Nezamestnanosť aj po lete pokračovala v ľahkom poklese, a to aj napriek zvýšenému prílevu absolventov stredných škôl do evidencie úradov práce (najviac od roku 2017 – pravdepodobne i v dôsledku demografie – nástup silnejších populačných ročníkov z druhej polovice nultých rokov). Poklesu nezamestnanosti po lete pomohol predovšetkým zvýšený dopyt ekonomiky po novej pracovnej sile. V priebehu mesiaca si novú prácu našiel každý desiaty nezamestnaný registrovaný na úrade práce. Vyšší podiel umiestnených na trhu práce z celkového počtu nezamestnaných sme doteraz zaznamenali v histórií len raz, v júni 2017.
Samozrejme, tento podiel pomáhal vylepšovať aj nižší počet nezamestnaných atakujúci historické minimá (menovateľ), či sezóna, kedy po lete prichádza tradičné oživenie na trhu práce (a dopĺňanie stavu zamestnancov). Aj úrovňou po zohľadnení tradičnej sezóny sa absorpcia nezamestnaných trhom práce ale vyšplhala na takmer ročné maximu. Vyššia absorpcia nezamestnaných trhom práce však tentokrát išla čiastočne už i na vrub voľných pracovných miest. Ich počet síce po lete nepatrne narástol, avšak výrazne menej ako je na túto časť roka bežné. Okrem domácich nezamestnaných pomáhali voľné pracovné miesta zapĺňať znova aj cudzinci. Ich počet opäť citeľnejšie narástol a posunul tak historické maximum po prvýkrát nad 110 tisíc. Naďalej platí, že nová zahraničná pracovná sila prichádza na Slovensko najmä z Ukrajiny, ostatných bývalých sovietskych republík, Indie, či juhovýchodnej Ázie. Naopak, počty zahraničných pracovníkov z európskych krajín medziročne stagnujú, alebo dokonca jemne klesajú (Srbsko, Rumunsko).
Ilustračné foto: Nathan Cowley / Pexels.com
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v septembri klesla o 0,06 pb. na 4,99% (139 tisíc). Po štatistickom očistení o tradičné sezónne vplyvy (prepočet UniCredit Bank) klesla o 0,02 pb. na 5,01%. V medziročnom porovnaní sa pokles miery disponibilnej nezamestnanosti len mierne zvýraznil z -0,19 pb na -0,22 pb (6 tisíc). Septembrová (sezónne očistená) miera nezamestnanosti tak bola už len 0,18 pb. nad doterajším historickým minimom z júla 2019. Ďalšiemu poklesu miery nezamestnanosti bráni najmä nesúlad medzi ponukou a dopytom po pracovnej sile. Na svoje mantinely naráža predovšetkým trh práce na ekonomicky silnejšom západe krajiny. V septembri tu (sezónne očistená) miera nezamestnanosti ostala nezmenená na úrovni 3,67%. Naopak, na ekonomicky slabšom východe a juhu stredného Slovenska so stále relatívne väčšou zásobou voľnej pracovnej sily klesala – o 0,09 pb (sezónne očistené) na 8,09%.
Nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci sa i v septembri ukazoval na relatívne vysokom počte voľných pracovných miest, ktorý sa i naďalej hýbal blízko historických maxím. Vyššia absorpcia nezamestnaných trhom práce po lete však ďalší nárast neobsadených pracovných miest ale predsa len spomalila. Ich počet v porovnaní s augustom narástol len o 465 na 95,7 tisíc, čo bolo výrazne menej ako býva zvykom v tejto časti roka. Po zohľadnení tradičnej sezóny sa tak počet voľných pracovných miest v ekonomike znížil o viac ako 1,5 tisíc, resp. o -1,7%. Dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa spomalila z 17,5% na 14,0%. Gro voľných pracovných miest (viac ako polovicu) dodáva domáci priemysel, pričom voľné pracovné miesta sa koncentrujú najmä na západe krajiny. V okolí Bratislavy a Trnavy úrady práce registrujú viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, v okolí Nitry porovnateľný počet. V priemere na Slovensku pripadá na jedno neobsadené voľné pracovné miesto 1,5 nezamestnaného, v regiónoch východného Slovenska až 6,5 v Košickom kraji a 8,9 v Prešovskom kraji. Na východe Slovenska pritom stále nájdeme aj okresy, kde na jedno voľné pracovné miesto čaká i viac ako 40 nezamestnaných – Sabinov, Gelnica a Stropkov (40-43 nezamestnaných).
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,44 pb. a dosahovala by len 1,55%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v septembri narástol (po zohľadnení sezóny) o 2,1% (resp. 2,2 tisíc) na 111,4 tisíc. Medziročne na Slovensku pracovalo o 12 tisíc viac cudzincov. Dynamika medziročného rastu sa pritom v septembri zrýchlila z 9,8% na 12,2%. Aj v septembri platilo, že na domáci trh práce prichádzali noví zamestnanci najmä z Ukrajiny, bývalých sovietskych republík, Indie či juhovýchodnej Ázie. Naopak, počet zamestnancov z európskych krajín stagnoval alebo dokonca jemne klesal.
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i po lete posielať nové požiadavky aj na nových zamestnancov. Trh práce je však dlhodobo relatívne napätý a vykazuje čoraz silnejšie známky prehrievania. Štrukturálne nerovnováhy na domácom trhu práce, kvalifikačné i regionálne, tak budú i v nasledujúcich mesiacoch brániť citeľnejšiemu poklesu miery nezamestnanosti, a to i napriek pretrvávajúcemu dopytu po novej pracovnej sile. Nerovnováhy na trhu práce by sa tak mohli čoraz intenzívnejšie prelievať do rastúcej miery voľných pracovných miest, či tlaku na zvyšovanie miezd a dovoz pracovnej sily zo zahraničia.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
