Rast slovenskej ekonomiky v závere minulého roka výrazne potiahli verejné investície financované z EU fondov. Naopak, ich návrat do „normálu“ štatisticky brzdí ekonomický rast v tomto roku. Podobný vývoj zaznamenali aj viaceré ostatné krajiny regiónu strednej a východnej Európy. Verejné investície vyjadrené ako podiel z výkonu ekonomiky (HDP) boli v minulom roku najvyššie v Maďarsku, Bulharsku (zhodne 6,6%) a na Slovensku (6,3%). Susedná Česká republika však takisto nezaostávala, keď jej spolu s Rumunskom patrila piata pozícia (5,4%).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Slovensko zároveň vykázalo najrýchlejší medziročný nárast verejných investícií, keď ich podiel na výkone ekonomiky vzrástol až o 2,3 pb., výraznejší rast zaznamenali aj Maďarsko (1,2 pb.) a Česká republika (1,0 pb.). Masívne dočerpávanie eurofondov tak v poslednom roku skresľovalo pohľad na verejné investície. V aktuálnom Grafe týždňa sme sa preto pozreli na priemerný objem verejných investície za posledné 4 roky, čo by malo aspoň čiastočne eliminovať efekt nerovnomerného čerpania eurofondov. Aj pri pohľade na mierne dlhšie časové obdobie sa zdá, že verejné investície sú významnejšie v krajinách regiónu strednej a východnej Európy. Najintenzívnejšie štát v posledných 4 rokoch investoval v Estónsku, kde verejné investície dosahovali v priemere až 5,6% HDP, ale aj v Maďarsku (5,0%), či Bulharsku (4,8%). Prvú desiatku najviac investujúcich štátov EÚ (vzhľadom na veľkosť ekonomiky) uzatvárajú Česká republika (4,3%) a Slovensko (4,2%), pričom v nej nájdeme len jediný štát, ktorý nepatrí do regiónu SVE – Švédsko (4,4%). Nadpriemerné verejné investície (okolo 4%) však nájdeme aj v ďalších krajinách Škandinávie – Fínsku, Dánsku, či Nórsku (ktoré nie je členom EÚ). Naopak, investície štátu sú utlmené najmä na juhu Európy, čo do veľkej miere súvisí s kondíciou miestnych verejných financií. Verejné investície sa tu pohybujú len na úrovni okolo 2-2,5% HDP, ešte v období rokov 2004-2011 tu pritom verejné investície dosahovali približne 4% HDP (jedinou výnimkou bolo Taliansko, kde sa aj pred aktuálnou dlhovou krízou pohybovali na úrovni okolo 3% HDP). Nízku mieru verejných investícií okolo 2% HDP však vykazujú aj Írsko a Nemecko. V oboch krajinách sú však nižšie verejné investície plne kompenzované vyššou investičnou aktivitou súkromného sektora a celkový objem investícií v ekonomiky je v oboch krajinách mierne nad priemerom EÚ.
Ako už naznačil príklad Nemecka a Írska, krajiny EÚ sa v rôznej miere spoliehajú na verejné investície. Ich podiel na celkových investíciách sa značne líši. Najvýraznejší je v Grécku, kde sa síce verejné investície v posledných rokoch prepadli, avšak súkromný sektor zmrazil svoje investície ešte výraznejšie, a tak tu verejné investície predstavujú takmer 30% všetkých investícií v krajine. Grécko sa však spoliehalo vo väčšej miere na verejné investície aj pred aktuálnou krízou, aj v minulom desaťročí sa pohybovalo na čele rebríčka s podielom verejných investícií tesne nad 20%.
Na čele tohto rebríčka popri Grécku opäť nájdeme prevažne krajiny regiónu SVE. Vo viacerých z nich sa podiel verejných investícií na celkových investíciách pohyboval na úrovni okolo 20%-24% (na Slovensku 19,7%). Z tohto rámca sa v regióne vymykala najmä Česká republika (16,7%), kde sú síce verejné investície výrazne nad priemerom EÚ, avšak v krajine pozorujeme aj silnú investičnú aktivitu súkromného sektora. Súkromné investície tu boli dokonca v rokoch 2012-2015 vzhľadom na veľkosť ekonomiky najvyššie spomedzi všetkých krajín EÚ. V menšej miere podobný scenár (silné verejné investície sprevádzané aj silnými súkromnými investíciami) nájdeme aj v Estónsku a Rumunsku. Naopak, Slovensko sa v posledných rokoch stávalo čím ďalej, tým viac závislé na verejných investíciách. Ich podiel vzrástol z relatívne stabilných úrovni okolo 13% v rokoch 2000-2008 až na viac ako 27% v roku 2015 (resp. na približne 17% v priemere v rokoch 2009-2014). Súkromné investície sa po kríze v roku 2008 len pomaly štartujú, a kým pred krízou patrilo Slovensko v súkromných investíciách spolu s pobaltskými krajinami, či Českou republikou a Rumunskom k lídrom v Európe, z čoho následne ťažilo aj v nasledujúcich krízových rokoch, v súčasnosti sú investície súkromného sektora už len mierne nad priemerom EÚ. Verejné investície pritom neraz len vytvárajú nevyhnutné prostredie a bez ďalších súkromných investícií sú často neproduktívne. Už tento, ale najmä budúci rok, by však mal priniesť predsa len aj výraznejšie oživenie súkromných investícií na Slovensku, najmä vďaka významným investíciám v automobilovom priemysle a preklopiť tak investičné váhy opäť viac na stranu súkromných investícií, čím by sa mali vytvoriť aj vhodné predpoklady pre budúci ekonomický rast krajiny.
Aj vďaka eurofondom sú investície podstatnou časťou verejných výdavkov v krajinách strednej a východnej Európy. V rebríčku TOP10 krajín s najväčším podielom investícií na verejných výdavkoch nájdeme zoradené výlučne krajiny SVE, väčšinou s podielom nad 10%. Rebríček SVE uzatvárajú Slovensko s podielom 9,9% a Slovinsko s podielom 8,9%. Vyššie transfery z fondov EÚ majú za cieľ (okrem iného) pomôcť krajinám regiónu SVE v dobiehaní investičnej medzery z minulosti. Krajiny regiónu by sa však postupne mali predsa len obzerať aj po iných zdrojov verejných investícií. Objem eurofondov smerujúcich do regiónu by sa mal v budúcnosti znižovať, a to aj v dôsledku zmenšovania rozdielov v ekonomickej sile medzi regiónom a ostatkom EÚ. V neposlednom rade by fiškálne politiky nemali zabúdať ani na súkromné investícií, ktoré ako môžeme vidieť na príklade Nemecka, či Írska, dokážu do veľkej miery nahrádzať nižšiu investičnú aktivitu štátu. Kľúčové pri podpore investícií súkromného sektora je vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia, počnúc daňovým zaťažením, cez administratívne zaťaženie až po vymožiteľnosť práva, kvalitné školstvo dodávajúce kvalifikovanú pracovnú silu, či kvalitnú infraštruktúru.
Správne cielené verejné investície pritom môžu napomôcť zlepšovať podnikateľské prostredie a stimulovať tak aj rast súkromných investícií. V Európe pritom už dlhšie pozorujeme prevládajúci trend poklesu verejných investícií vo viacerých krajinách západnej Európy a naopak ich rastu v krajinách strednej a východnej Európy (i za pomoci zdrojov prúdiacich z eurofondov). Nízka investičná aktivita, či už verejného alebo súkromného sektora, pritom znižuje potenciál ekonomického rastu v budúcnosti. Obmedzenia, ktoré so sebou prinášajú prebujnené dlhy niektorých štátov, však neraz bránia zvyšovať verejné investície, aj napriek tomu, že by si to miestne ekonomiky vyžadovali. Popri uvoľnenej menovej politike sa tak čoraz častejšie hovorí aj o podpore európskych ekonomík investičným impulzom. Toto by mal sledovať aj tzv. Junckerov investičný balíček, ktorého deklarovaným cieľom je mobilizovať investície v objeme 315 mld. EUR v priebehu najbližších troch rokov, podporiť tak európsku reálnu ekonomiku a vytvoriť priateľské investičné prostredie. Tento Európsky fond pre strategické investície (EFSI) začal svoju činnosť v júli 2015, projekty sa však začali predschvaľovať už v apríli 2015. Za prvý rok jeho činnosti bolo schválených 97 projektov z oblasti infraštruktúry v celkovom objeme 13,6 mld. EUR a 192 dohôd o financovaní SME v objeme 6,8 mld. EUR, z ktorých môže ťažiť viac ako 200 tisíc start-upov, malých a stredných podnikov. Kapacita fondu tak nebola zatiaľ ani zďaleka vyčerpaná.
Hotovostný deficit štátneho rozpočtu naznačuje, že aj celkový deficit verejných financií by sa mohol vyvíjať v súlade so schváleným rozpočtom na tento rok (-1,93% HDP). Zdá sa, že štátny rozpočet zatiaľ dokáže vytvárať mierny vankúš pre prípadne horšie hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy – napríklad nedávny audit vyplavil zatiaľ viac ako stomiliónovú sekeru v štátnej zdravotnej poisťovni, veľkou neznámou je často aj hospodárenia samospráv, či niektorých ďalších zložiek verejnej správy.
Zdroj: UniCredit Bank
