Mnoho Číňanov verí, že v roku opice je možné všetko – a naozaj sa všetko mení. Vo svojej štúdii: „China: Monkey forces for the Year of the Monkey“ spoločnosť Euler Hermes, svetový líder v oblasti poistenia pohľadávok, analyzuje, čo prinesie rok opice čínskej ekonomike. Ekonómovia spoločnosti Euler Hermes predpovedajú, že v roku 2016 budú mať nestále trhy, uvoľnená menová politika, výraznejšie meškania s platbami a platobná neschopnosť, narastajúci únik kapitálu a nižšie investície do výskumu a vývoja, klesajúce príjmy z exportu v USD s výraznými dôsledkami pre čínsky dodávateľský reťazec a trend poklesu meny vplyv tak na Čínu, ako aj na jej obchodných partnerov.
„Opica sa považuje za agilnú, prefíkanú, flexibilnú s dobrou schopnosťou riešiť problémy, ale v roku 2016 bude aj ona čeliť veľkým ťažkostiam,“ povedal hlavný ekonóm spoločnosti Euler Hermes Ludovic Subran. „Platí to pre ekonomiku, kapitálový trh, politiku, menovú turbulenciu, investície, kapitálové náklady a v neposlednom rade aj pre samotné firmy. Podľa našich odhadov sa platobná disciplína zhoršila o ďalšie tri dni a teraz je na úrovni 84 dní.* Očakáva sa nárast platobnej neschopnosti o 20 %. Tento trend nie je prekvapujúci: čínske firmy sú hlboko v červených číslach a neštátne banky už oznámili prudký nárast omeškania splátok úverov v druhej polovici roku 2015.“
Ilustračné foto: Pixabay.com
„Slovenskí exportéri by mali byť v roku 2016 opatrní pri vývoze v rámci sektorov, ktoré prestávajú byť vládou podporované, a to napriek tomu, že boli nositeľom ekonomického rastu v uplynulých rokoch. Určite by mali svoje obchodné pohľadávky zabezpečiť, či už formou poistenia pohľadávok alebo bezpečného bankového platobného nástroja, akým je dokumentárny akreditív alebo platobná banková garancia. Naopak, otvára sa cesta na zvýšenie objemu obchodov firmám pôsobiacim v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou ako sú služby, či informačné a telekomunikačné technológie,“ konštatuje Tomáš Jurík, Country Manager Euler Hermes SA. Situácia Číny, to nie je len mierne slabší hospodársky rast na úrovni 6,5 % v roku 2016 a 6,4 %v roku 2017, ale výrazne ju ovplyvňujú aj politické rozhodnutia. Ekonómovia lídra v oblasti úverového poistenia to pripisujú najmä dvom dôvodom:
„Čínska vláda si vytýčila cieľ v podobe cielenej štrukturálnej reformy,“ vysvetlil Subran. „Chce pozdvihnúť reťazec tvorby hodnôt tak, aby krajina nebola len lacnou výrobnou dielňou, ale ekonomikou, ktorú formujú služby. V dôsledku toho sa štát prestal strategicky zameriavať na mnoho sektorov, ktoré boli v minulosti dotované – a vláda sa už nebojí nechať ich zbankrotovať.“ Stavebný, kovospracujúci, oceliarsky, banský a lacnejší výrobný priemysel sa ocitli v úplne inom prostredí, na ktoré mnohé firmy neboli pripravené. Vysoká zadlženosť a v súčasnosti relatívne vysoké mzdy v Číne znamenajú, že mnoho firiem už nie je dostatočne konkurencieschopných na to, aby si udržali svoju pozíciu bez štátnej podpory. Vyhliadky v oblasti spotrebiteľského tovaru sú však lepšie – ide napríklad o elektronickú zábavu, potraviny a IT/počítače. Lepšie vyhliadky majú sektory, ktoré majú pre vládu strategický význam, napríklad automobilový priemysel, letectvo, informačné technológie, telekomunikačné služby a sektor dopravy – v ich prípade by mala byť úroveň rizika o niečo nižšia.
Efekt snehovej gule: čínske firmy zlyhávajú a strhávajú so sebou aj svoje dodávateľské reťazce
Zlyhávanie výrobného sektora vytvára efekt snehovej gule a špirála smerujúca nadol strháva dodávateľov výrobných firiem, či už so sídlom v Číne alebo v susedných štátoch, ako sú Hongkong, Južná Kórea a Taiwan. Servisné spoločnosti, ktoré pracujú pre výrobné dielne a priamo v nich, však tiež pociťujú tento vplyv – napríklad upratovacie služby, spoločnosti vykonávajúce údržbu či poskytovatelia IT služieb. Dotknuté sú aj prepravné a logistické spoločnosti, obchodníci a makléri, ktorí obchodujú s produktmi, prepravujú ich alebo ďalej predávajú v takých uzloch, ako je Singapur. Niektoré centrály firiem, ktoré v Číne prevádzkujú výrobné dielne, majú sídlo v Singapure, a tiež pociťujú dôsledky padajúcej špirály.
Po druhé, čínska ústredná vláda navyše prijíma prísnejšie opatrenia proti tieňovým bankám a prísnejšiu disciplínu možno pozorovať aj vo výdavkoch štátu. To zas vedie k nižšej likvidite vo firmách a často vzniká bludný kruh. Ťažká dostupnosť bankových úverov alebo alternatívnych možností financovania spôsobila, že čoraz väčší počet spoločností v Číne žiada o dodávateľské úvery. Častejšie sa objavujú extrémne dlhé platobné termíny a v niektorých prípadoch dochádza k omeškaniam s platbou. Tento bludný kruh má tiež za následok nárast prípadov platobnej neschopnosti.
Termíny splatnosti sa v Číne v rokoch 2007 až 2015 predĺžili v priemere o 27 dní* a v roku 2016 sa očakáva predĺženie o ďalšie tri dni. Firmy sú dnes nútené čakať na platby v priemere cca o mesiac dlhšie než pred niekoľkými rokmi. Čím dlhší termín splatnosti, tým väčšie riziko omeškania.
Priame zahraničné investície klesajú, únik kapitálu sa v roku 2015 zvýšil na 504 miliárd USD.
Narastajúce riziká pre firmy, slabé podnikateľské prostredie a neustále nadmerné kapacity zas vedú k spomaleniu rastu investícií – prvýkrát za 25 rokov je pod úrovňou 5 %. Keďže vnímanie investorov zostáva negatívne, finančné investície čelia problémom. Priame zahraničné investície výrazne poklesli – v 3. kvartáli roku 2015 sa v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížili na polovicu. Celkový objem zahraničného kapitálu, ktorý v roku 2015 z Číny odišiel, bol na úrovni 504 miliárd USD.
Zdroj: Euler Hermes
