Výstavba a prevádzka budov v súčasnosti dosahuje až 39% podiel z celkovej produkcie emisií CO2. Stavebný segment je preto tak súčasťou globálneho problému znečisťovania životného prostredia, ako aj kľúčovým nástrojom zmeny. Potenciálu boja proti klimatickej zmeny prijatím účinných riešení znižovania uhlíkovej stopy budov sa venovala odborná diskusia v rámci aktuálne prebiehajúceho Týždňa zelených budov pod záštitou Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC).
Prešiel už viac ako mesiac od tohtoročného dňa, odkedy svet funguje na ekologický dlh (22. 8. 2020) a vyčerpal všetky prírodné zdroje, ktoré je Zem schopná nahradiť za jeden rok. V rámci Slovenska nastal tento dátum ešte skôr, 21. 5. 2020. Zásadnou súčasťou tohto problému je nadmerná produkcia oxidu uhličitého.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Slovensko sa spolu s ďalšími členskými štátmi EU zaviazalo docieliť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. „Zdá sa to byť vzdialený cieľ, ale vedú k nemu postupné kroky. Európska komisia okrem iného práve predstavila aktualizovaný plán s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov v EU už do roku 2030 najmenej o 55%, v porovnaní s rokom 1990. Týka sa to celej sféry ekonomiky a ľudských aktivít,“ povedal Martin Stohl zo spoločnosti HB Reavis. „Stojíme teda na prahu ďalších výziev v stavebníctve a súvisiacich odvetviach, predovšetkým pri hľadaní ďalšieho zefektívňovania prevádzky budov, využívaní bezemisných zdrojov energií. Očakáva sa nová legislatíva sprísňujúca kritériá pre prevádzkové emisie budov, ale aj pre uhlík zabudovaný v stavebných materiáloch (embodied carbon), navrhovanie a prevádzku budov pre redukciu odpadu v rámci cirkulárnej ekonomiky. Zároveň pribúdajú neziskové iniciatívy a certifikačné systémy pre hodnotenie uhlíkovej stopy budov a celkový dopad na životné prostredie.“
Rovnováhu medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním je možné čiastočne riešiť podporou prírodných a umelovytvorených uhlíkových zachytávačov, ale najmä redukciou a kompenzáciou týchto emisií investovaním do obnoviteľnej energie, využívaním ekologických technológií a zvyšovaním energetickej účinnosti. „Uhlíkovej stope sa venuje stále málo pozornosti, pritom čísla hovoria jasne a nie sú vôbec povzbudivé. Pri súčasnom konzumnom spôsobe života nám skrátka jedna planéta nestačí. Lesy a oceány sveta absorbujú veľa oxidu uhličitého, ale v súčasnosti týchto emisií produkujeme viac, ako dokáže planéta zvládnuť. Budovy svojou prevádzkou, materiálmi a výstavbou tvoria významnú časť celkových emisií. Nízkouhlíkové technológie a materiály či zodpovednejšia výstavba a prevádzka sú preto nevyhnutnosťou pri ceste k uhlíkovej neutralite,“ uviedol Marek Kremeň, moderátor podujatia a člen predstavenstva SKGBC. Znižovaniu energetickej náročnosti budov a nízkouhlíkovým technológiám sa venoval aj Juraj Zamkovský zo združenia Priatelia Zeme-CEPA, ktorý nadviazal na heslo Týždňa zelených budov #RiešimKlimatickúZmenu: „Dôsledky zmeny klímy budú stále citeľnejšie a nepríjemnejšie. Je najvyšší čas vytvoriť v regiónoch dostatočné odborné, technické a finančné kapacity, ktoré ich dovedú k energetickej sebestačnosti. Energetická sebestačnosť - budov, ale aj celých regiónov - je najlepšou poistkou pred rastúcou neistotou a nestabilitou.“
Pokiaľ to myslíme so znižovaním uhlíkovej stopy vážne, musíme riešiť na všetky oblasti nášho fungovania. „Nestačí iba znížiť priame emisie, je potrebné zamerať sa aj na výrobky, ich vývoj a používané materiály,“ doplnil Ondřej Boreš zo spoločnosti VELUX. „Firmy, ktoré majú vedúce postavenie vo svojom segmente, musia ísť príkladov a motivovať aj svojich dodávateľov, aby znižovali svoje environmentálne stopy.“ VELUX sa zaviazal nad rámec vlastnej uhlíkovej neutrality do roku 2030 pokryť svoje historické emisie projektami na ochranu lesov, znížiť uhlíkovú stopu produktov na polovicu a o 50 % znížiť i uhlíkovú stopu v celom hodnotovom reťazci.
Spoločný európsky certifikát pre podporu obnovy verejných a komerčných nebytových budov na ceste k zníženiu emisií skleníkových plynov
Motorom Európskej zelenej dohody a základnou pákou na spustenie obnovy budov bude finančný sektor. Zdôraznila to Jana Bendžalová zo spoločnosti ENBEE a doplnila: „Pravidlá oprávnenosti finančnej podpory by mali byť definované v taxonómii úverovej a dotačnej politiky. Pokiaľ ide o hĺbkovú obnovu budov, implementačný reťazec nie je koherentný. V súčasnosti existuje v Európe 34 rôznych implementácií hodnotenia budov, čo vedie k rôznym výsledkom, pokiaľ ide o vplyv na klímu tej istej budovy.“ Aktuálnou iniciatívou v tomto smere je projekt ALDREN, ktorý navrhol Spoločný európsky dobrovoľný certifikát na podporu investícií do obnovy verejných a komerčných nebytových budov vrátane postupu overovania skutočného správania meraním s porovnateľnými ukazovateľmi a osvedčenými postupmi založenými na európskych normách. Navrhuje hodnotenie vnútorného prostredia a vplyv na hodnotu nehnuteľnosti pre motiváciu k obnove. ALDREN má modulárnu štruktúru a modul pre energiu má tiež ambíciu poskytnúť porovnateľnejšie energetické hodnotenie pre environmentálne schémy (BREEAM, DGNB, HQE ...), ako poskytujú národné energetické certifikáty.
Zdroj: SKGBC
Podobné články
