Štatistický úrad na základe spresnených údajov zvýšil rast slovenskej ekonomiky oproti rýchlemu odhadu o jednu desatinu z 3,6% na 3,7%. Oproti predchádzajúcemu štvrťroku HDP v stálych cenách vzrástol o 0,9% (sezónne očistené).
Ilustračná grafika: Freeimages.com
Štruktúra rastu HDP neprekvapila. V súlade so všeobecnými očakávaniami bol rast HDP ťahaný výlučne domácim dopytom. Zrýchlenie rastu vývozov ťahané silnejším dopytom v Európe bolo opäť viac ako plne kompenzované rastúcimi dovozmi, ktoré nahor ťahal silnejúci domáci dopyt. Príspevok čistého exportu k rastu HDP tak bol opäť záporný, v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi sa dokonca ešte zvýraznil.
K rastu HDP výraznou mierou prispeli všetky zložky domáceho dopytu. Tak ako už naznačovali mesačné čísla tržieb, dynamika rastu spotreby domácnosti sa opäť zrýchlila – na 2,7%, t.j. zaznamenal najrýchlejší rast za posledných 6 štvrťrokov. Na základe štruktúry tržieb sa pritom zdá, že spotrebitelia naberajú odvahu najmä pri dlhodobejších investíciách ako je kúpa auta, či bývania. Pozitívne nálady slovenských domácnosti sa v lete prejavili aj na zotavovaní tržieb reštaurácií a hotelov. S blížiacimi voľbami sa zrýchlil aj rast spotreby vlády, tá sa medziročne posilnila o 5,2%. Najvýraznejšie však k rastu domáceho dopytu (aj HDP) opäť prispela tvorba investície. Fixné investície medziročne vzrástli o úctyhodných 17,3% a zaznamenali tak najrýchlejší medziročný rast od druhého štvrťroka 2005. K rastu fixných investícií opäť prispeli najmä verejné investície (ktoré v bežných cenách rástli až o 72 %), výdatne podporované dočerpávaním eurofondov z minulého rozpočtového obdobia, ktoré musia byť vyčerpané do konca tohto roku. Oživenie však zaznamenali aj súkromné investície a konečne tak potvrdili pozitívne čísla z bankového trhu (rast úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam).
Z ponukovej strany bol rast HDP ťahaný najmä stavebníctvom, ktoré ťažilo zo zrýchlenia výstavby infraštruktúry a jeho pridaná hodnota medziročne vzrástla o takmer 10%. Dynamicky rast však vykázali aj niektoré odvetvia služieb ako financie, IT, či nehnuteľnosti.
Tak ako sme už avizovali pred dvoma týždňami pri zverejnení rýchleho odhadu HDP, na základe pozitívnych čísel z tretieho štvrťroka revidujeme náš odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku z 3,2% na 3,4%. Predpokladáme však, že v treťom štvrťroku dosiahol rast slovenskej ekonomiky svoj vrchol, v závere roka by postupne mal odznievať silný príspevok verejných investícií, tak ako sa postupne budú dokončovať projekty financované z EÚ fondov. V budúcom roku je preto možné očakávať výrazný prepad verejných investícií, keďže projekty z nového rozpočtovacieho obdobia sú ešte len vo fáze postupného nábehu. Na druhej strane, nižšie verejné investície by mohli byť aspoň čiastočne nahradené súkromnými investíciami, ktoré vykazujúce náznaky oživenia (vrátane ohlásenej investície Jaguár-Land Rover), ekonomiku by mala naďalej ťahať aj rastúca spotreba domácnosti, či pokračujúci rast ostatných krajín eurozóny podporený uvoľnenou menovou politikou ECB a lacnou ropou. Predpokladáme teda, že aj napriek miernemu spomaleniu oproti tretiemu štvrťroku sa rast ekonomiky aj v poslednom štvrťroku tohto roka a v budúcom roku udrží v blízkosti 3%. Riziká rastu pre budúci rok prichádzajú stále najmä z externého prostredia – spomalenie rastu rozvíjajúcich sa trhov (vrátane Číny), stále nedoriešený problém gréckych verejných financií, či kauza VW.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
