Významným hráčom je stavebný sektor, ktorý je zodpovedný spolu s výrobou stavebných materiálov a prevádzkovaním už existujúcich budov za takmer 40 % emisií skleníkových plynov. Slovensko je signatárom záväzku Európskej únie na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a redukcie emisií v porovnaní s rokom 1990 o 55 percent do roku 2030. To je už o necelých šesť rokov.
„Celý stavebný sektor spolu s výrobou stavebných materiálov a prevádzkovaním budov je zodpovedný za takmer 40 % emisií skleníkových plynov a najmä CO2. Z toho samotné existujúce budovy emitujú počas prevádzky približne 13 %, pričom tri štvrtiny týchto emisií pochádzajú z energií na kúrenie a chladenie,“ uviedol Martin Stohl, člen predstavenstva Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC) a ESG manažér J&T Real Estate na podujatí GREEN BUILDING AFTERNOON s názvom Cesta k uhlíkovej neutralite.
Ilustračné foto: Jas Min / Unsplash.com
Riešením je podľa neho transformácia na čisto bezemisné obnoviteľné zdroje energií, ruka v ruke s optimalizáciou energetickej hospodárnosti prostredníctvom lepšieho zberu a vyhodnocovania prevádzkových dát budov.
„Rovnako dôležitou témou je redukcia zabudovaného uhlíka pri novostavbách a obnove existujúcich budov, kde je veľký potenciál pri využití moderných, ekologickejších materiálov a procesov výstavby,“ dodal Martin Stohl počas diskusie o riešeniach, dobrých príkladoch z praxe a prekážkach, ktorým na ceste k uhlíkovej neutralite pri výstavbe na Slovensku čelíme.
Súčasťou podujatia bola aj jedinečná komentovaná prehliadka nových priestorov zóny Eurovea II. „Výrazný posun, oproti pôvodnej Eurovea, je v ešte väčšom dôraze na udržateľnosť a wellbeing. Okrem obchodných prevádzok pribudli na nábreží Dunaja byty v prvom slovenskom mrakodrape a dve administratívne budovy Pribinova 34 a Pribinova 40, ktoré onedlho získajú najvyššie hodnotenia v certifikácii BREEAM, ako aj WELL Health-Safety rating,“ vysvetlil Martin Stohl.
Pre udržateľnosť je dôležitá samotná poloha. Najskôr boli využívané plochy mesta, ktoré však boli poznačené kontamináciou z minulosti. Po jej odstránení začali vznikať stavby a vľúdne verejné priestory s dôrazom na biodiverzitu a dobré napojenie na cyklotrasy či MHD. K redukcii uhlíkovej stopy prispieva aj využitie fotovoltiky a vysoká energetická úspornosť objektov, optimalizácia prevádzky pomocou dôsledného zberu a vyhodnocovania prevádzkových údajov. Udržateľnosť a odolnosť voči klimatickým zmenám bola v popredí pozornosti už pri samotnom architektonickom návrhu budovy využitím simulácií a dynamického modelovania vnútorného prostredia. Budovy majú celý rad ďalších prvkov podporujúcich udržateľnosť, ako zachytávanie a vsakovanie dažďovej vody na pozemku a 180 dobíjacích staníc pre elektromobily.
Cesta k uhlíkovej neutralite, modularita a životný cyklus budov, ale aj EU Taxonómia, ESG a zelené financovanie v stavebníctve sú hlavné témy Týždňa zelených budov 2023. Slovenská rada pre zelené budovy organizuje tento rok už 13. ročník série podujatí, ktoré nadväzujú na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov po celom svete na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC). Hlavným mottom po celom svete je #BuildingTheTransition.
Nad Týždňom zelených budov 2023 prevzali záštitu Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a Slovenská agentúra životného prostredia.
Séria podujatí sa realizuje s podporou generálnych partnerov týždňa: J&T Real Estate, Kontrakting stavebné montáže a VÚB banka. Hlavnými partnermi sú Kaufland a YIT Slovakia a partnermi jednotlivých podujatí spoločnosti Baumit, BMI Group, CTP Slovakia, ČSOB banka, HB Reavis, KOOR, Rehau, Prvá stavebná sporiteľňa, Rehau, Siemens, Zumtobel Group a Wienerberger.
Zdroj: SKGBC
Podobné články
