Záložné právo predstavuje vecno-právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva, ktorý záložnému veriteľovi umožňuje uspokojiť sa zo zálohu, ak predmetná pohľadávka nie je splatená riadne a včas. Má dve funkcie, zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zabezpečovacia sa prejavuje v posilnení postavenia veriteľa ako aj v tom, že v dôsledku zriadenia záložného práva na daný predmet (záloh) je dlžník nútený, aby svoj dlh splnil. Ak svoj dlh v dohodnutom čase nesplní, do popredia sa dostáva uhradzovacia funkcia – veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia, prípadne uspokojiť sa priamo zo zálohu. Zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo jeho časť (ako aj iná hromadná vec), byt alebo nebytový priestor.
Je potrebné rozlišovať medzi zriadením a vznikom záložného práva, kedy zásadne vzniká až okamihom splatnosti pohľadávky. Zriadiť ho možno písomnou zmluvou, rozhodnutím súdu (tu sa má na mysli aj rozhodnutím súdneho exekútora) alebo správneho orgánu, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva ako aj zo zákona. Zo zákona vzniká záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v dome v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (§15 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.“).
Nie je vylúčené, aby prebiehalo exekučné konanie voči povinnému vlastniacemu nehnuteľnosť, na ktorú je zriadené záložné právo (tzv. zákonné, nakoľko v exekučnom konaní možno zriadiť aj tzv. exekučné záložné právo, a to na základe príkazu súdneho exekútora). Nie je vylúčené, aby záložný veriteľ aj počas exekučného konania uplatnil svoje zákonné záložné právo. Ďalší postup však závisí od toho, aké postavenie tento záložný veriteľ má. Môže mať postavenie prednostného záložného veriteľa alebo postavenie záložného veriteľa tzv. v poradí.
Prednostný záložný veriteľ (veriteľ ktorého záložné právo je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie registrované ako prvé v poradí), ktorého pohľadávka sa stala splatnou môže následne kedykoľvek uplatniť svoje záložné právo. Bez toho, aby sa k takému kroku vyžadoval súhlas veriteľov, ktorí sú v poradí. Bez toho, aby sa vyžadoval súhlas súdneho exekútora, či oprávneného z predmetnej, prebiehajúcej exekúcie (aj keď sa napr. pohľadávka oprávneného stala splatnou skôr ako pohľadávka prednostného záložného veriteľa – záleží len na poradí registrácie záložného práva). Prednostný záložný veriteľ sa môže uspokojiť cestou priameho výkonu záložného práva ako aj navrhnúť dobrovoľnú dražbu. Pokiaľ má prednostný záložný veriteľ zároveň postavenie oprávneného v prebiehajúcej exekúcii, okrem uvedených spôsobov môže postupovať aj tak, že súdnemu exekútorovi navrhne a udelí súhlas k výkonu jeho záložného práva a to predajom zálohu na dražbe vedenej súdnym exekútorom. Uplatnenie záložného práva prednostným záložným veriteľom má za následok prevod zálohu nezaťaženého ostatnými záložnými právami (laicky povedané, list vlastníctva sa vyčistí).
Pokiaľ ide o tzv. veriteľa v poradí, ten tiež môže začať výkon záložného práva (aj v prípade prebiehajúcej exekúcie), avšak má za povinnosť všetkým ostatným veriteľom, ktorý stoja v poradí na uspokojenie pred ním písomne oznámiť výkon záložného práva. Záloh môže predať až po uplynutí 30 dní od tohto oznámenia. V takomto prípade sa záloh prevádza zaťažený záložnými právami týchto veriteľov (aj napr. exekučným záložným právom, ak vzniklo). Ak by záložný veriteľ, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, ale je oprávneným v exekučnom konaní súdnemu exekútorovi udelil súhlas na predaj zálohu cestou dražby, musí zároveň prihliadať na ustanovenie § 151h ods.6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.“ .
Autor: Mgr. Martina Jenčová, Zdroj a celé znenie článku: Verlag Dashöfer
