Trh práce ostal relatívne napätý aj počas leta. Nezamestnanosť sa ďalej zosúvala na nové historické minimá a inak tomu nebolo ani v auguste, keď klesla (disponibilná) o ďalších 0,11 pb. na 6,54%. Dynamika jej poklesu sa však predsa len počas leta v porovnaní so silnou jarou spomalila. Dovolenkové mesiace zvyčajne schladzujú aj dynamiku trhu práce, či už zo strany ponuky práce, tak aj dopytu po práci. Aj po zohľadnení týchto tradičných sezónnych vplyvom sa však dynamika poklesu nezamestnanosti v porovnaní s jarnými mesiacmi spomalila. Kým v druhom štvrťroku sezónne očistená nezamestnanosť medzimesačne klesala v priemere o -0,32 pb., v auguste to bolo „len“ o -0,23 pb. (na 6,56% - sezónne očistenie prepočet UniCredit Bank). V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, kedy medzimesačný pokles sezónne očistenej nezamestnanosti len ojedinele presahoval 0,2 pb., však môžeme stále hovoriť o nadpriemernom poklese nezamestnanosti. Medziročný pokles nezamestnanosti sa tak aj v auguste zvýrazňoval, pričom disponibilná nezamestnanosť bola v porovnaní s augustom minulého roka nižšia až o 2,89 pb., t.j. 78 tisíc nezamestnaných.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Nezamestnanosť v poslednom období klesá najmä pod vplyvom cyklického oživenia ekonomiky. Aktuálny ekonomický rast je pritom relatívne náročný na pracovnú silu, keď na rozdiel od minulosti (minulej dekády) už neťaží z masívnych investícií do modernizácie ekonomiky, ktoré zvyšovali produktivitu práce a znižovali tak nároky na novú pracovnú silu. Počet nových nezamestnaných sa v posledných mesiacoch stabilizoval, keď po zohľadnení tradičnej sezóny úrady práce registrujú mesačne necelých 20 tisíc nových nezamestnaných. Počas leta sa však v porovnaní s rekordne silnou jarou predsa len znížil počet nezamestnaných, ktorých sa podarilo umiestniť na trhu práce. To sa následne prejavilo na spomalení poklesu nezamestnanosti. Predpokladáme, že príčiny nebudú ani tak na strane dopytu po práci, ale skôr na strane ponuky práce. Vyššiemu odlevu nezamestnaných z evidencie úradov práce bráni ich nevhodná štruktúra. V poslednom období sa pritom javí, že väčším problémom ako kvalifikačné predpoklady nezamestnaných by mohlo byť nerovnomerne regionálne rozloženie nezamestnanosti v kombinácií s ich pomerne nízkou mobilitou. Tieto hypotézy by mohli potvrdzujú štatistiky o neobsadených pracovných pozíciách, či dovoze pracovnej sily zo zahraničia.
Počet neobsadených voľných pracovných pozícií, ktoré zamestnávatelia nahlásili na úradoch práce, sa aj v auguste ďalej zvyšoval a opäť sa posunul na nové historické maximum. Na úradoch práce v auguste pribudlo viac ako 8 tisíc nových voľných pracovných pozícií, pričom ich počet sa medzimesačne aj po zohľadnení sezónny zvýšil o približne desatinu. Úrady tak evidovali už takmer 70 tisíc voľných pozícií, v porovnaní s augustom minulého roka ich bolo až o 73% viac. Na jedno voľné pracovné miesto v priemere pripadá „len“ 2,6 nezamestnaných, ktorí teoreticky môžu okamžite nastúpiť do práce. Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by klesla už len na 4,0%. Takýto scenár je však nepravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch. Sú koncentrované najmä v západnej časti krajiny, kde už chýba dostatok nezamestnaných na ich pokrytie. V okrese Galanta by všetci registrovaní uchádzači o prácu dokázali pokryť len štvrtinu tu nahlásených voľných pracovných miest, v Trnave necelú tretinu. Menej ako 1 nezamestnaného na voľné pracovné miesto hlásia aj úrady práce v okresoch Bratislava, Nitra, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom, Myjava, Trenčín a Malacky. Naopak, v niektorých okresoch na juhu stredného a východe Slovenska je k dispozícií na jedno voľné pracovné miesto neraz viac ako 10 nezamestnaných – najviac (okolo 40) v okresoch Rimavská Sobota, Snina a Gelnica a v okrese Poltár (takmer 80 nezamestnaných).
Na druhej strane, vzdelanostná štruktúra uchádzačov o prácu by nemusela byť až tak veľkým problémom. Zamestnávateľom sa totiž dlhodobo nedarí obsadzovať voľné pracovné miesta a ich požiadavky na nových zamestnancov sa preto postupne znižujú - medziročne pribúdali najmä voľné pozície vhodné aj pre nezamestnaných s nižším odborným, či dokonca len základným vzdelaním. Naďalej platí, že najviac neobsadených pracovných pozícií (aj najväčší prírastok) je v oblasti operátorov a montérov strojov, kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov a pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, t.j. na pozíciách typických pre priemysel.
Veľké regionálne disparity a prehlbujúci sa nedostatok dostupnej pracovnej sily na západe krajiny potvrdzujú aj štatistiky zamestnávania cudzincov. Ich počet sa v auguste medziročne zvýšil o 37% na 44 tisíc. Približne 1,8% zamestnaných na Slovensku tak tvoria cudzinci. Tí sa opäť koncentrujú predovšetkým na západe krajiny. Najviac ich nájdeme v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Len v týchto troch krajoch pracujú takmer ¾ cudzincov zamestnaných na Slovensku. Nových zamestnancov pritom zamestnávatelia čoraz častejšie hľadajú v krajinách mimo EÚ. Najviac cudzincov prichádza na Slovensko zo Srbska (takmer každý štvrtý). Srbi pritom zaznamenali aj najväčší medziročný nárast v počte. Na druhé miesto v medziročnom náraste sa pritom už prepracovali Ukrajinci, ktorým v celkovom rebríčku patrí piata pozícia za Rumunskom, Českom a Maďarsko. Počet Ukrajincov pracujúcich na Slovensku sa začal dynamickejšie zvyšovať najmä v posledných mesiacoch, po zrušení vízovej povinnosti, a tento trend by mohol pretrvávať aj v nasledujúcom období. Z väčších skupín cudzincov pracujúcich na Slovensku sa mierne medziročne znížil len počet Poliakov, ktorí tak v početnosti klesli na šiestu priečku za Ukrajincov. Vzdelanie cudzincov pracujúcich na Slovensku pritom často nie je vyššie ako u domácich uchádzačov o prácu – 45% z nich nemá ukončené úplne stredné vzdelanie (maturitu resp. jej ekvivalent). Aj vďaka vyššiemu mzdovému diferenciálu sú však ochotní za prácou vycestovať.
Po zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť v auguste opäť klesala vo všetkých ôsmych krajoch Slovenska, najpomalšie v Bratislavskom a Trnavskom kraji (kde je priestor pre ďalší pokles nezamestnanosti už výrazne obmedzený a poklesu nezamestnanosti tu skôr bráni nedostatok vhodnej pracovnej sily), najrýchlejšie v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Z pohľadu okresov nezamestnanosť v auguste (po zohľadnení sezóny) zanedbateľne rástla v troch zo 79 okresoch Slovenska (Krupina, Senec a Hlohovec), stagnovala v dvoch (Tvrdošín a Bánovce nad Bebravou) a klesala v 74 okresoch, najvýraznejšie v okresoch Revúca, Veľký Krtíš, Stropkov a Sabinov. Až 48 zo 79 okresov Slovenska a 6 z 8 krajov vykázalo v auguste najnižšiu nezamestnanosť minimálne od roku 1998 (z krajov Slovenska historické minimum nedosiahli len Bratislavský a Žilinsky kraj). Dvojcifernú nezamestnanosť v auguste vykázalo už len 19 okresov Slovenska (o 3 menej ako v júli), z toho nezamestnanosť vyššiu ako 15% nájdeme v štyroch okresoch (Rožňava, Revúca, Kežmarok a Rimavská Sobota – jediný okres s nezamestnanosťou nad 20%). Najnižšiu nezamestnanosť vykazujú okresy na západnom Slovensku v Trnavskom kraji – Piešťany (2,4%), Trnava, Galanta (zhodne 2,5%) a Hlohovec (2,6%). Nezamestnanosť nižšiu ako hlavné mesto Bratislava (3,6%) nájdeme aj v niektorých ďalších okresoch na západe krajiny - Trenčín (2,8%), Ilava (3,0%), Nové Mesto nad Váhom (3,1%), Malacky, Púchov (zhodne 3,3%), Dunajská Streda, Skalica, Myjava (3,5%) a Šaľa (3,6%).
Rastúca ekonomika by mala byť schopná generovať nové pracovné miesta aj v nasledujúcich mesiacoch a tlačiť tak nezamestnanosť na nové historické minimá. Stále pritom platí, že vo väčšine regiónov Slovenska (najmä západného Slovenska) v súčasnosti nebráni výraznejšiemu poklesu nezamestnanosti nedostatok nových pracovných miest, ale nevhodná štruktúra uchádzačov o prácu.
V septembri sa však úplne nedá vylúčiť, že pokles nezamestnanosti sa dočasne zastaví, hoci pravdepodobnejšie je len výraznejšie spomalenie jeho poklesu. Dôvodom je registrácia absolventov stredných škôl, ktorí ďalej nepokračujú v štúdiu. Silný trh práce by pritom mal predsa len zvýšiť podiel absolventov, ktorí prejdú do zamestnania bez medzipristátia na úrade práce. Sezónny (absolventský) výkyv v nezamestnanosti by tak mohol byť (podobne ako pri vysokoškolákoch registrujúcich sa koncom jari) miernejší ako v minulosti.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s.
