Trh práce ostáva napätý. Nezamestnanosť posúvala historické minimá aj v októbri, keď podľa údajov úradov práce klesla o ďalších 0,28 pb. už len na 6,14% (disponibilná). Po zohľadnení tradičnej sezóny bol októbrový pokles nezamestnanosti len nepatrne miernejší - sezónne očistená nezamestnanosť (prepočet UniCredit Bank) v októbri klesla o -0,21 pb. na 6,14%, pričom rozsah jej poklesu sa držal približne na rovnakých úrovniach ako v predchádzajúcich mesiacoch. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bolo evidovaných na úradoch práce o 79 tis. disponibilných nezamestnaných menej, t.j. miera disponibilnej nezamestnanosti bola medziročne nižšia o 2,94 pb.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Nezamestnanosť v poslednom období klesá najmä pod vplyvom cyklického oživenia ekonomiky. Aktuálny ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulosti (minulej dekády) už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu. Štatistiky voľných pracovných miest naznačujú, že pokles nezamestnanosti by mal pokračovať aj v nasledujúcom období. Obmedzujúcim faktorom je už niekoľko mesiacov skôr nevhodná (najmä regionálna) štruktúra uchádzačov o prácu, ktorú zvýrazňuje nízka mobilita časti nezamestnaných, ako nedostatočná ponuka pracovných miest.
Počet neobsadených voľných pracovných pozícií, ktoré zamestnávatelia nahlásili na úradoch práce, sa v októbri opäť posunul na nové historické maximum, tesne nad 75 tisíc. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi, kedy na úradoch práce pribudli nové pozície v automobilovom priemysle, sa však už ich počet predsa len stabilizoval. V porovnaní so septembrom pribudlo v čistom vyjadrení už len 400 nových pracovných miest, medziročne ich však bolo stále o 85,5% viac (takmer 35 tisíc). Na jedno voľné pracovné miesto v priemere pripadá „len“ 2,2 nezamestnaných, ktorí teoreticky môžu okamžite nastúpiť do práce. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by klesla už len na 3,37%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch. Sú koncentrované najmä v juhozápadnej časti krajiny, kde už chýba dostatok nezamestnaných na ich pokrytie. Až tretinu všetkých voľných pracovných pozícia nájdeme len v 4 okresoch – Nitra, Galanta, Trnava a Bratislava IV. V okrese Galanta by ani všetci registrovaní uchádzači o prácu nedokázali pokryť ani len pätinu tu nahlásených voľných pracovných miest, v Trnave by dokázali obsadiť štvrtinu a v Nitre necelú polovicu voľných pracovných miest. Menej ako 1 nezamestnaného na voľné pracovné miesto hlásia aj úrady práce v Bratislave a v okresoch Malacky, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Púchov, Hlohovec, Šaľa a Trenčín. Naopak, v niektorých okresoch na juhu stredného a východe Slovenska je k dispozícií na jedno voľné pracovné miesto neraz viac ako 10 nezamestnaných – najviac, takmer 90, v okrese Poltár, viac ako 30 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlásia aj okresy Gelnica, Medzilaborce a Rimavská Sobota. Na druhej strane, vzdelanostná štruktúra uchádzačov o prácu by nemusela byť až tak veľkým problémom. Zamestnávateľom sa totiž dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta a ich požiadavky na nových zamestnancov sa preto postupne znižujú - medziročne pribúdali najmä voľné pozície vhodné aj pre nezamestnaných s nižším odborným, či dokonca len základným vzdelaním. Takmer 90% voľných neobsadených pozícií tak v súčasnosti nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie, viac ako tretina pozícií si pritom vystačí aj so základným alebo žiadnym vzdelaním. Naďalej platí, že najviac neobsadených pracovných pozícií (aj najväčší prírastok) je v oblasti operátorov a montérov strojov, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, t.j. na pozíciách typických pre priemysel.
Veľké regionálne disparity a prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily na západe krajiny potvrdzujú aj štatistiky zamestnávania cudzincov. Ich počet sa v októbri medziročne zvýšil o 40% na takmer 48 tisíc. Približne 2,0% zamestnaných na Slovensku tak tvoria cudzinci. Tí sa opäť koncentrujú predovšetkým na západe krajiny. Najviac ich nájdeme v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Len v týchto troch krajoch pracujú takmer ¾ cudzincov zamestnaných na Slovensku. Nových zamestnancov pritom zamestnávatelia čoraz častejšie hľadajú v krajinách mimo EÚ. Najviac cudzincov prichádza na Slovensko zo Srbska (takmer každý štvrtý). Srbi pritom zaznamenali aj najväčší medziročný nárast v počte. Na druhé miesto v medziročnom náraste sa už prepracovali Ukrajinci, ktorým v celkovom rebríčku patrí piata pozícia za Rumunskom, Českom a Maďarsko. Počet Ukrajincov pracujúcich na Slovensku sa začal dynamickejšie zvyšovať najmä v posledných mesiacoch, po zrušení vízovej povinnosti, a tento trend by mohol pretrvávať aj v nasledujúcom období. Vzdelanie cudzincov pracujúcich na Slovensku pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu – 45% z nich nemá ukončené úplne stredné vzdelanie (maturitu resp. jej ekvivalent). Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať.
Po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť v októbri opäť klesala vo všetkých ôsmych krajoch Slovenska, najpomalšie v Bratislavskom a Trnavskom kraji (kde je priestor pre ďalší pokles nezamestnanosti už výrazne obmedzený a poklesu nezamestnanosti tu skôr bráni nedostatok vhodnej pracovnej sily), najrýchlejšie v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Z pohľadu okresov nezamestnanosť v októbri (po zohľadnení sezóny) zanedbateľne rástla len v troch zo 79 okresoch Slovenska (Bytča, Brezno a Revúca), stagnovala v jednom (Sobrance) a klesala v 75 okresoch, najvýraznejšie v okresoch na severovýchode Slovenska – Medzilaborce, Stropkov, Sabinov a Bardejov. Až 54 zo 79 okresov Slovenska a 7 z 8 krajov (všetky okrem Bratislavského) vykázalo v októbri najnižšiu nezamestnanosť minimálne od roku 1998. Dvojcifernú nezamestnanosť v októbri zaznamenalo už len 16 okresov Slovenska (rovnako ako v septembri), prevažne na východe a juhu stredného Slovenska. Nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme už len v troch okresoch (Rožňava, Kežmarok a Rimavská Sobota), pričom po prvýkrát už žiaden okres na Slovensku nevykazuje nezamestnanosť vyššiu ako 20%. Najnižšiu nezamestnanosť vykazujú okresy na západnom Slovensku v Trnavskom kraji – Trnava, Galanta (zhodne 2,2%), Piešťany (2,3%) a Hlohovec (2,5%) Nezamestnanosť nižšiu ako hlavné mesto Bratislava (3,3%) nájdeme aj v niektorých ďalších okresoch na západe krajiny – Trenčín, Ilava (zhodne 2,6%), Nové Mesto nad Váhom (2,7%), Myjava, Skalica (zhodne 2,8%), Púchov (3,1%), Nitra, Malacky, Pezinok a Dunajská Streda (zhodne 3,2%).
Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť na nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
