Nezamestnanosť v septembri mierne klesala, a to aj napriek prílevu absolventov stredných škôl, ktorí už ďalej nepokračujú v štúdiu, do evidencie úradov práce. Tento efekt sa však z roka na rok zmenšuje, a to hneď z viacerých dôvodov – od demografie cez väčší podiel absolventov pokračujúcich vo vysokoškolskom štúdiu až po čoraz viac nasýtený trh práce, ktorý absorbuje časť absolventov bez nutnosti registrovať sa na úradoch práce. Inak tomu nebolo ani tento rok. Počet absolventov stredných škôl, ktorí sa v septembri registrovali na úradoch práce, bol v porovnaní s minulým rokom nižší o takmer tisíc (-14%). Navyše, kým do evidencie sa prihlásilo 5,8 nových „stredoškolákov“, počet stredoškolských absolventov v evidencii narástol len o 4,5 tis. na 7,8 tis., keďže časť absolventov medzitým našla uplatnenie na trhu práce.
Ilustrácia: Pixabay.com
Nižší počet registrovaných stredoškolákov sa prejavil aj na celkových číslach nezamestnanosti. Podovolenkové oživenie na trhu práce podporilo ďalší pokles nezamestnanosti, ktoré tak mierne prevážilo efekt registrácie absolventov. Podľa údajov úradov práce sa miera nezamestnanosti (disponibilná) v septembri znížila o 0,04 pb. na 5,38%. Po zohľadnení tradičnej sezóny (prepočet UniCredit Bank) sa nezamestnanosť v septembri znížila o -0,08 pb. na 5,29%. V medziročnom porovnaní sa dynamika poklesu nezamestnanosti aj v septembri ďalej zmierňovala – v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bolo na Slovensku o 27 tisíc nezamestnaných menej (resp. miera nezamestnanosti nižšia o 1,04 pb,), ešte na prelome rokov sa pritom medziročný pokles nezamestnanosti pohyboval na úrovniach nad 70 tisíc.
Podovolenkové oživenie na trhu práce potvrdili čísla obratu na trhu práce. Do/z evidencie pritieklo/odtieklo o 8-9 tisíc nezamestnaných viac ako počas letných mesiacov. Po zohľadnení sezónnych faktorov však pohyb na trhu práce ostal na úrovni predchádzajúcich mesiacov. Prílev nových nezamestnaných, ale najmä počet umiestnených na trhu práce sa tak drží výrazne pod úrovňami z minulého roka.
Naďalej platí, že na Slovensku fungujú paralelne akoby dva trhy práce. Na západe krajiny trh práce vykazuje akútny nedostatok pracovnej sily a počet voľných pracovných miest tu neraz prevyšuje ponuku nezamestnaných na úradoch práce, na juhu stredného Slovenska a na východe je ponuka pracovnej sily aspoň štatisticky stále postačujúca – nezamestnanosť sa tu pohybuje na úrovniach blízko 10% a vo viacerých okresoch na jedno voľné pracovné miesto pripadá viac ako 10 nezamestnaných. Problémom tu však môže byť štruktúra nezamestnanosti s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných bez pracovných návykov. Septembrový pokles nezamestnanosti bol pritom porovnateľný na východe i západe krajiny, len nepatrne silnejší na východe. V západnej časti (západ a severozápad) krajiny klesla nezamestnanosť oproti augustu o 0,04 pb. na 3,75%, vo východnej časti (juh stredného a východné Slovensko) o 0,06 pb. na 9,80%. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola nezamestnanosť na západe krajiny nižšia o 0,84 pb, na východe o 1,49 pb.
Podovolenkové prebudenie trhu práce potvrdili aj čísla voľných pracovných miest. Ich počet sa v septembri vyšplhal na nové historické maximum, keď vzrástol o 2,5 tis. na viac ako 84 tis. Tento nárast sa však dá pripísať výlučne na vrub tradičnej sezóny, po očistení o sezónne efekty (prepočet UniCredit Bank) sa ich počet v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom takmer nezmenil (dokonca nepatrne klesol – o -0,3%). Dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa tak spomalila „už len“ na 12,6%. V štruktúre voľných pracovných miest zásadné posuny podľa očakávaní nenastali – naďalej zvyčajne nevyžadujú vysoké kvalifikačné predpoklady (len necelé 3% pracovných pozícií vyžaduje vysokoškolské vzdelanie, viac ako 40% pozícií si vystačí so základným alebo žiadnym vzdelaním), sú koncentrované na pozíciách typických pre priemysel (operátori a montéri strojov, kvalifikovaní pracovníci a remeselníci a pomocní a nekvalifikovaní pracovníci) a sú sústredené najmä na západe krajiny. Najviac pracovných pozícií v septembri pribudlo v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Voľné pracovné miesta tak naďalej potvrdzujú veľké disparity na slovenskom trhu práce v rámci regiónov. Kým Bratislavský, Trnavský, či Trenčiansky kraj vykazujú v priemere viac ako jedno voľné pracovné miesto na jedného disponibilného nezamestnaného (najviac okres Galanta – takmer 5), v Banskobystrickom je na jedno voľné pracovné miesto registrovaných na úradoch práce 5, v Košickom a Prešovskom kraji 6 disponibilných nezamestnaných (najviac v okrese Poltár – až 69).
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v auguste nachádzala na úrovni 2,29% (v auguste 2,42%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch. V dôsledku regionálne nerovnomerne rozloženej ponuky práce a nezamestnanosti a nízkej mobility časti pracovnej sily, sú nútení zamestnávatelia na západe krajiny čoraz častejšie siahať po pracovnej sile zo zahraničia. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa tak medziročne zvýšil o 40% na takmer 65 tisíc, najčastejšie pritom na Slovensku prichádzajú so Srbska, Rumunska a Ukrajiny, ktoré nasledujú okolité krajiny V4. Naďalej pritom platí, že takmer polovici cudzincov na Slovensku nemá ukončené ani úplne stredoškolské vzdelanie (maturity, resp. jej ekvivalent).
Rastúca ekonomika by mala byť schopná naďalej generovať nové pracovné miesta, avšak najmä na západe krajiny, kde už nie je zásoba vhodnej pracovnej sily. Navyše, ekonomika (s výnimkou automobilového sektora) už pozvoľna začína vykazovať známky cyklického vrcholu, a tak sa dá očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude pozvoľna spomaľovať. To by malo ďalej spomaľovať pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde je ponuka pracovnej sily stále dostatočná. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy (jeden na západe a severozápade a druhý na juhu stredného Slovenska a na východe). V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz viac odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v horšom prípade) budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
