Nominálny rast miezd sa v úvode roka podľa očakávaní spomalil. Dôvodom bol predovšetkým chýbajúci rast miezd v časti verejnej správy v dôsledku fiškálnej konsolidácie, či silný bázicky efekt v sektore energetiky. Dynamika medziročného rastu miezd sa však spomaľovala vo viacerých sektorov, najmä v kľúčovom spracovateľskom priemysle, keď reagovala na slabší rast cien v minulom roku (spätná indexácia miezd). Efekt spätnej indexácie tak nominálny rast miezd podporoval výrazne menej ako v predchádzajúcom roku. A keďže v úvode roka, aj pod vplyvom fiškálneho balička, ktorý zvýšil, resp. zaviedol viaceré dane zo spotreby, opätovne na sile nabrala aj inflácia, spomalenie reálneho rastu miezd bolo ešte o niečo citeľnejšie. Podľa našich prepočtov sa reálne mzdy po zohľadnení sezónnych efektov dokonca v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vôbec nezvýšili, keď mierny nominálny rast miezd plne pohltila vyššia inflácia. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka však boli stále jemne vyššie.
Priemerná hrubá nominálna mzda v prvom štvrťroku tohto roka medziročne vzrástla o 4,9% na 1 518 EUR. V reálnom vyjadrení sa dynamika jej medziročného rastu spomalila z 1,6% na 1,0%. Dôvodom spomalenia rastu reálnych miezd bola vyššia inflácia, miernejší efekt spätnej indexácie miezd i fiškálna konsolidácia, ktorá okresala rast miezd vo verejnom sektore. Napriek spomaleniu nominálneho rastu miezd, tempo ich rastu i v úvode roka jemne predbiehalo tempo rastu (nominálnej) produktivity práce a (reálne) jednotkové náklady práce tak i naďalej pokračovali v jemnom raste a zatváraní medzery, ktorá sa otvorila v období kríz (pandemickej, energetickej). Podobný vývoj sledujeme vo väčšine krajín regiónu.
Rast miezd v úvode roka tlmil najmä verejný sektor, v ktorom v dôsledku nevyhnutnej fiškálnej konsolidácie v úvode roka absentovala plošná valorizácia miezd. Medziročný rast miezd v školstve, resp. vzdelávaní sa tak spomalil len na 1,0%, vo verejnej správe na 2,1%. V oboch sektoroch teda rast miezd v úvode roka nepostačoval ani na vykrytie inflácie a reálne mzdy tu klesali. Relatívne dynamické tempo rastu si v časti ekonomiky s prevahou verejného sektora udržalo len zdravotníctvo, i v dôsledku tlaku zdravotníkov (štrajku). Mzdy v zdravotníctve medziročne rástli stále v rámci ekonomiky nadpriemerným tempom, a to o 8,4%.
Ilustračné foto: Markus Spiske / Unsplash.com
Okrem časti verejného sektora (školstvo, verejná správa) reálne mzdy klesali aj v energetike. Tá dokonca zaznamenala medziročný pokles aj pri nominálnych mzdách, ktoré medziročne klesli až o 7,9%. Dôvodom poklesu miezd v energetike bola ale prevažne len extrémne vysoká porovnávacia základňa z úvodu minulého roka, ktorý najskôr ovplyvnila výplata jednorazových odmien. Relatívne utlmený rast miezd, hoci už nad tempom rastu cien, v úvode roka vykázali i viaceré sektory menej znalostne intenzívnych služieb, či spracovateľský priemysel – mzdy v rekreácií a kultúre medziročne narástli o 4,1%, v doprave a skladovaní o 4,3%, v spracovateľskom priemysle o 4,8%. K citeľnému spomaleniu rastu miezd v týchto sektoroch prispel najmä miernejší efekt spätnej indexácie miezd, inými slovami pomalší rast cien v minulom roku sa premietol aj do pomalšieho rastu miezd v tomto roku.
Dynamicky rast miezd nad úrovňou 10% si v úvode roka pripísali len menšie odvetvia činností v oblasti nehnuteľností a ťažby (zhodne o 13,9%). Pomerne silný rast miezd si však stále držalo aj vodárenstvo (9,8%), poľnohospodárstvo (8,8%) a ubytovacie a stravovacie služby (8,9%). Poľnohospodárstvo a turizmus patria k sektorom ekonomiky s najnižšou priemernou mzdou a s relatívne vysokým podielom zamestnancov poberajúcich minimálnu mzdu alebo mzdy blízko minimálnej mzdy. Nadpriemerný rast minimálnej mzdy (o 8,8% zo 750 EUR na 816 EUR) tak najskôr zvýšil mzdové náklady podnikov v týchto sektoroch a potiahol nahor aj priemerné tempo rastu miezd v týchto sektoroch.
Najnižšiu priemernú mzdu (908 EUR) poberajú stále zamestnanci v hoteloch a reštauráciách. Turizmus bol zároveň jediným odvetvím ekonomiky s priemernou mzdou nepresahujúcou 1 000 EUR. Naopak, najvyššiu priemernú mzdu v úvode roka zaznamenali zamestnanci vo finančnom sektore (3 116 EUR). Priemerná mzda tu ako v jedinom sektore presiahla 3 000 EUR.
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v prvom štvrťroku najrýchlejšie v Nitrianskom kraji, až o 8,2%. Naopak, najpomalšie sa mzdy zvyšovali v Bratislavskom kraji (3,4%), t.j. v kraji s nadpriemerným zastúpením zamestnancov ústrednej štátnej správy. Podpriemerný rast miezd však vykázal aj Žilinský (3,5%) a Banskobystrický kraj (3,9%). Rozdiely v priemernej mzde medzi regiónmi Slovenska ostávajú naďalej pomerne veľké - kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda v úvode roka až 1 901 EUR, v Prešovskom len 1 179 EUR .
Rast miezd by mal ostať relatívne utlmený (vzhľadom na infláciu) aj v nasledujúcich štvrťrokoch, keďže nominálne mzdy už nebude podporovať silná spätná indexácia miezd, inými slovami pomalší rast cien v minulom roku sa premietne i na pomalšom raste miezd v tomto roku. Rast priemernej mzdy v ekonomike by mal v dôsledku nevyhnutnej konsolidácie verejných financií pribrzďovať i verejný sektor, tak ako sme mohli vidieť aj v úvode roka. Napriek tomu, v druhom štvrťroku tu čísla vylepší jednorazová odmena vo výške 800 EUR, ktorá bola zamestnancom verejnej správy vyplatená v máji. A keďže inflácia sa tento rok opätovne zrýchlila k 4%, reálne mzdy v ekonomike by podľa našich prepočtov mali spomaliť medziročný rast z 3,8% v roku 2024 na 1,3-1,4% v roku 2025.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
