Opatrenia plánu REPowerEU pre sektor budov sú v súlade s balíkom Fit for 55, znamenajú však zásadné zrýchlenie. Ak chceme plniť ciele, ku ktorým nás vyzýva Európska komisia, musíme na Slovensku zmobilizovať kapacity a neopakovať chyby, ktoré sme roky robili pre čerpaní eurofondov. Nová kapitola v Pláne obnovy a odolnosti REPowerEU je veľká príležitosť, aby sme definovali konkrétne opatrenia, ktoré povedú ku skutočným reformám. Stavebný sektor však odkazuje vláde, že ak chceme naozaj uspieť, biznis potrebuje jasný, stabilný a predvídateľný plán. Odznelo to na dnešnom online podujatí platformy Budovy pre budúcnosť za účasti odborníkov, biznisu, Zastúpenia európskej komisie na Slovensku a Národnej a implementačnej agentúry Úradu vlády SR.
Ilustračné foto: Hands off my tags! Michael Gaida / Pixabay.com
Plán REPowerEU, o ktorom bude na dnešnom a zajtrajšom mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v Bruseli rokovať premiér Eduard Heger počíta s navýšením cieľov pre energetickú efektívnosť z 9 na 13 percent do roku 2030 a navrhuje „solárny mandát“, teda povinnosť inštalovať solárne a fotovoltické panely na strechy nových verejných a komerčných budov od roku 2026. Cieľom je aj cez tieto opatrenia naplniť ambíciu zbaviť Európu závislosti na ruskom plyne.
„Navýšenie cieľa pre energetickú efektívnosť vôbec nie je nereálne. V súlade s navrhovanými cieľmi EÚ by mala do roku 2030 klesnú konečná energetická spotreba SR o 92 935 TJ (v prípade cieľu 9 %), resp. 107 078 TJ (v prípade 13 % cieľa) v porovnaní so spotrebou v roku 2005. Podľa našich prepočtov to znamená zvýšenie cieľa o 14 143 TJ. Ak by sme budovy do roku 2030 obnovovali o 50 % vyššou intenzitou ako doteraz, prinieslo by to SR dodatočné úspory energie vo výške 13 963 TJ. Vyššia intenzita obnovy budov teda de facto pokryje celé zvýšenie cieľa navrhované v REPowerEU,“ uviedol Peter Robl, predseda Správnej rady platformy BPB.
S príchodom REPowerEU treba počítať s vyššou ambíciou tak pre energetickú efektívnosť ako aj obnoviteľné zdroje, ktorá sa stáva realitou. Predstavitelia biznisu ponúkajú reálne a technicky dostupné riešenia. Zvyšovaním dopytu bude tiež oveľa väčší tlak na inovácie.
„Pre reálne výsledky potrebujeme intenzívnu spoluprácu medzi verejnou správou a súkromným sektorom. Ak štát dokáže vytvoriť také nastavenie verejných politík a dotačných schém, ktoré dokážu odstrániť všetky zbytočné administratívne prekážky a umožní plynulé čerpanie investícií, ktoré sú pre oblasť budov alokované, ciele vieme plniť. Úplný základ je prestať robiť výzvy jednorazovým systémom on & off, ale nastaviť zverejňovanie výziev v dlhodobom horizonte. Je to jednoducho realizovateľný model, ktorý zabráni tomu, aby sa poukážky na tepelné čerpadlá minuli za necelých 15 minút a prispeje k väčšej stabilite,“ doplnila Katarína Nikodemová, riaditeľka BPB.
Pre sektor je tiež absolútne kľúčové, aby sa zmapoval stav verejných budov a začala sa merať aktuálna spotreba. Bez merania a konkrétnych dát o spotrebe vieme len ťažko nastaviť politiky a schémy tak, aby sme stav s budovami zlepšovali a investovali európske zdroje efektívne.
Zdroj: BPB
