pandémie začínajú kopiť záväzky po lehote splatnosti, alebo im poklesli tržby natoľko, že to ohrozuje ďalšie prevádzkovanie ich podniku,“ vysvetlila Prokopová. Ako dodala, Ministerstvo financií SR predstavilo vládny balík finančných opatrení, ktoré by mali pomôcť podnikateľom preklenúť túto mimoriadnu situáciu.
Jej partnerka Silvia Belovičová a koncipientka Katarína Ottová z advokátskej kancelárie Squire Patton Boggs sa vo svojom príspevku zaoberali tým, ako finančné opatrenia pomáhajú podnikateľom a riadeniu cash-flow. V príspevku poskytli praktický prehľad o podmienkach odkladu splátok úverov. „Prednosťou tohto opatrenia je, že nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka,“ zhodli sa v názore. Upozornili však na to, že aj keď tu je možnosť odložiť splátky istiny a úrokov na základe žiadosti, a to až na obdobie 9 mesiacov, je potrebné myslieť na to, že tieto odložené splátky sa budú musieť po uplynutí odkladu zaplatiť. Ďalej sa venovali finančnej pomoci určenej pre malé a stredné podniky (MSP). „Podnikateľ môže za účelom udržania prevádzky a zamestnanosti požiadať Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, prípadne Exportno-importnú banku SR, ak je jednou z jeho činností aj export, o úver,“ informovali. Vysvetlili, že pomoc v súvislosti s týmito úvermi spočíva v úhrade úrokov a štátnych zárukách za tieto úvery. Hovorili aj o programe tzv. Antikorona záruka, ktorú zastrešuje Slovak Investment Holding, a ktorá sa poskytuje komerčným bankám za úvery MSP.
Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Zasadzuje sa o to, aby navrhované a novo postavené budovy mali zdravé vnútorné prostredie a zároveň sa v nich nemrhalo energiou a inými zdrojmi. „Našou víziou je, aby sa takéto udržateľné stavby stali na Slovensku štandardom,“ uviedla výkonná riaditeľka SKGBC Hana Ovesná. V súčasnosti, sa spoločnosť SKGBC snaží pomôcť podnikateľom na Slovensku, ktorí sa ocitli v neľahkej situácii vplyvom šíriacej sa pandémii COVID -19.
Zdroj: SKGBC
Podobné články
