Tak ako už naznačili čísla zahraničného obchodu, úzke hrdla v subdodávateľských reťazcoch narúšali produkciu slovenského priemyslu aj v septembri. Podľa údajov Štatistického úradu sa priemyselná produkcia oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o 1,7% (sezónne očistené) a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nižšia o 4,9%. Priemysel tak zaznamenal prvý medziročný pokles produkcie od januára tohto roka. V porovnaní s rovnakým obdobím spred dvoch rokov, t.j. z obdobia spred pandémie, bola produkcia priemyslu nižšia o 5,1% a zaznamenala najvýraznejší pokles od mája tohto roka.
Pokles priemyslu v septembri čiastočne tlmila aspoň energetika, ktorá zaznamenala medzimesačné zvýšenie produkcie i ďalšie zrýchlenie medziročného rastu produkcie z 11,0% na 13,0%. Celkový medziročný rast priemyslu zvyšovala až o 1,5 pb. Naopak, spracovateľský priemysel zaznamenal až 7,1% medziročný pokles produkcie, najmä pod vplyvom úzkych hrdiel v subdodávateľských reťazcoch, ale aj rastúcich cien energií, ktoré začali brzdiť produkciu v niektorých energeticky náročnejších odvetviach priemyslu. Kým v auguste boli slabšie čísla priemyslu ovplyvnené takmer výlučne len automobilovým priemyslom, v septembri sa „nákaza“ šírila už aj do ďalších kľúčových odvetví slovenského priemyslu. Pomerne významné zníženie produkcie oproti predchádzajúcim mesiacom zaznamenal hutnícky i elektrotechnický priemysel (vrátane spotrebnej elektroniky). Kým výroba elektrických zariadení (-4,6%) a spotrebnej elektroniky (-8,8%) sa prepadli do červených čísel už aj v medziročnom porovnaní, hutníci, ktorí boli hlavným ťahúňom slovenského priemyslu v predchádzajúcich mesiacoch, si stále udržali pomerne dynamický medziročný nárast produkcie, hoci v porovnaní s augustom sa jej dynamika spomalila z 25,7% na 14,2%. Spomedzi významných exportných odvetví slovenského priemyslu tak zatiaľ relatívne odolávajú rôznym problémom (úzke hrdla, ceny vstupov a energií) už len strojári. I ich produkcia už síce ďalej nerastie, v medziročnom porovnaní si však stále držia pomerne silný medziročný nárast produkcie (o 17,9%). Rastúcim cenám vstupov zatiaľ relatívne odolávajú aj výrobcovia chemikálií – ich produkcia dokonca jemne rástla aj v septembri a medziročne bola vyššia už o 21,5%.
Zdroj: Anthony Fomin / Unsplash.com
Najväčšia časť poklesu priemyslu sa ale aj v septembri dala pripísať na vrub automobilového priemyslu. Jeho produkcia sa už síce s extrémne slabým augustom ďalej neznižovala, skôr naopak, mohli sme pozorovať mierne zotavenie produkcie, v medziročnom porovnaní však bola stále nižšia o takmer tretinu (31,3%). Z celkového medziročného rastu priemyslu uberal automobilový priemysel až 8,61 pb., t.j. bez poklesu v automobilovom priemysle by priemysel zaznamenal stále medziročný nárast produkcie o 3,75%.
Zvýraznenie problémov s dodávkami komponentov (úzke hrdla) v treťom štvrťroku definitívne pochovali sľubné oživenie priemyslu z úvodu roka. V porovnaní s druhým štvrťrokom sa produkcia priemyslu v priemere znížila až o 4,6% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní si už pripísala len nepatrný nárast o 0,8%. V druhom štvrťroku pritom i vďaka priaznivému bázickému efektu priemysel zaznamenal rekordný medziročný nárast produkcie až o 35,9%. Slabšie čísla priemyslu by tak mali tlmiť i rast HDP v treťom štvrťroku. Septembrový pokles pritom prináša aj pomerne významné riziko pre náš odhad (2,2%) a výrazne tak kompenzuje pozitívne riziko, ktoré so sebou nesie vyššia ako očakávaná spotreba (maloobchodné tržby), či silnejšie služby.
Po sľubných známkach črtajúceho sa oživenia v auguste čísla stavebníctva opäť sklamali. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s augustom znížila o 3,8% a do červených čísel sa prepadla aj v medziročnom porovnaní (-4,7%). Za slabšími septembrovými číslami stavebníctva je potrebné hľadať najmä pokles vo väčšom segmente výstavby budov – jeho produkcia sa v porovnaní s augustom i v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka znížila približne o 4%. Menší segment výstavby infraštruktúry za úrovňou produkcie spred roka síce zaostával až o 9,5%, v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa však jeho produkcia nezmenila.
Stavebníctvo tak ani v treťom štvrťroku zásadnejšie nezdvíhalo HDP. Skôr naopak, jeho produkcia sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížila až o 5,7% (sezónne očistené) a v medziročnom porovnaní sa tak stavebníctvo vrátilo do červených čísel, keď bola jeho produkcia medziročne nížia o 1,6% (v druhom štvrťroku medziročne rástla o 2,2%). Podobne ako v prípade priemyslu, aj v prípade stavebníctva slabšie septembrové čísla len zvýrazňujú negatívne riziká pre náš odhad HDP (2,2%)
Aktuálne slovenský priemysel nezápasí ani tak s nedostatočným dopytom, ale skôr s ponukovou krízou. Jeho rast narúšajú najmä problémy s dodávkami komponentov v kľúčovom automobilovom priemysle, ale čoraz viac aj rastúce ceny vstupov a energií. Úzke hrdlá v subdodávateľských reťazcoch budú ovplyvňovať popandemické oživenie slovenského priemyslu (najmä kľúčového automobilového priemyslu) aj v nasledujúcich mesiacoch a odznievať budú najskôr až v priebehu budúceho roka. Neznamená to nevyhnutne, že nízku septembrovú úroveň produkcie slovenských automobiliek uvidíme konštantne aj počas nasledujúcich mesiacoch. Ako pravdepodobnejší sa javí skôr scenár zvýšenej volatility produkcie, kedy pomerne silné čísla budú pomere rýchlo striedať prudké (krátke) prepady produkcie. Ani prípadné rýchlejšie odznenie ponukovej krízy v automobilovom priemysle však nemusí nevyhnutne viesť k významnejšiemu zrýchleniu rastu slovenského priemyslu. Problémy totiž začínajú hlásiť aj ťahúni slovenského priemyslu z posledného obdobia (hutníci, strojári). Energeticky náročnejšie časti priemyslu (hutníci, chémia) totiž začínajú pociťovať rastúce ceny energií, ktoré vedia premietnuť do koncovej ceny svojej produkcie len v obmedzenej miere. Nie je preto vylúčené, že v závere roka uvidíme zastavenie alebo dokonca až pokles i v tejto v posledných mesiacoch relatívne dynamicky rastúcej časti priemyslu.
Stavebníctvo bude v najbližších mesiacoch zápasiť najmä s nedostatkom materiálu a pracovnej sily, či zvýrazňujúcim sa cenovým tlakom, ktorý sa prejavuje zvlášť citeľne práve pri stavebných komponentoch (železo, oceľ, plasty, drevo). Z pohľadu dopytu po stavebných prácach, by sa mal pomaly zotavovať najmä menší segment výstavby infraštruktúry, ktorý bude čoraz viac ťažiť z dočerpávania finančných zdrojov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia EÚ fondov (s koncom čerpania v roku 2023). Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, má s najväčšou pravdepodobnosťou svoj cyklický vrchol nateraz za sebou a medziročný rast produkcie tu bude pravdepodobne zdvíhať skôr len bázicky efekt. Problémy na strane nízkej ponuky bytov síce môžu generovať novú výstavbu, väčšina developerov však najskôr bude naďalej vyčkávať na zmenu stavebného zákona a previs dopytu nad ponukou na trhu bude naďalej tlačiť skôr na ceny rezidenčných nehnuteľností.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
