Vyššie mýto výrazne zasiahne najmä malé a stredné podniky. Štát si od opatrenia sľubuje vyšší výber – ročne až o 100 miliónov eur viac. Dopravné firmy však varujú pred rastúcimi nákladmi, ktoré sa môžu premietnuť do cien prepravy. Lacnejšia alternatíva nie je na obzore – železničná doprava je podľa dopravcov pomalšia, menej flexibilná a v konečnom dôsledku aj drahšia.
Minulý mesiac došlo k zdraženiu mýta v priemere o 40 % v závislosti na vozidle. Opatrenie vychádza z minuloročnej novelizácie zákona o mýte, ktorá reflektuje európsku smernicu Eurovignette. Nákladiaky emitujúce vysoké emisie si priplatia viac a vice versa. „Takzvaná Eurovignette je úprava direktívy Európskej komisie. Hlavným cieľom je znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 30 %,“ vysvetľuje Ivana Lang z Eurowag. Nová smernica zavádza delenie vozidiel do piatich tried podľa ich emisií CO₂. Najnižšie sadzby budú dostupné len pre bez emisné vozidlá, ako sú tie na elektrický alebo vodíkový pohon.
Viac ako 6 rokov sa cena mýta neupravovala. „Treba podotknúť, že do roku 2019 sa cena mýta upravovala podľa inflácie. Od roku 2019 sa indexácia zastavila a sadzby sa nemenili. Ak by indexácia pokračovala, od roku 2019 do roku 2025 by cena mýta narástla o cca 40 %, vysvetľuje Tomáš Ferenčák, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Ilustračné foto: Raben
Sprievodným opatrením štátu má byť znížená sadzba dane z motorových vozidiel pre ťažké nákladné autá, platná od začiatku roka. „Dopravca tak pri najčastejšie používanej súprave s návesom na jedno vozidlo ročne ušetrí približne 330 eur,“ uvádza Lang. Timea Pospišová z Raben logistics Slovakia dodáva, že znížená cestná daň pre nákladné vozidlá nemá primárne kompenzovať zdražujúce mýto, ale náklady na povinnú výmenu tachografov. „Pre lepšiu predstavu nižšia cestná daň ušetrí približne 300 eur na vozidlo ročne, zatiaľ čo nákup tachografov stojí nad 1000 eur na vozidlo. Zníženie dane z motorových vozidiel má teda najbližšie tri roky kompenzovať náklady na ich povinú výmenu,“ vysvetľuje Pospišová.
Podľa združenia orientovaného na cestnú dopravu sa dopravcovia nevyhnú úpravám cien. „Cestná doprava zabezpečuje viac než 70 % tovarových tokov v rámci Slovenska a medzištátneho obchodu. Ak má byť zachovaná kvalita a dostupnosť dopravných služieb, a vôbec prežitie dopravcu, je nevyhnutné, aby sa zvýšené náklady objektívne premietli do cien za prepravu,“ hovorí prezident združenia Česmad Slovakia Pavol Piešťanský.
Zavedenie nových sadzieb mýta ovplyvní celý sektor nákladnej dopravy. „Museli sme upraviť mýtne poplatky, no odoberateľom garantujeme férový a transparentný prístup. Nepredpokladáme pokles záujmu — naopak, naďalej zvyšujeme kapacity v skladoch, keďže kamiónová doprava zostáva najefektívnejším spôsobom prepravy,“ pokračuje Pospišová z Raben.
Dopad pocítia najmä malí a strední dopravcovia. „Zvýšenie mýta najviac zasiahne lokálnych malých dopravcov s vozidlami triedy Euro 0 až Euro 4. Napríklad ľudí, ktorí vozia drevo na starých Tatrách alebo používajú staré stroje pre ich priechodnosť terénom,“ hovorí Peter Jombík, z Únie autodopravcov Slovenska (UNAS).
„Vplyv na malé a stredné podniky závisí najmä od ich schopnosti premietnuť zvýšené náklady do cien pre zákazníkov, čo im legislatívna lehota aj umožnila,“ vysvetľuje Petra Poláčiková, hovorkyňa ministerstva dopravy, ktorá zároveň dodáva, že nové mýtne sadzby zohľadňujú konkurencieschopnosť Slovenska v rámci stredoeurópskeho dopravného priestoru.
Podľa NDS je v prípade Slovenska výsledný dopad na dopravcov jeden z najnižších v rámci okolitých krajín, ktoré európsku legislatívu prijali už skôr. „Na Slovensku, samotné mýto podľa dostupných analýz predstavuje menej ako 15 % z celkových nákladov dopravcov. Pre priemerných lokálnych dopravcoch výsledná zmena predstavuje navýšenie nákladov o 1,8 centa na kilometer,“ vysvetľuje Ferenčák.
Ako alternatíva „kamiónov“ prichádza do úvahy železničná doprava, no jej využitie naráža na viacero praktických prekážok - nespĺňa rýchle dodacie lehoty, infraštruktúra nie je dostačujúca a jej cena je vyššia. „Pokiaľ ide o prepravu tovaru v rámci susedných krajín, odoberatelia očakávajú doručenie v rámci jedného dňa. Napríklad zo Žiliny do Česka či Poľska to štandardne dokážeme zabezpečiť do 24 hodín. Pri železničnej preprave hovoríme o dvoch až štyroch dňoch, čo v dnešnom konkurenčnom prostredí jednoducho nestačí,“ upozorňuje Kristián Hajdu zo spoločnosti Raben Logistics Slovakia.
Vlaky majú svoje opodstatnenie najmä pri preprave na dlhé vzdialenosti. „Železničná preprava je výhodnou alternatívou najmä pri väčších vzdialenostiach a pre tovar vhodný na kontajnerovú prepravu alebo napojený na železničné vlečky,“ dodáva Poláčiková.
Železničná doprava na Slovensku má nízku kapacitu a nedostatočnú infraštruktúru. „Preprava vlakom z východu na západ trvá 5 dní, zatiaľ čo kamión zvládne rovnakú trasu za 2 dni a lacnejšie. Preto kamióny zostávajú nevyhnutné na doručenie zo stanice do firmy a nákladné vlaky často tranzit cez Slovensko obchádzajú,“ dodáva Jombík z UNAS.
NDS predpokladá, že v dôsledku plánovaného zvýšenia mýtnych sadzieb sa príjmy z mýta v tomto roku zvýšia o približne 50 miliónov eur. V nasledujúcich rokoch by sa mal tento nárast ustáliť na úrovni zhruba 100 miliónov eur ročne.
Mýto nie je len o opravách diaľnic. Z výnosu ide približne 21 % na infraštruktúru, najmä na údržbu a prevádzku ciest. Ďalších 19 % tvorí environmentálna zložka, ktorú zákon viaže výlučne na zelené projekty. „Prostriedky z envirozložky smerujú napríklad na obnovu mokradí, výstavbu biomostov či protihlukové opatrenia,“ uzatvára NDS.
Zdroj: N. Hoferica, Raben Group, Eurowag
