Po dvoch mesiacoch, v ktorých si nezamestnanosť zobrala „voľno“, sa v auguste opäť vrátila na trajektóriu poklesu. Podľa údajov úradov práce sa miera nezamestnanosti (disponibilná) v auguste znížila o 0,05 pb. na 5,42%. Podobný pokles zaznamenala aj po očistení o tradičné sezónne faktory – sezónne očistená miera sa znížila o 0,06 pb. na 5,39% (prepočet UniCredit Bank). Aj napriek návratu nezamestnanosti k poklesu, naďalej platí, že jej znižovanie sa v porovnaní s minulým rokom výrazne spomalilo. V medziročnom porovnaní sa dynamika poklesu nezamestnanosti aj v auguste ďalej zmierňovala – v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bolo na Slovensku o 29 tisíc nezamestnaných menej (resp. miera nezamestnanosti nižšia o 1,12 pb,), ešte na prelome rokov sa pritom medziročný pokles nezamestnanosti pohyboval na úrovniach nad 70 tisíc.
S blížiacim sa koncom leta sa pravdepodobne postupne z letnej letargie začal preberať aj domáci trh práce. Pohyby na úradoch práce síce ostávali v dovolenkovom móde, výrazne pod dlhodobým priemerom, počet umiestnených na trhu práce však zaznamenal predsa len nepatrný nárast a po očistení o sezónne vplyvy bol dokonca najvyšší od februára tohto roku. Za návratom nezamestnanosti k poklesu treba hľadať najmä západ krajiny, kde miera nezamestnanosti v predchádzajúcich mesiacoch nepatrne rástla. V auguste už všetky kraje Slovenska vykázali opäť mierny pokles nezamestnanosti. Čiastočne sa tak potvrdzuje hypotéza, že zastavenie poklesu nezamestnanosti na západe krajiny v minulých mesiacoch bolo spôsobené najmä narazením miestneho trhu práce na svoje možnosti – nezamestnanosť tu už prakticky nemá kam klesať a prirodzená fluktuácia na pracovných pozíciách prináša jemnú volatilitu aj do čísel nezamestnanosti. S blížiacim sa koncom leta sa dovolenkujúci krátkodobí nezamestnaní pravdepodobne predsa len začali vracať do pracovného pomeru, čo pomohlo opäť znížiť aj nezamestnanosť.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Na druhej strane, nezamestnanosť v ostatných častiach Slovenska, kde je stále dostatočná zásoba nezamestnaných, naďalej klesá, avšak i august potvrdil, že dynamika poklesu sa tu pozvoľna zmierňuje. Na rozdiel od západu sa zdá, že dôvodom by tu skôr ako nedostatok vhodnej pracovnej sily mohlo byť spomaľovanie rastu lokálnych ekonomík. Slovenská ekonomika aktuálne síce akceleruje ekonomický rast, avšak takmer výlučne vďaka automobilovému sektoru, ktorý sa v týchto regiónoch nenachádza, resp. má tu relatívne nižšie zastúpenie. Ostatné sektory ekonomiky skôr sledujú cyklické spomalenie rastu európskej ekonomiky, čo sa prejavuje aj na ich trhoch práce (ich nižšom dopyte po novej pracovnej sile). Čiastočne to dokazuje aj pohľad na voľné pracovné miesta – ich počet sa v Prešovskom a Košickom kraji opäť mierne znížil.
Počet voľných pracovných miest na Slovensku sa v auguste mierne znížil z rekordných úrovni – o cca 500 na 82 tisíc. Mierny pokles počtu pracovných miest bol pritom pozorovateľný aj po očistení o tradičnú sezónu (medzimesačne o 1,5%). Okrem už zmienených východoslovenských krajov ubudli voľné pracovné miesta aj v Trenčianskom, Nitrianskom, ale najmä Trnavskom kraji. Úbytok voľných pracovných miest (najmä v Trnavskom kraji) však nebol spôsobený ani tak ich zaplnením, ale väčšinou z iných dôvodov. Nie je tak vylúčené, že časť zamestnávateľov si mohla v dôsledku nedostatku vhodnej pracovnej sily na trhu svoje rozvojové plány rozmyslieť. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bolo na Slovensku o takmer 20% viac otvorených voľných pracovných pozícií. Na druhej strane, až tri z ôsmych krajov vykázali medziročne nižší počet voľných pracovných miest - Nitriansky (o 302 – aj v dôsledku ukončenia hlavnej náborovej fázy Jaguár Land Rover), Banskobystrický (o 422) a najmä Prešovský kraj (o 1849), t.j. kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku.
Voľné pracovné miesta tak len potvrdzujú veľké disparity na slovenskom trhu práce v rámci regiónov. Kým Bratislavský, Trnavský, či Trenčiansky kraj vykazujú v priemere viac ako jedno voľné pracovné miesto na jedného disponibilného nezamestnaného (najviac okres Galanta – takmer 5), v Banskobystrickom je na jedno voľné pracovné miesto registrovaných na úradoch práce 5, v Košickom a Prešovskom kraji 6-7 disponibilných nezamestnaných (najviac v okrese Poltár – až 80).
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v auguste nachádzala na úrovni 2,42% (v júli 2,44%). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukovou pracovnej sily na úradoch.
Rastúca ekonomika by mala byť schopná naďalej generovať nové pracovné miesta, avšak najmä na západe krajiny, kde už nie je zásoba vhodnej pracovnej sily. Navyše, ekonomika (s výnimkou automobilového sektora) už pozvoľna začína vykazovať známky cyklického vrcholu, a tak sa dá očakávať, že aj rast dopytu po nových zamestnancoch sa bude pozvoľna spomaľovať. To by malo ďalej spomaľovať pokles nezamestnanosti v regiónoch, kde je ponuka pracovnej sily stále dostatočná. Ešte viac by sa tak mohla zvýrazniť heterogenita pracovného trhu na Slovensku, kde v zásade fungujú dva paralelné trhy práce – jeden na západe krajiny zápasiaci s nedostatkom pracovnej sily a druhý na východe a juhu stredného Slovenska, ktorý v nasledujúcich mesiacoch čoraz častejšie môže pociťovať skôr nedostatok ponuky práce. V dôsledku nízkej mobility časti pracovnej sily tak viaceré podniky na západnom Slovensku budú čoraz viac odkázané na dovoz pracovnej sily zo zahraničia alebo (v hrošom prípade) budú nútené prehodnotiť svoje plány ďalšej expanzie v tomto regióne.
V septembri sa na úradoch práce už tradične registrujú absolventi stredných škôl, ktorí ďalej nepokračujú v štúdiu. Miera nezamestnanosti tak v minulosti v úvode jesene zvyčajne rástla. „Efekt stredoškolákov“ sa však z roka na rok zmierňuje a to hneď z dvoch dôvodov – silný trh práce dokáže absorbovať významnú časť absolventov bez nutnosti registrácie na úrade práce a demografia (slabšie populačné ročníky) v kombinácií s vyšším podielom pokračovania v štúdiu na vysokej škole. Nárast nezamestnanosti v septembri by tak mal byť len nepatrný (na úrovni stotín percentuálneho bodu). Nedá sa ani úplne vylúčiť, že podovolenkový reštart trhu práce „efekt stredoškolákov“ (podobne ako posledné dva roky) mierne preváži. Akokoľvek, pokles sezónne očistenej nezamestnanosti by mal byť naďalej výrazne miernejší ako pred rokom.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
