Slovenský priemysel sa v marci opäť výraznejšie prepadol. Na jeho kondícií sa podpísali už aj prvé dopady vojny na Ukrajine. Tie napríklad rozšírili úzke hrdlá v automobilovom priemysel aj na ďalšie komponenty a opätovne začali odstavovať produkciu slovenských závodov automobiliek. Marcový medziročný pokles v sektore je však stále zatiaľ viac dôsledkom vysokej porovnávacej bázy z marca minulého roka ako dopadov ruskej invázie na Ukrajinu. Tá by mala výraznejšie osekávať produkciu auto sektora až v apríli. Ruská okupácia Ukrajiny sa ale už prejavila na výkone slovenskej energetiky, čiastočne i rafinérskeho priemyslu. Energetika sa v marci prudko prepadla a bola zodpovedná za viac ako polovicu celkového medziročného prepadu priemyslu. Rafinérsky priemysel potvrdil svoju vysokú koncentráciu, a tak ako naznačovali aj čísla zahraničného obchodu, jeho produkcia sa v marci citeľnejšie znížila. Predpokladáme, že len dočasne, v dôsledku plánovanej údržby výrobných zariadení (v rámci nej sa nedá vylúčiť ani prvotná predpríprava na zmenu druhu spracovanej ropy). Naopak, niektoré odvetvia priemyslu nateraz zmeneným podmienkam na trhu po vypuknutí vojny na Ukrajine relatívne dobre odolávali – po slabšom úvode roka sa prebrali k životu strojári, relatívne sa darí aj low-tech odvetviam priemyslu orientovaným relatívne viac na domáci trh ako export.
Zdroj: jannonivergall - Pixabay
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v marci znížila o 5,3% (sezónne očistené) a jej medziročný pokles sa tak zvýraznil z -0,2% na -7,3%. V marci sa teda zvrátilo približovanie predpandemickým úrovňami produkcie. Kým v predchádzajúcich troch mesiacoch sa produkcia priemyslu držala blízko úrovni spred pandémie a odchýlka nevybočovala z pásma +/- 1%, v marci bola produkcia priemyslu v porovnaní s marcom 2019 nižšia až o 7,1%.
K poklesu priemyslu v marci výrazným spôsobom prispela najmä energetika. Jej produkcia sa po zohľadnení tradičnej sezóny medzimesačne prepadla až takmer o pätinu a v porovnaní s rovnakým období bola nižšia až o 29,7%. Z celkového medziročného rastu tak uberala až 3,96 pb., t.j. bola zodpovedná za viac ako polovicu (54%) medziročného poklesu celého priemyslu. Predpokladáme, že prudký pokles priemyslu je kombináciou nižšieho domáceho dopytu a následkov vojny na Ukrajine.
Len o niečo miernejšie znižoval medziročný rast priemyslu kľúčový automobilový priemysel. Ten sa medziročne prepadol o 13,9% a z medziročného rastu priemyslu tak ubral 3,70 pb., t.j. bol zodpovedný približne za polovicu jeho poklesu. Na rozdiel od energetiky je však potrebné za medziročným poklesom automobilového priemyslu hľadať viac aj štatistické efekty vyššej porovnávacej bázy. V marci minulého roka dosiahla produkcia automobilového priemyslu (po zohľadnení sezóny) svoje maximum pred nástupom úzkych hrdiel v dodávateľských reťazcoch. Tie začali citeľnejšie okresávať jeho produkciu až od apríla minulého roka. V porovnaní s februárom sa produkcia sektora znížila už „len“ o približne 1% (sezónne očistené). Nedostatok čipov totiž bránil zotaveniu produkcie v sektore už aj v predchádzajúcich mesiacoch, zatiaľ čo nové úzke hrdlá súvisiace s konfliktom na Ukrajine (káblové zväzky a podobne) sa naplno prejavia na číslach sektora až v apríli. Nové úzke hrdlá budú automobilky pravdepodobne schopné vyriešiť v horizonte niekoľkých týždňov, nedostatok čipov by však mal narúšať produkciu sektora počas väčšiny roka. Aktuálne zintenzívnenie pandémie COVID-19 v Číne pravdepodobnosť nedostatku čipov v nasledujúcich mesiacoch len zvyšuje. Produkcia automobilového sektora sa v dôsledku nedostatku komponentov nachádzala v marci 15,8% pod úrovňou marca 2019. Dopyt na domácom európskom trhu po nových autách ostáva, aj v dôsledku odloženej spotreby z obdobia pandémie, robustný, avšak miestne automobilky ho nevedia uspokojiť.
Dvojciferný medziročný pokles produkcie si v marci pripísal aj rafinérsky priemysel (o 25,6%). V dôsledku nižšej váhy však z celkových čísel priemyslu ubral „len“ 0,56 pb. Pokles v spracovaní ropy má na svedomí plánovaná odstávka výrobných zariadení u dominantného domáceho výrobcu. Čiastočne by však mohla byť využitá aj na prvotnú predprípravou výrobných zariadení na spracovanie iného druhu ropy. Marcový výpadok produkcie v sektore by mal mať len dočasný charakter. Zastavenie dovozu ruskej ropy a nevyhnutná úprava výrobných zariadení by však najskôr opätovne viedli k niekoľkotýždňovému výpadku časti produkcie.
V marci sa nedarilo ani výrobcom spotrebnej elektroniky, či elektrických zariadení, ktorí si však udržali jemný medziročný nárast produkcie (spotrebná elektronika o 6,8%, elektrické zariadenia o 3,9%). Naopak, pokles produkcie stiahol do červených čísel už aj v medziročnom porovnaní výrobcov z gumy, plastu a stavebných materiálov (-1,9%), opätovne vrátil do červených čísel hutnícky priemysel (-1,3%).
Na druhej strane, po slabšom úvode roka sa v marci zobudili strojári. Ich produkcia oproti úvodu roka pomerne významne vzrástla a medziročne sa zvýšila o 3,9%. Rastúci trend produkcie vykazovali naďalej aj viaceré low-tech odvetvia priemyslu relatívne viac orientované na domáci trh - výroba potravín (5,8% medziročne), textilný, odevný a kožiarsky priemysel (10,5%), spracovanie dreva a papiera (5,8%), výroba nábytku a ostatná výroba (7,8%).
Najmä v dôsledku slabšieho záveru štvrťroka sa produkcia priemyslu v prvom štvrťroku znížila o 0,9% (sezónne očistené) a do červených čísel sa vrátila aj v medziročnom porovnaní. V porovnaní s úvodom minulého roka bola nižšia o 1,7%, v závere minulého roka si pritom pripísal medziročný nárast o 4,0%. Priemysel tak ekonomiku v úvode roka brzdil (viac ako sme pôvodne očakávali) a predstavuje jednoznačne negatívne riziko našej predikcie HDP v prvom štvrťroku (0,2% medzikvartálne, 2,7% medziročne). Slabší výkon priemyslu by však mala plne kompenzovať silnejšie domáca spotreba.
Nálada v domácom priemysle sa v marci a apríli napriek vojne na Ukrajine jemne zlepšovala, najmä v dôsledku lepších očakávaní. Slovenský priemysel by tak najskôr mohol dosiahnuť svoje dno v priebehu marca/apríla a následne sa začať veľmi pomaly zotavovať. Jeho produkcia však bude pravdepodobne stále výrazne zaostávať za úrovňami z minulého roka i z obdobia spred pandémie. V apríli by čísla priemyslu mal výraznejšie opäť okresať automobilový priemysel, ktorý zaznamenal viacero odstávok v dôsledku chýbajúcich komponentov z Ukrajiny. Pokles v medziročnom porovnaní v sektore však už začne tlmiť nižšia porovnávacia báza z minulého roka, kedy v apríli stáli slovenské automobilky v dôsledku nedostatku čipov. Rizikom pre priemysel do nasledujúcich mesiacov je prelievanie efektov vojny na Ukrajine do ďalších sektorov ekonomiky. Vyššie ceny a neistota by mohli opätovne nahlodávať dopyt a opätovne tak zastaviť zotavovanie slovenského priemyslu.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
