Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC) v rámci Týždňa zelených budov organizovala diskusiu na tému Zdravé budovy – akustika, svetlo a ventilácia.
Slnko, voda a vzduch sú základom všetkého živého na Zemi. Je dôležité vytvárať také vnútorné prostredie, aby bolo vhodné pre ľudí a bolo zároveň šetrné k prírode. Obloha a slnko sú zdroje denného osvetlenia. „Je žiadané, ba priam nutné, aby sa budovy stavali tak, aby v nich bolo dostatok vonkajšieho osvetlenia. Zamestnanec by mal vidieť značnú časť oblohy počas celého roka, takéto prostredie je pre neho vhodné, aby podal 100 percentný výkon,“ konštatoval Stanislav Darula z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Ako uviedol, ľudia citlivo vnímajú, či je interiér dobre vetraný a dostatočne osvetlený denným svetlom. Práve to ovplyvňuje zdravie ľudí, reguluje ľudské biorytmy, zlepšuje imunitný systém organizmu a podporuje činnosť vnútorných orgánov. „Denné svetlo zvyšuje produktivitu práce, znižuje únavu, dokonca znižuje spotrebu energií, keďže nie je potrebné zapínať umelé osvetlenie. Čo je veľmi dôležité, znižuje uhlíkovú stopu,“ poznamenal Darula.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Tému inteligentného osvetlenia a certifikačného systému budov WELL priblížil diskutujúcim a odbornej verejnosti Alan Jackson zo spoločnosti Helvar. „Administratívne budovy s inteligentným systémom osvetlenia, robia pracovisko pohodlnejším, produktívnejším a zdravším miestom pre život,“ konštatoval Jackson. Zdravé vnútorné prostredie s dostatočnou ventiláciou, vhodnou akustikou, kvalitným osvetlením podľa neho zvyšuje produktivitu práce, koncentráciu aj kreativitu, znižuje chorobnosť, dokonca fluktuáciu zamestnancov. Ako uviedol Jackson, po milióny rokov sa ľudia riadili Slnkom. „Je dôležité, aby sme v maximálnej miere podporovali využitie prirodzeného svetla v budovách. Umelé, čiže pevné osvetlenie na pracovisku, v kancelárii, škole, nemocnici alebo kdekoľvek inde nie je prirodzené,“ zdôraznil Jackson. Dodal, že riešením je funkcia „Svetlo v čase“, ktorá napodobňuje prirodzené osvetlenie zmenou teploty a intenzity farby svetla pomocou senzorov. „Teplé osvetlenie s nižšou intenzitou vytvorí upokojujúce prostredie. Chladné biele svetlo s vysokou intenzitou v určitých častiach dňa napríklad ráno alebo po obede, zvýši produktivitu zamestnancov,“ konštatoval. Podľa Jacksona, schopnosť jednoducho nastaviť každé svetlo alebo skupinu svietidiel na správnu intenzitu a farebnú teplotu kedykoľvek v noci alebo cez deň v budove, bude pozitívne vplývať na každého, kto v nej trávi čas.
O nutnosti kvality vnútorného vzduchu hovoril Igor Rozenberg zo spoločnosti Elektrodesign ventilátory SK. „Kvalita vzduchu v budovách, v ktorých ľudia trávia veľkú časť dňa a noci musí byť taká, aby to nijakým spôsobom neohrozilo ich zdravie a pohodlie,“ myslí si Rozemberg. Riešenie vidí vo využití efektívnejších a ekologických zdrojov energie na vykurovanie, v znižovaní tepelných strát zateplením budov, či v zamedzení úniku tepla netesnosťami konštrukcií. „Vzduchotesná budova bez prirodzeného prevetrania a infiltrácie, má za následok kumulovanie škodlivín v ovzduší, tvorbu plesní a zníženie kvality konštrukcií,“ konštatoval Rozemberg. Ako dodal, pri relatívnej vlhkosti pod 30 percent hrozí podráždenie dýchacích ciest, zvyšuje sa prašnosť, vnútorná klíma je extrémne suchá, zvyšuje sa nebezpečenstvo infekcií. Pri vlhkosti na 60 percent sa vlhkosť zráža na studených miestach, vytvárajú sa plesne, vzduch je zatuchnutý, hrozí poškodenie stavieb. Aby sa v tepelne izolovaných a utesnených budovách dosiahli optimálne podmienky vnútornej mikroklímy, je nutné vetrať. „Na druhej strane voľné vetranie oknami spôsobuje hluk, prievan, zvyšujú sa náklady na vykurovanie, do miestností vnikajú pele, prach, plyny a chemické výpary,“ uviedol. Podľa Rozemberga, je najvhodnejším riešením nútené rovnotlakové vetranie, ktoré pozostáva z prívodu, odvodu a úpravy vzduchu a jeho výmeny. „Výhodami sú, nepretržitá výmena vzduchu bez potreby zásahu užívateľa, rovnomerné prevetranie celého priestoru, nízka hladina hluku zariadenia a čo je nemenej dôležité, šetrenie nákladov na vykurovanie,“ myslí si Rozemberg.
Okrem zlého osvetlenia a ovzdušia v budovách negatívne vplýva na zamestnancov aj hluk a zlá priestorová akustika. „Neustály rušivý vplyv hluku z okolia ohrozuje zdravie, psychickú pohodu a môže spôsobiť neurózy, ale ochorenia kardiovaskulárneho systému,“ uviedol Lukáš Zelem zo Stavebnej falulty STU. Ako dodal, hluk má rovnako vplyv aj na vnímanie chutí, môže znížiť kulinársky zážitok, zmeniť vnímanie chuťových vlastností, dokonca viesť k zvýšeniu konzumácie množstva alkoholu. Na zvukovú pohodu v priestore sa však pri výstavbe budov podľa neho zabúda. „Optimálny akustický komfort v interiéri sa dosiahne vtedy, keď ho človek, ktorý sa zdržuje v danom priestore vlastne ani nevníma. Na akustiku sa však v prvotných plánoch výstavby zabúda a problém sa rieši až vtedy, keď je hmatateľný,“ konštatoval Zelem. Riešenie vidí v použití stavebných materiálov, ktoré majú zvukovoizolačné vlastnosti. Použitie akustických priečok by podľa neho malo byť samozrejmosťou.
Budúci rok bude SKGBC pokračovať vo vzdelávacom cykle Zdravé budovy s ďalším parametrami ako je kvalita vody, bezpečnosť, vlhkosť, prach a škodcovia, zdravé teplo podľa štúdie School of public health, Harvard, 2018.
Zdroj: SKGBC
Podobné články
