Digitalizácia. Informatizácia. Industry 4.0. Nástup Millennials a Generácie Z. Ďalšie a ďalšie trendy a vlny ovplyvňujú pracovné prostredie. Kam sme sa za posledné storočie kancelárskych priestorov posunuli?
Administratívne budovy predstavujú nepopierateľne dôležitú súčasť histórie modernej architektúry. Za prelomový objekt sa v odborných kruhoch považuje Larkin Building v Buffale, ktorá bola dokončená v roku 1906. Pre svoj podnik ju nechal postavať Darwin D. Martin a nesie rukopis kľúčovej postavy americkej architektúry 20. storočia. Architekt Frank Lloyd Wright. Päťposchodová tehlová budova niesla množstvo na tú dobu inovatívnych prvkov, ako bola presklená strecha, sklené dvere v kovových rámoch, klimatizácia a uloženie prevádzkových technológií v inštalačných šachtách. V neposlednom rade to bola iná novinka, ktoré podporoval strojný inžinier Frederick W. Taylor: open space, dlhé oceľové stoly pre stovky zamestnancov s vyvýšeným postom manažéra. Dôvod bol jednoduchý a rovnaký ako v továrňach. Manažér mal prehľad, čo sa deje a mohol ľudí kontrolovať. U Wrighta sa učil aj československý architekt Vladimír Karfík, ktorý vytvoril budovu „Jedenadvacet“, pre priemyselníka Tomáša Baťu. Písal sa rok 1938 a 17-poschodový mrakodrap bol dlho najvyššou budovou v Československu. Zaujímavosťou tejto dnes už kultúrnej pamiatky je riaditeľská kancelária, ktorá bola „vo výťahu“ a presúvala sa presúvala sa z jedného poschodia na druhé. Budova umožňovala flexibilné členenie priestoru priečkami, ale aj vznik veľkokapacitných kancelárií, teda open space. Neskôr sa stavali budovy pre podniky zahraničného obchodu, ktoré socialistický režim vnímal (a koncipoval) ako protipól kapitalistických budov. Moderné a porevolučné kancelárske budovy zotrvali v trende zavádzania open space, keďže to zvyčajne vyžadovali zahraničné matky komerčných subjektov, typicky napríklad finančný sektor, médiá alebo agentúry.
Ako uvádzajú autori publikácie Archspace/Office od taylorizmu (systém organizácie práce) a open office sa postupne objavili ďalšie koncepty kancelárií. V roku 1960 to bola tzv. kancelárska krajina (Bürolandschaft), neformálne rozloženie s obrovskými kvetináčmi a rastlinami. S rozšírením modulárnych systémov kancelárskeho nábytku nastúpil koncept action office (po roku 1968), ktorý sa v podstate v rôznych obmenách využíva dodnes. Stále sa využíva aj tzv. cube farm, kubická farma, ide o bunky typické pre veľké call centrá. Vznikli okolo roku 1980. Prvé coworkingové centrá, urban HUBy a nim podobné priestory, sa objavili už po roku 1994, len niesli názov virtuálne kancelárie. Dnes je badať snaha o prepojenie otvorených priestorov pre interakciu a dostatku súkromia pre individuálnu prácu alebo telefonovanie. Mnohé firmy umožňujú i prácu z domu (home office), ktorá jednak zvyšuje pracovnú efektivitu, napríklad pre introvertov, a zároveň šetrí náklady vytváranie a údržbu pracovného miesta.
Ilustrácia: Rendering budovy Larking Building, autor: španielsky architekt David Romero, Zdroj: Wired.com
Dnes i vďaka rozvoju infokomunikačných technológií sú klasické taylorovské open space prežité. Vo veľkých korporáciách sa môže v jednom priestore stretávať až päť generácií. Od senior manažérov, cez Baby Boomers až po Generáciu Z. Každá generácia má rôzny štýl práce, iné návyky a záujmu, očakávania a priority, a to časte vedie ku konfliktom. Výskumy tiež potvrdzujú, že v dobe kreatívnej ekonomiky je potrebné sústredenie a akustická pohoda, a to open space príliš neumožňujú. Stačí, ak kolega vedľa vás telefonuje a je po sústredení. Ponoriť sa znovu do riešenia úloh zaberie ďalší čas. Stresujúce môže byť i prostredie tzv. activity based working (ABW), kedy nemá každý pracovník svoje stále miesto, ale hľadá si vždy iné . Človek potrebuje pre pocit bezpečia osobný vlastný priestor, akoby vlastné teritórium, „neviditeľnú bublinu“. Podľa psychológov si tiež človek viac zapamätá v známom prostredí, nakoľko podvedome priraďuje informácie k predmetom vo svojom okolí. Na podobnom princípe funguje i technika učenia nazývaná pamäťový alebo mentálny palác. Človek má tendenciu „značkovať“ si svoje prostredie osobnými vecami, fotkami, talizmanmi. Platí to aj pre kancelárie. Pri tvorbe motivačného kancelárskeho prostredia je potrebné myslieť i na tieto psychologické, fyziologické a ergonomické faktory.
„Niekoľko posledných rokov náš redakčný tím navštevuje za účelom reportáží rôzne kancelárie a coworkingové priestory. Môžem preto uviesť niekoľko trendov, s ktorými sa stretávame opakovane. Prvým a na prvý pohľad najviditeľnejším je zónovanie, respektíve ABW. Hoci sú aj priestory otvorené, väčšinou sú rozdelené paravanmi alebo inými interiérovými prvkami na zóny. Takmer vždy je súčasťou kancelárií uzatvárateľná tichá zóna na telefonovanie, napríklad vo forme klasickej červenej londýnskej búdky, prípadne miestnosť na školenia a teambuildingy. ABW z pohľadu zónovania znamená, že každá činnosti má vlastný priestor. Ďalším charakteristickým prvkom moderných kancelárií je zeleň a naň nadväzuje dostatok prirodzeného slnečného svetla a prípadne aj výhľad, alebo možnosť vyjsť z kancelárií na terasu či do átria. Tretím trendom je dizajn interiéru na mieru. Dnes už pomerne ťažko nájdete dve unifikované kancelárie jednej firmy a aj veľké globálne korporácie dávajú lokálnym pobočkám voľnú ruku v zariadení a prispôsobení si priestorov,“ uvádza Robert Čambal, výkonný riaditeľ portálu Kancelarie.sk.
Moderná kancelária však nemusí mať sedacie vaky. Ani biliardový stôl a šípky. Úspech sa skrýva vo vyváženom pomere dostatočne atraktívneho spoločného tímového pracovného priestoru a priestorov pre individuálnu a nerušenú prácu. Jednoducho ide o to, aby kuchynka, kde je špičková arabica a kávovar za niekoľko tisíc eur nebola najfrekventovanejším miestom kancelárie a pracovné výkony zostali sekundárnym bodom záujmu zamestnancov. Mnoho firiem uvádza do praxe ROWE (results only working environment), teda pracovné prostredie zamerané na výsledky. Nie je dôležitý čas strávený v kancelárii, ale dosiahnuté výsledky a splnené termíny. I tu však musia firmy dbať na balans medzi množstvom úloh a voľným časom, aby biliardový stôl nezapadal prachom a zbytočne nelákal či nedráždil zamestnancov zavalených haldou pracovných povinností.
Zdroj: Kancelarie.sk, Ilustračné foto: Pixabay.com
