Sú kancelárie s presklením od podlahy až po strop, zeleňou, sedacími vakmi a hojdacími sieťami univerzálnou odpoveďou na dizajn moderných priestorov, v ktorých chce pracovať každý? Oplatí sa investovať aj do menej viditeľných oblastí, ktoré zvyšujú a zlepšujú kvalitu vnútorného prostredia? Sú pojmy ako wellbeing a certifikáty WELL či Fitwel len módna vlna alebo majú preukázateľnú ekonomickú návratnosť?
Zaoberať sa štatistikami nezamestnanosti alebo zamestnanosti, ťažkosťami pri hľadaní ľudí, zamestnávaní mladších generácií Y a Z a nekončiacou fluktuáciou, sa v tomto článku nebudeme. Realita je pre zamestnávateľov dostatočne pálčivá aj bez opakovania známych faktov. Zameriame sa však na fakty, ktoré pomáhajú firmám vytvoriť vnútorné prostredie budov s ohľadom na človeka. Sú to práve kvalitné priestory, ktoré sú jedným z predpokladov pre zotrvanie ľudí v práci a vysokú produktivitu.
V prvom ja potrebné si uvedomiť, že takto interdisciplinárny a multidiscciplinárny odbor, akým je dizajn zameraný na človeka (stretnete sa aj s pojmami Human Centered Design, Smart Design, alebo Universal design) sa na školách nevyučuje a je málo osvietených investorov a developerov, ktorí by sa problematikou zaoberali v celej šírke a hĺbke. Dá sa povedať, že nad rámec noriem. Svetlým príkladom nech je Origameo, divízia HB Reavis, ktorá sa zaoberá práve tým, na čo nemá kompetentné oddelenie ani dodávateľ a ani budúci nájomca.
Ilustračné foto: Kancelárie Zalando, arch. štúdio Kinzo (zdroj: archtalent.com)
Pre účely článku si môžeme faktory komfortu rozdeliť na „mäkké“ a „tvrdé“. Mäkké sú subjektívne vnímané, biologické, ťažšie merateľné faktory. Tvrdé sú naopak technické, merateľné, tabuľkové, dokázateľné faktory. Ako hovorí docentka Veronika Kotradyová, výskumník a projektový manažér na Fakulte architektúry STU Bratislava, Ústav Interiéru a výstavníctva, na interakciu človeka s prostredím možno nazerať z rôznych uhlov, napríklad z pohľadu sociálneho kontextu, autopilotného správania, cez kultúrne stereotypy a habituáciu. Z pohľadu návykov človeka rozlišujeme dve prostredia. Jedno, ktoré priam nabáda zostať, zotrvať, užívať si priestor všetkými zmyslami. Druhé je tranzitné, ktorým chceme rýchlo prejsť, nezastavovať sa, podvedome uniknúť. V odborných kruhoch sú to teda priestory delené na sociofugálne (napríklad čakáreň u zubára, ťažko sa tu nadväzujú vzťahy) a sociopetálne (napríklad kancelárie, reštaurácie, teda priestory stimulujúce medziľudské interakcie, konverzáciu). Každý dizajnér interiérov musí zohľadňovať práve tieto „mäkké faktory“ a vrodené potreby ľudí, napríklad pocit bezpečia, kontakt s exteriérom a zeleňou, potrebu intimity, proxemiku (blízkosť) a hustotu počtu ľudí na ploche a podobné faktory.
Opäť existuje veľa štúdií, ktoré dokazujú, že množstvo chorôb je spôsobených stresom zo zlého prostredia a nedostatkom pohybu. Napríklad aj depresia súvisí so sedavým spôsobom života. V tejto súvislosti doc. Kotradyová uvádza, že moderné usporiadanie a manažment priestorov ako hot desking, activity based working alebo desk-sharing (zdieľanie pracovných miest) sú pre ľudí neprirodzené. Len málo jedincov dokáže v takomto prostredí „vypínať“, oddychovať? Zotiera sa hranica medzi „on-line“ a „off-line“, čo je veľká záťaž na psychiku.
Ako pomôcť znížiť negatívny vplyv prostredia kancelárií na zamestnancov? Stačia pastelové farby, koberce a pestré sedacie vaky?
O tom, že „odmerať“ a nastaviť prostredie „technicky“ nie je vôbec jednoduché a že ide o komplexnú problematiku hovorí aj Samuel Sůra, CEO konzultantskej spoločnosti SALVIS: „Doba sa rýchlo mení. Ak v minulosti stačilo, aby kancelárska budova mala nejaký certifikát, dnes už musí byť deklarované, o aký stupeň certifikácie ide, či BREEAM Outstanding alebo LEED Platinum. A vývoj ide ďalej. Mnohí nájomcovia sa už pýtajú na konkrétne certifikované oblasti a ako boli riešené, napríklad vzduchotechniku alebo hospodárenie s vodou. Pýtajú sa na neštandardné opatrenia. Prím hrá vplyv týchto opatrení na komfort a ekonomiku prevádzky.“
Práve z dôvodu odčlenenia faktorov dotýkajúcich sa komfortu v pracovnom prostredí z komplexného balíka, ktorý tá-ktorá certifikácia zahŕňa, vznikli užšie zamerané certifikácie WELL, Fitwel a Multi Comfort. Sú akoby výberom, „výťahom“ a rozpracovaním jednej časti veľkej množiny kritérií, ktoré sa merajú pri certifikáciách ako BREEAM alebo LEED. Ďalším dôvodom je i fakt, že niektoré z týchto wellbeing certifikácií možno uplatniť aj pri už stojacich budovách, nielen pri novostavbách. Napokon ani všetky novostavby nie sú certifikované, resp. majú len základnú certifikáciu alebo menej známe certifikáty, napr. DGNB (Deutsche Gesellschaft für Nachhaltiges Bauen).
Čo sa týka ekonomiky a návratnosti investícií, zásadný problém vzniká už pri stanovení porovnávacieho objektu. Opäť optikou „tvrdých faktorov“: každá budova je špecifická, chýba teda jednotný latka, tabuľka, ku ktorej by sa konkrétna budova s wellbeing certifikáciou prirovnala. Avšak aj pesimistické odhady a prvé skúsenosti z praxe hovoria, že ak je nájomca ochotný platiť vyšší nájom s ohľadom na certifikát a budova je vďaka certifikácii takmer neustále plne obsadená, návratnosť sa počíta zhruba od 13 do 38 mesiacov. Teda návratnosť je preukázateľná a záleží len na jej dĺžke. Takisto investori sú ochotní za budovu s niektorou z wellbeing certifikácií zaplatiť viac. Uprednostňujú budovy, ktorých životnosť je dlhodobá, ktoré budú dlho atraktívne pre nájomníkov. Napríklad parametre pre certifikáciu WELL (stavebné, chemické, fyzikálne, biologické atď.) sú merané každé tri roky, a to treťou osobu, nezávislou autoritou s kalibrovanými prístrojmi a niektoré údaje aj dodatočne akreditovaným laboratóriom.
Druhý a nemenej podstatný ekonomický aspekt sú – bez prekvapenia - ľudia. Platí totiž pomer 1 : 5 : 200, teda na jedno euro vynaložené na development budovy pripadá 5 eur na jej údržbu a prevádzku a 200 eur na mzdy pre ľudí, ktoré v budove pracujú. Náklady na ľudský faktor sú teda násobne vyššie ako náklady na „hardvér“, teda budovu samotnú. Mimochodom náklady na prevádzku budovy s WELL certifikátom a budovy bez neho, nie sú až tak dramaticky odlišné. Navyše ak z kancelárie práve vďaka zlému prostrediu odíde skúsený IT špecialista, tak náklady za prácu, ktorú nevykonal, plus náklady na jeho nahradenie a zaškolenie náhrady, ktorá bude plnohodnotne schopná zastúpiť, sa vyšplhajú aj na 200 000 eur!
Existuje opäť hneď niekoľko „tvrdých faktorov“, ktoré prispievajú zvýšeniu vnútorného komfortu. Napríklad sálavé prvky vzduchotechniky nevíria vzduch, nespôsobujú takú prašnosť ako klasická „fancoil klimatizácia“. Na komfort vplývajú dostatočne veľké a dostupné otvárateľné okná. Samuel Sůra odporúča merateľné faktory (napr. obsah CO2) aj skutočne merať a oboznamovať s výsledkami používateľov kancelárií. Dnes sú na trhu stovky cenovo dostupných prístrojov.
Ilustračné foto: Kancelárie Zalando, arch. štúdio Kinzo (zdroj: archtalent.com)
Nezabúdajme, že priestor môže byť humanizovaný vo všetkých známych aspektoch, ale ak nebude mať človek zmysluplnú prácu, tak z kancelárie a firmy odíde. Zvyčajne zamestnanec neopúšťa firmu a pracovisko ako také, ale dôvodom je nesúlad s nadriadeným alebo kolektívom. Budova môže byť certifikovaná ako WELL Platinum, ale ak používatelia nebudú dodržiavať jej režim, vetrať alebo zatvárať okná, komfort sa bude znižovať a energetická náročnosť zvyšovať. Dizajnér by teda mal nielen vytvoriť humanizovaný priestor, ale zároveň by sa mal prenajímateľ a nájomca postarať o edukáciu ľudí. Sú rôzne metódy, ako používateľom zobraziť napríklad obsah CO2 vo vzduchu a vysvetliť, čo ukazovateľ a konkrétna hodnota znamená.
Ak sa ale dnes hovorí o rovnováhe medzi prácou a životom (work-life balance), tak by sa malo začať hovoriť o rovnováhe medzi pobytom vnútri budov a vonku, mimo budov. Vládne totiž zásadný nepomer 90 : 10.
Autor: Redakcia, Zdroj: Seminár WELL, Fitwel, Multi Comfort
