Nezamestnanosť podľa očakávaní v septembri mierne vzrástla. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa disponibilná nezamestnanosť v septembri zvýšila o 0,07 pb. na 5,04%. Po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) nezamestnanosť v septembri vzrástla o 0,01 pb na 4,93%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola miera nezamestnanosti nižšia už len o 0,34 pb, t.j. o takmer 9 tisíc nezamestnaných.
Ilustračné foto: Pixabay.com
V septembri sa v číslach nezamestnanosti už tradične miešajú dva sezónne efekty – na jednej strane sa trh práce zobúdza po „letnom dovolenkovom spánku“, čo zvyčajne (najmä v ekonomicky dobrých časoch) pomáha znižovať nezamestnanosť, na druhej strane sa do evidencie úradov práce hlásia absolventi stredných škôl, ktorí už ďalej nepokračujú v ďalšom štúdiu. Tohtoročný september tak len potvrdil cyklické slabnutie ekonomického rastu, ktoré sa pozvoľna začína odzrkadľovať aj na trhu práce. Na rozdiel od posledných rokov, kedy prevládal prvý efekt (podovolenkový reštart trhu práce), tento rok prevládol efekt registrácie absolventov. V septembri sa ich registrovalo viac ako 6 tisíc, čo predstavovalo takmer 5% medziročný nárast. Trend kedy silnejúci trh práce z roka na rok dokázal absorbovať čoraz väčšiu časť absolventov bez nevyhnutnosti medzikroku ich registrácie na úradoch sa tak tento rok zastavil. V porovnaní s obdobím spred piatich rokov sa však aj napriek tomu registruje na úradoch len približne polovica absolventov stredných škôl.
Podovolenkový reštart trhu práce potvrdzuje pohľad na pohyby v evidencii úradov práce. Počet nezamestnaných, ktorí evidenciu opustili, i počet novoregistrovaných nezamestnaných sa v porovnaní s letnými mesiacmi zvýšil o viac ako polovicu. Viac hovoriaci však je pohľad na medziročné porovnanie. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka jemne rástol najmä počet novoevidovaných nezamestnaných (o 2,2%). Naopak, počet tých, ktorí evidenciu úradov práce opustili sa medziročne znížil o -4,2%. Naďalej tak platí, že trh práce už ani zďaleka nie je schopný absorbovať toľko nezamestnaných ako v minulých rokoch a počet umiestnených na trhu práce sa pohybuje blízko 10-ročných miním. Nie nevyhnutne treba za tým hľadať len spomalenie ekonomického rastu. To je prevládajúcim dôvodom nárastu nezamestnanosti pravdepodobne najmä vo východnej a južnej časti Slovenska, kde je stále dostatočná zásoba voľnej pracovnej sily. Na západe krajiny naráža trh práce na nedostatok voľnej pracovnej sily a ďalšiemu poklesu nezamestnanosti tu nebráni ani tak nedostatok ponuky pracovných miest ako skôr nedostatok ponuky pracovnej sily, resp. nízka mobilita voľnej pracovnej sily. Výraznejší nárast nezamestnanosti v septembri zaznamenal ekonomicky chudobnejší východ krajiny (o 0,12 pb. na 8,94%), nezamestnanosť však mierne rástla aj na západe (o 0,05 pb. na 3,62%). Dôvodom je pravdepodobne nasýtenie trhu práce vo viacerých okresoch na západe krajiny a z tohto vyplývajúca prirodzená fluktuácia nezamestnanosti pri úrovniach blízkych jej limitom (prirodzenej nezamestnanosti). V dôsledku problémov s nájdením vhodnej pracovnej silu, významnú časť voľných pozícií (najmä na západe krajiny) obsadzujú zahraniční zamestnanci.
Štrukturálne problémy na trhu práce sa prejavili na ďalšom náraste počtu voľných pracovných miest v septembri, a to aj napriek miernemu rastu nezamestnanosti. Počet voľných pracovných pozícií v ekonomike sa už vyšplhal na 97,5 tisíc, medziročne sa zvýšil o 15,6%. Voľné pracovné pozície pribúdajú najmä na západe Slovenska. Najväčší neuspokojený dopyt po zamestnancoch je naďalej na pozíciách typických pre priemysel (operátor strojov, kvalifikovaní robotníci a remeselníci), spomalenie v tejto časti ekonomiky sa však už prejavuje aj na pomalšom raste voľných pozícií na týchto pozíciách. Tie v súčasnosti pribúdajú najmä na odborných a administratívnych pozíciách, čo začína zvyšovať aj požiadavky na vzdelanie uchádzačov.
Návrat k výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti neočakávame ani v nasledujúcich mesiacoch. Dôvody zastavenie poklesu nezamestnanosti by sa mali pozvoľna čoraz viac presúvať od štrukturálnych problémov na trhu práce k spomaľovaniu ekonomického rastu, na ktorý zamestnávatelia pri plánoch na prepúšťanie/nábor pracovnej sily predsa len reagujú s miernym oneskorením. Spomaľujúca ekonomika by mala generovať čoraz menej pracovných miest a postupne tak schladzovať aj domáci trh práce. Výraznejší nárast nezamestnanosti však stále neočakávame, aj vzhľadom nato, že aktuálny ekonomický rast je oveľa viac náročný na novú pracovnú silu v porovnaní s obdobím spred dekády. Nové pracovné miesta by mali aj v nasledujúcich mesiacoch pribúdať najmä na západe krajiny, kde je už zásoba vhodnej pracovnej sily vyčerpaná, čo bráni i ďalšiemu poklesu nezamestnanosti v tomto regióne. V ekonomicky slabších regiónoch Slovenska sa naopak nedá vylúčiť, že by sme tu na prelome rokov mohli pozorovať i jemný nárast miery nezamestnanosti nad rámec tradičnej sezóny. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy (jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe). V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak budú viacerí zamestnávatelia na západnom Slovensku stále odkázaní na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v horšom prípade) budú nútení prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
