Keďže tisíce spoločností uvažujú o návrate ľudí do kancelárskych priestorov, manažéri riešia, ako najlepšie prekonfigurovať pracovné priestory tak, aby minimalizovali šírenie vírusu covid-19. V hre sú okrem ochrany ľudského zdravia aj náklady na technológie a remodeling priestorov.
Niektoré spoločnosti sa v rámci návratu do kancelárií zamerali na high-tech prístupy. Sledujú v reálnom čase interakcie spolupracovníkov, niektorí na to využívajú mobilné aplikácie, iní rôzne tagy a visačky s čipmi. Interakcie vyhodnocuje umelá inteligencia, ktorá plánuje počet ľudí v kancelárii a pridávajú sa rôzne sofistikované zdravotné kontroly, vrátane merania telesnej teploty termokamerami.
Ďalšie opatrenia v súvislosti s pandémiou budú jednoduchšie: nálepky a grafika vymedzujúce vzdialenosť dva metre medzi spolupracovníkmi, striedanie zmien, ktoré umožňujú väčšie rozstupy medzi stolmi, častejšie čistenie a dezinfekciu a samozrejme všade litre dezinfekčných prostriedkov na ruky.
Jednou z najjednoduchších (a aj veľmi lacných) opatrení sa zrejme stanú priehradky, paravány z lepenky alebo plastov, ktoré z kancelárií typu open space urobia niečo, čo na prvý pohľad pripomína osemdesiate roky a kancelárske kóje. „Spoločnosti nebudú mať veľa času a peňazí na vytvorenie úplne nového konceptu kancelárií za mesiac alebo dva,“ tvrdí hovorí Michael Boonshoft z Cushman & Wakefield a dodáva: „Zrejme uvidíme v kanceláriách veľa plexiskla, ktorého implementácia je rýchla a lacná. Vďaka tomuto staromódnemu „štítu“ sa ľudia budú cítiť bezpečnejšie.“
V Číne sa do práce vrátili milióny ľudí. Okrem kontrolných stanovísk, kde sa meria teplota, rúšok, dezinfekčných prostriedkov a utierok prebehla aj zmena usporiadania stolov a sedenie v zasadačkách, aby sa zabezpečil sociálny dištanc. Zamestnanci používajú jednorazové obrusy na pracovné stoly a jednotlivé pracovné priestory pribudli rôzne priečky a oddeľovače, podobne ako v retaile pri pokladniach.
WeWork, spoločnosť zaoberajúca sa prenájmom coworkingových a zdieľaných kancelárskych priestorov, ponechala niektoré priestory otvorené aj počas pandémie. Zároveň vytvorila plán na zachovanie bezpečnosti. Medzi opatrenia patria pravidlá týkajúce sa sociálneho odstupu pri zdieľaných stoloch, v zasadacích miestnostiach a kuchynkách, pravidelné čistenie a úpravy klimatizačných systémov na zníženie recirkulácie, ktorá by mohla šíriť vírus. Spoločnosť zvažuje ďalšie kroky vrátane inštalácie deličov a priečok v otvorených kancelárskych priestoroch.
„Priečky a deliče sú momentálne veľmi žiadané,“ hovorí Ben Waber, prezident a spoluzakladateľ spoločnosti Humanyze, ktorá analyzuje digitálnu a fyzickú komunikáciu medzi administratívnymi pracovníkmi, aby zistila ich produktivitu a mieru spolupráce. Spoločnosť Humanyze spolupracuje s klientmi vrátane spoločnosti Panasonic v Japonsku, aby určila, ako prepracovať dispozíciu kancelárie tak, aby sa minimalizovala potenciálne nebezpečná interakcia bez narušenia komunikácie. Spoločnosť meria pohyby pracovníkov v budovách pomocou anonymných údajov z inteligentných identifikačných preukazov.
Ben Waber tvrdí, že kľúčovou výzvou bude vyváženie nových bezpečnostných opatrení s príležitosťami pre produktívne interakcie: „Na konci dňa je často jediným dôvodom prečo chodiť do kancelárie spolupráca a interakcia s kolegami.“
Ilustračné foto: Pixabay.com
Cubicles sa objavil v amerických kanceláriách v 60. rokoch 20. storočia ako spôsob, ako povzbudiť personalizáciu, hnutie a zmysluplné interakcie medzi administratívnymi pracovníkmi. Kancelárie typu cube farm, cubicle alebo kubická farma zažili rozmach v osemdesiatych rokoch ako reakcia na prudko rastúcu strednú triedu manažérov. Jednoducho neboli pre všetkých samostatné kancelárie a bolo by to nerentabilné. Kubusy mali modulárne steny a čo najlacnejší nábytok, využíval sa každý centimeter štvorcový plochy kancelárií. Robert Propst, dizajnér spoločnosti Herman Miller, prišiel s myšlienkou modulárneho, lacného priestoru naplneného kójami ako protipól k radom písacích stolov za sebou, ktoré boli v tom čase úplne bežné. V nasledujúcich desaťročiach sa však tento typ kancelárskych priestorov spájal s vojenským, nalinkovaným, monotónnym a depersonalizovaným kancelárskym životom. Začiatkom storočia upadol do zabudnutia, keď ho nahradil open space, spopularizovaný start-upmi zo Silicon Valley. Dnes sa s usporiadaním typu cubicle možno stretnúť v niektorých call centrách.
Niektoré podniky vyvíjaú technologicky vyspelejšie nástroje na zabezpečenie sociálneho odstupu a zabráneniu šíreniu vírusu. Napríklad inteligentné kamery môžu byť jedným zo spôsobov ochrany pred rizikovým správaním pracovníkov. SmartVid.io, ktorý vyrába monitorovacie systémy s umelou inteligenciou na identifikáciu nebezpečných situácií na staveniskách bez identifikácie jednotlivcov (anonymizia), vyvinula softvér, ktorý varuje manažérov v prípade, že pracovníci nedokážu udržiavať odporúčaný sociálny dištanc. Generálny riaditeľ firmy Josh Kanner hovorí, že pracuje na aktualizácii, ktorá navyše zistí, či pracovníci nosia rúška.
PwC zasa vyvinula nástroj na sledovanie kontaktov pre kancelárske budovy, ktorý testuje vo svojich kanceláriách v Šanghaji. Princípom je mapovanie rádiového podpisu kancelárie, aby aplikácia na telefónoch zamestnancov mohla zaznamenávať presnejšie údaje ako GPS alebo Bluetooth. Ak zamestnanec má pozitívny test na Covid-19, tento nástroj potom môže identifikovať ďalších pracovníkov, ktorí s ním mohli byť v kontakte, a mali by byť testovaní a umiestnení do karantény.
Matt Calkins, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Appian, tvrdí, že ešte bude nejaký čas trvať, kým budú kancelárie opäť plné: „Neexistuje spôsob, ako by sme sa normálne vrátili do práce a sadli si ako pred pandémiou vedľa seba," hovorí. Apppian sa zaoberá softvérovým plánovaním smien. Vyhodnocuje napríklad zdravotný stav pomocou dotazníkov a určuje, kto má prísť do práce a kto zostať doma.
Zdroj: Wired.com
