Zotavenie stavebníctva sa zadrháva, nadol ho tlačí chýbajúca výstavba bytovStavebníctvo v máji jemne sklamalo, keď nárast jeho produkcie viac menej len kopíroval tradičné sezónne trendy - inými slovami, produkcia stavebníctva v máji len stagnovala. Vďaka priaznivejšiemu bázickému efektu i medzimesačná stagnácia postačovala na obnovenie medziročného rastu, avšak jeho tempo jemne zaostávalo za priemerom predchádzajúcich mesiacov roka. Čísla stavebníctva i naďalej tlmí predovšetkým chýbajúca výstavba nových bytov. Naopak, výstavba infraštruktúry sa definitívne odrazila od dna, keď rozbiehajúca sa výstavba verejnej infraštruktúry financovaná prevažne zo zdrojov EÚ, pomáha rastu tejto časti stavebníctva. Slovenské stavebné firmy stále ťažia aj z vyšších zákaziek v zahraničí. Výkony v zahraničí aj v máji rástli mierne rýchlejšie ako výkony tuzemských firiem na domácom trhu a na celkovej produkcii tuzemských stavebných firiem sa podieľali viac ako desatinou.
Ilustračné foto: EJ Yao / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu produkcia stavebníctva v máji po zohľadnení sezónnych vplyvov vzrástla len o nepatrných 0,2%. Aj to ale postačovalo nato, aby po veľkonočnom prepade v apríli znova obnovila medziročný rast, a to o 2,2%. Tempo medziročného rastu stavebníctva v máji ale predsa len jemne zaostávalo za priemerom predchádzajúcich mesiacov roka (2,7%), keď posledné dva mesiace v medzimesačnom porovnaní po zohľadnení sezóny viac menej len stagnovala. Tuzemským stavebným firmám i naďalej pomáha silnejší dopyt po ich službách v zahraničí. Ich produkcia mimo Slovenska sa medziročne zvýšila o 4,9% a v máji tvorila približne 13% ich celkovej stavebnej produkcie. Tuzemská produkcia stavebných firiem rástla o miernejších 1,8%. Nahor ju ťahá predovšetkým reštartujúca sa výstavba infraštruktúry, ktorá medziročne vzrástla o 11,3% a ktorá ťaží predovšetkým z reštartu výstavby verejných infraštruktúry financovanej zo zdrojov EÚ (Plán obnovy, EÚ fondy).
Naopak, výstavba budov i v máji zaostávala za rovnakým obdobím minulého roka, a to o 2,2%. Dôvodom je najmä trápiaca sa výstavba bytov (-9,7%), ktorej nateraz nepomohlo ani prebudenie sa dopytu na realitnom rezidenčnom trhu. Vyšší dopyt po kúpe nehnuteľností sa tak prejavuje najmä na zvýšenom tlaku na ceny nehnuteľností. Skoré otočenie trendu vo výstavbe bytov zatiaľ nenaznačujú ani stavebné povolenia. Jedná z hypotéz hovorí, že výrazný pokles nových stavebných povolení minulý rok, napriek zotavujúcemu sa dopytu po bytoch, by mohol súvisieť s blížiacimi sa zmenami v stavebnom konaní, ktoré priniesol nový stavebný zákon platný od apríla tohto roka. Do akej miery vyčkávanie na zmenu v stavebnom konaní ovplyvnilo výstavbu bytov by nám mohli ukázať štatistiky stavebných povolení v nasledujúcich štvrťrokoch. V prechodnom období zavádzania nového stavebného zákona, kedy si aj stavebné úrady budú musieť nanovo zoptimalizovať procesy, ale zásadne zrýchlenie v počte nových stavebných povolení skôr neočakávame a výraznejšie nárasty najskôr uvidíme až v druhej polovici roka, ak vôbec. Na rozdiel od výstavby bytov, výstavba nebytových budov prekvapivo relatívne odoláva relatívne nízkej investičnej aktivite v ekonomike a aj v máji ľahko medziročne rástla, a to o 3,1%.
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch pravdepodobne stále čeliť stagnujúcemu alebo len ľahko sa zotavujúcemu dopytu. Výstavbu budov by mala v najbližších mesiacoch brzdiť nízka investičná aktivita v ekonomike i odklad viacerých projektov výstavby bytov v očakávaní nového stavebného zákona (ktorý nadobudol platnosť 1. apríla). Silu jeho efektu by nám mohli naznačiť stavebné povolenia v druhej polovici roka, resp. rýchlosť a rozsah s akými sa odrazia od dna. Reálny vplyv na stavebnú aktivitu pri výstavbe bytov však bude mať nový stavebný zákon pravdepodobne najskôr až na prelome rokov, resp. v budúcom roku. Obmedzovať aktivitu v nebytovej výstavbe bude predovšetkým fiškálna konsolidácia, ktorej náklady z veľkej časti znáša práve podnikový sektor.
Výstavba infraštruktúry by mala pokračovať v reštarte, keď ju podporí nábeh stavebných projektov financovaných z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, či Plánu obnovy. Chronické problémy pri výstavbe verejnej infraštruktúry však najskôr budú pozitívne efekty z rozbehu verejných projektov predsa len stále čiastočne tlmiť, resp. prinášať do výstavby neželanú volatilitu.
I vďaka nižšej porovnávacej báze z minulého roka by sa stavebníctvo tento rok ale malo predsa len vrátiť do plusu, avšak minuloročné straty najskôr plne nedokáže vymazať. Oživenie stavebníctva, ktoré už nebude predovšetkým len výsledkom priaznivého bázického efektu, očakávame prevažne až v závere roka. Rýchlosť zotavenia pritom môžu brzdiť i problémy na ponukovej strane, najmä nedostatočná kapacita domáceho stavebníctva (vrátane nedostatku zamestnancov).
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
