Kolaps mosta s tragickými úmrtiami stavebných robotníkov pri obci Kurimany poukázal na kritický stav v slovenskom stavebníctve. Zisťovali sme, kde sú systémové chyby a prečo dochádza k nekvalitným realizáciam stavieb. Na otázky v exkluzívnom rozhovore pre portál kancelarie.sk odpovedal Ivan Pauer, prezident Slovenskej Asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby (SASDARS).
Ťažko jednoznačne definovať jedinú príčinu, nakoľko je ich viac. Jednou z najdôležitejších je, že do úprav stavebného zákona sme vpustili neodborníkov a cudzie ekonomické záujmy. Legislatíva upravujúca stavebnú činnosť je tak zdevastovaná a nesúrodá, že prakticky je podľa pôvodného stavebného zákona č.50/1976 Z.z. s jeho 29 novelami a 33 inými úpravami nemožné seriózne a zodpovedne stavať. Potom tu máme nešťastný zákon o verejnom obstarávaní, ktorý skôr ničí cenotvorbu a likviduje stavebné firmy, ako pomáha odvetviu. Samozrejme vymožiteľnosť práva pri porušení terajšej podoby zákona je úbohá, ba až nulová. Podobne je to aj s poľnhospodárstvom. Vstupom do Európskej únie sme vplyv odovzdali zahraničiu a nemáme teraz zásadnú moc nad ekonomikou, najmä subvencovaním poľnohospodárskej prvovýroby.
V nadväznosti na predošlú otázku: v súčasnosti sa stačí náhodne prejsť pod lešením alebo okolo stavby a málokedy je počuť slovenčinu. Máme nedostatok vyštudovaných odborníkov, stavbárov resp. odchádzajú títo do zahraničia?K prvej časti otázky tiež nadviažem na moju prvú odpoveď. Tým, že sme zdeformovali stavebný zákon a podriadili stavbu len cene a nie kvalite, znižujeme príjmy do stavebných firiem, znižujeme mzdy, dane z príjmu, DPH a odvody do poisťovní. Teda ničíme slovenské firmy a nútime ich tak k odpredaju ich majetkových podielov. Aby firmy potom aspoň prežívali a dokázali pre nových vlastníkov zarábať, zamestnávajú lacných robotníkov z krajín, ktorých obyvateľstvo má veľmi nízke príjmy. Tiež je zarážajúce, že mnohé takzvané súťaže vyhrajú zahraničné firmy, ale prácu odvedú v lepšom prípade slovenské firmy s prevažne slovenskými robotníkmi, a to za najnižšiu možnú cenu. K druhej časti otázky len toľko: je nepopierateľným faktom, že najlepší stavební odborníci, počnúc robotníkom a končiac univerzitne vzdelaným odborníkom, sú už dávno v zakladajúcich krajinách EÚ. Tu sú podstatne lepšie ohodnotení, avšak stále nie natoľko ako domáci odborníci.
Doterajšie havárie stavieb na Slovensku za posledné 3 – 4 roky (havárií aj iného rozsahu častí stavieb je viac, ale o nich sa takmer nepíše) je v prvom rade dôsledok neodborných zásahov do legislatívy dotýkajúcej sa stavebníctva. A to vždy, keď niekto potreboval vytvoriť podmienky pre niekoho stavebný záujem, ktorý by inak nemohol realizovať. Len v poslednom období môžeme pozorovať, že začína konenč aj úprimný záujem zmeniť podmienky výstavby. Zatiaľ sa nikto nedokázal odtrhnúť od starej koncepcie zákona a skupinových ekonomických a samozrejme následne aj politických záujmov. To so sebou nesie aj smutnú skutočnosť, že zo stavebného zákona bola odstránená kontrolná činnosť stavebného dozoru. Stavebný dozor síce ponechali, ale pridelili mu úlohu uskutočňovateľa drobnej stavby svojpomocou. Degradovali ho tak pod úroveň majstra stavebnej výroby. Len vďaka zahraničným investorom, zotrvačnosti a zdravému rozumu úradníkov na stavebných úradoch a ŠFRB, vyžadovali prítomnosť stavebného dozoru na stavbách.
V prvom rade treba prevenciu. Je nevyhnutné konečne zaviesť celoživotné vzdelávanie pre získanie kvalifikácií ako projektant, majster stavebnej výroby, stavbyvedúci a stavebný dozor (v niektorých štátoch je to aj technický dozor, ale u nás je zaužívaný stavebný dozor). Samozrejme po získaní kvalifikácie je nutné pravidelné aktualizačné vzdelávanie najmenej 1-krát za dva alebo tri roky s vydaním osvedčenia o preskúšaní tiež len na toto obdobie. Podobne je to v takmer všetkých odboroch, napr. exekútori, advokáti tiež musia absolvovať školenia, inak by nemohli v práci advokáta pokračovať. V stavebníctve však ide od výstavby až po užívanie stavby o ľudské životy. Vydávame celoživotné osvedčenie na spôsobilosť v stavebných činnostiach, pritom si dovolím povedať, že legislatívne zmeny má Slovensko v stavebníctve asi najčastejšie na svete (3,2 / rok) a technologické a materiálové približne každé dva roky na produkt. Dve z doterajších kritérií sú účasť na 1,5 dňovom školení a dosiahnutie nejakého technického vzdelanie minimálne na úrovni maturity. Potom sa nečudujme, že na stavbe je stavbyvedúci pozemného staviteľstva elektrikár, stavebný dozor strojár a murár je vlastne vyučený pekár. To hovorí samo za seba. Až tu nastane náprava, potom môžeme hovoriť o represii. Potrebné je spustiť celoživotné vzdelávanie pre stavebných odborníkov a dávať prácu len odborníkom s príslušným vzdelaním. V zákone je nutné stanoviť zodpovednosť, práva a povinnosti týmto kvalifikáciám. Určite radikálne zvýšime odbornosť a zodpovednosť. Postihy samozrejme musia byť striktné, jednoznačne a neodvolateľne v zákone stanovené a výrazne je potrebné eliminovať aj možnosť korupcie.
Tento stav je žiaľ naprieč nie len stavebníctva, ale aj celého hospodárstva. Musíme si uvedomiť, že základom každej normálnej štátnej ekonomiky a hospodárstva je stavebníctvo, potom strategicky výživa obyvateľstva, potom energetika, suroviny a až potom sú ostatné odvetvia.
Pokles stavebníctva prakticky začal od roku1992 a je tu stále. Je však pravdou, že najväčší prepad zaznamenáva teraz, pretože sme opustili smerovanie ekonomiky a stavebníctva pre vlastnú spotrebu a všetko sme vsadili na spotrebu prichádzajúcu zo zahraničia. Domáce hospodárstvo sme zamerali na montážne linky v strojárstve a export inteligencie a pracovnej sily. Väzba poklesu zákaziek s poklesom kvality a bezpečnosti je takmer priamoúmerná, pretože zamestnanci stavebnej firmy postupne budú strácať odborné zručnosti a prax.
Foto: TERAZ.sk
Podobné články
