Čísla priemyslu v úvode roka sklamali. Produkcia priemyslu sa citeľne prepadla - medziročnom porovnaní zaznamenala najvýraznejší pokles od konca roku 2022, v medzimesačnom porovnaní (po zohľadnení sezóny) dokonca od prvej vlny pandémie v jari 2020. Priemysel tentoraz ťahala nadol predovšetkým energetika, ktorá minulý rok naopak čísla priemyslu prevažne podporovala. V červených číslach sa však ocitol aj spracovateľský priemysel, a to i napriek tomu, že jeho kľúčová časť – výroba áut – po slabšom decembri opäť pomerne dynamicky rástla. V úvode roka sa nedarilo najmä hutníkom, vo výraznom poklese v medziročnom porovnaní však pokračujú aj ďalšie kľúčové odvetvia slovenského exportného priemyslu ako výroba strojov a výroba elektrických zariadení. Okrem áut v pluse v úvode roka ostávala produkcia už len v prevažne menších odvetviach priemyslu s relatívne menej významným vplyvom na celkové čísla priemyslu. Slabý externý dopyt, predovšetkým v oblasti investičných tovarov, prípadne ich častí (polotovarov), tak i v úvode roka bránil oživeniu domáceho priemyslu.
Ilustračné foto: Simon Kadula / Unsplash.com
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v januári po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov prepadla až o 7,3%, čo bol jej najvýznamnejší medzimesačný pokles od prvej vlny pandémie v jari 2020 (od apríla 2020). V medziročnom porovnaní bola produkcia priemyslu nižšia o 5,2%, čo bol jej najvýznamnejší medziročný pokles od konca roka 2022. Štatistický úrad zároveň zrevidoval čísla priemyslu v minulom roku – namiesto poklesu o 0,7% už hovorí o medziročnom náraste o 0,4%. V samom závere roka miesto medziročnej stagnácie priemysel po revízií medziročne rástol jemne nad úrovňou 1%.
K poklesu priemyslu v úvode roka citeľne prispela predovšetkým energetika, ktorá minulý rok čísla priemyslu naopak prevažne vylepšovala. Jej produkcia sa v porovnaní s koncom roka ale prepadla až o tretinu, a to aj po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov. Medziročne sa potom jej produkcia znížila o 17,8%, po tom, čo ešte v decembri podobným tempom (18,4%) medziročne rástla. Energetika tak z celkových medziročných čísel priemyslu uberala až 2,5 pb., t.j. bola zodpovedná za takmer polovicu celkového medziročného januárového poklesu priemyslu. Detaily poklesu energetiky v úvode roka nie sú dostupné – hlavný podozrivý sa pohybujú od prepadu energeticky náročných odvetví priemyslu (a z toho plynúca nižšia spotreba energií) až po negatívne dopady zastavenia prepravy plynu cez Ukrajinu (hoci hlavný negatívny vplyv z tohto titulu by mal byť viditeľný mimo priemyslu, a to v potrubnej preprave).
Pokles, hoci miernejší, sme však v úvode roka mohli pozorovať aj v najväčšej časti priemyslu – v spracovateľskom priemysel. V porovnaní so záverom minulého roka sa tu produkcia znížila o takmer 2% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). V medziročnom porovnaní sa jeho pokles mierne prehĺbil z -3,0% na -3,5%. Pokles v spracovateľskom priemysle síce v úvode roka nelámal niekoľkoročné minimá ako v prípade priemyslu ako celku a bol (medzimesačne i medziročne) najvýznamnejší len od leta minulého roka, stále však môžeme hovoriť o relatívne významnom poklese. Pred prepadom pritom spracovateľský priemysel neochránil ani stále relatívne odolávajúci automobilový priemysel. Jeho produkcia sa v januári medzimesačne zvýšila o 6% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank) a hoci sa k produkčným maximám z októbra/novembra ani zďaleka nepriblížila, v porovnaní s úvodom minulého roka bola vyššia až o 11,6%. Celkové čísla priemyslu tak automobilový priemysel navyšoval až o takmer 2,5 pb. Inými slovami, bez rastu kľúčovej časti slovenského priemyslu, by sa medziročný pokles domáceho priemyslu v úvode roka šplhal až k 8%.
Automobilový priemysel bol ale na strane rastu relatívne osamotený. Okrem neho medziročne vyššiu produkciu zaznamenali už len relatívne menšie odvetvia – ostatná výroba reprezentovaná najmä nábytkármi (o 3,0%, a to i napriek výraznému 10% medzimesačnému prepadu produkcie), potravinári (5,6%), spotrebná elektronika (6,0%) a farmácia (22,0%). Tieto štyri odvetvia však dokopy zvyšovali celkové čísla priemyslu len o 0,8 pb.
Po prekvapivo silnejšom závere roka sa v úvode roka nedarilo predovšetkým hutníkom. Ich produkcia sa v porovnaní so záverom minulého roka prepadla o viac ako desatinu (po zohľadnení sezóny) a dynamika medziročného poklesu sa tak prehĺbila z -4,3% až na -16,5%. V červených číslach však ostávajú aj ďalšie dve významné exportné odvetvia domáceho priemyslu orientované predovšetkým na krytie investičného dopytu. Strojárom nepomohol ani relatívne priaznivý bázicky efekt a ich produkcia stále medziročne klesala o takmer 20% (medziročný pokles sa v januári prehĺbil z -19,5% na -19,8%). Posledné mesiace sa nedarí ani výrobcom elektrických zariadení, a hoci v ich prípade sme videli v úvode roka miernu korekciu slabých decembrových čísel, medziročný pokles ich produkcie sa zmiernil len z -15,2% na -10,4%. Tieto 3 významné exportné odvetvia domáceho priemyslu tak uberali z jeho celkového medziročného rastu až 5,2 pb. – inými slovami, bez poklesu týchto troch odvetví by neklesal ani priemysel ako celok.
Nálada (indikátor sentimentu) v slovenskom priemysle sa v úvode roka nelepší. Dôvera v priemysel sa vo februári opäť znížila a klesla jemne pod úroveň 10-ročného priemeru. Zhoršili sa predovšetkým očakávania na produkciu na najbližšie 3 mesiace, a to najmä v dôsledku zhoršení očakávaní v kľúčovom automobilovom priemysle. Ten sa bude počas jari musieť vysporiadať nielen s pretrvávajúcimi problémami na domácom európskom trhu, ale pravdepodobne aj s novými až 25% clami na vývozy na významný americký trh. Paradoxne, tesne pred uvalením nových amerických ciel, by produkcia a exporty na americký trh mohli mierne vzrásť a čísla priemyslu dočasne podporiť.
Nálada sa zatiaľ zásadnejšie nelepší ani u kľúčových obchodných partnerov Slovenska, hoci sa zdá, že z dna sa už definitívne odrazila. Aj v tomto roku tak bude rast priemyslu stále tlmený dopadmi energetickej krízy, či transformáciou európskeho automobilového priemyslu. S postupujúcim rokom by ale priemysel predsa len mohol začať dostávať aj pozitívny impulz z uvoľnenejšej menovej politiky ECB, ktorá by sa s miernym oneskorením mala postupne prelievať aj do reštartu dopytu po investičných tovaroch v Európe.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
