Relatívne pozitívny vývoj na trhu práce pokračoval aj v úvode roka. Miera nezamestnanosti sa síce i v januári mierne zvýšila, avšak nie nad rámec toho, čo je pre toto obdobie roka bežné. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny nezamestnanosť tretí mesiac v rade jemne klesala. I januárový detailnejší pohľad na štatistiky nezamestnanosti potvrdzoval aktuálnu dvojrýchlostnosť slovenskej ekonomiky. Časť ekonomiky zápasí s dôsledkami energetickej (a inflačnej) krízy. Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce sa i v januári ďalej zintenzívňoval a (po zohľadnení sezóny) bol už dokonca najvyšší od pandémiou poznačeného decembra 2020. Nových nezamestnaných pritom v zvýšenej miere začal dodávať i domáci priemysel, ktorý hlásil o takmer tretinu viac prepustených ako v rovnakom období minulého roka (resp. najvyšší počet od pandémiou poznačeného roka 2020 - po zohľadnení sezóny). Na druhej strane, zintenzívňuje sa aj dopyt po nových zamestnancoch. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu, bol (po zohľadnení sezóny) najvyšší od marca 2022. Nárast miery absorpcie nezamestnaných z úradov práce pritom nejde na úkor zásoby voľby pracovných miest. Tie posledné mesiace oscilujú okolo úrovne 80 tisíc, čo potvrdil i január. Decembrový pokles voľných pracovných pozícií sa opäť ukázal len ako dočasný. Výrazný (medziročný) úbytok voľných pracovných miest hlásia len administratívne pozície (o takmer tretinu).
Nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po práci, a to či už v smere kvalifikácie alebo regiónu, stále bráni významnejšiemu poklesu miery nezamestnanosti na Slovensku. Najmä zamestnávatelia na západe krajiny, predovšetkým v priemysle, zápasia s nedostatkom vhodnej domácej pracovnej sily. Ten sú nútení saturovať dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Nedostatok zamestnancov (i v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu) čoraz častejšie riešia ich dovozom z krajín Ázie (India, Indonézia), či bývalého sovietskeho zväzu (nielen Ukrajiny).
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v januári zvýšila o 0,12 pb. na 5,20%. Tento nárast sa dá plne vysvetliť tradičnými sezónnymi faktormi. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) sa miera nezamestnanosti znížila o 0,02 pb. na 5,09%. A hoci je v porovnaní s májom minulého roka stále nepatrne vyššia (o 0,03 pb.), pohybuje sa blízko svojich historických miním – je identická ako tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) a o 0,26 pb. vyššia ako v júli 2019, kedy zaznamenala dosiaľ svoju najnižšiu úroveň. Výdatne jej k tomu pomáha i vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorí sa nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných. Tých je aktuálne viac ako 14 tisíc a celkovú mieru (disponibilnej) nezamestnanosti znižujú o približne pol percentuálneho bodu. V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti v januári zmiernil z -0,82 pb. na -0,63 pb. (18 tisíc).
Z hľadiska regiónov Slovenska miera nezamestnanosti po zohľadnení sezóny v januári nepatrne klesala v oboch častiach krajiny – na ekonomicky silnejšom západe krajiny (o 0,02 pb. na 3,68% - sezónne očistené) i ekonomicky slabšom východe krajiny (o 0,01 pb. na 8,38% - sezónne očistené).
Nepatrný pokles sezónne očistenej nezamestnanosti v úvode roka nešiel na vrub voľných pracovných miest. Ich počet sa v januári v porovnaní s koncom roka zvýšil o takmer 3,4 tisíc. Po zohľadnení sezóny bol síce nárast o viac ako tretinu miernejší (o 2 tisíc, resp. 2,4%), i to však bolo postačujúce pre obnovenie ich medziročného rastu (o 1,3%, po decembrovom medziročnom poklese o 3,4%) i dosiahnutie viac ako ročného maxima (sezónne očistené). Vývoj voľných pracovných pozícií je v posledných mesiacoch ako na hojdačke - lepší mesiac strieda slabší, avšak ich počet nevykazuje jasnejší trend a ostáva viac menej stabilný (osciluje okolo úrovne 80 tisíc).
Ilustračné foto: Pexels / Pixabay.com
Ak by sa všetky voľné pracovné miesta nahlásené na úradoch práce podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti by klesla až o 2,96 pb. na 2,24%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere. Voľné pracovné miesta sa koncertujú najmä v priemysle (viac ako polovica) a na západe krajiny. Bratislavský a Trnavský kraj hlásia viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných registrovaných na miestnych úradoch práce, Nitriansky porovnateľný počet. V priemere na Slovensku registrujú úrady práce na jedno voľné pracovné miesto 1,8 nezamestnaného, v Prešovskom kraji je to ale až 12,7 nezamestnaných. Výrazne podpriemerný počet voľných pracovných miest vzhľadom na miestnu nezamestnanosť hlásia najmä okresy Sabinov (71 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto), Kežmarok (53), Stropkov (50), Medzilaborce (41) a Levoča (27), ale aj niektoré okresy Banskobystrického (Poltár 48) a Košického kraja (Rožňava 27, Gelnica 25).
Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa síce počas zimných mesiacov už tradične spomalil, resp. až zastavil, ich počet sa ale i v úvode roka udržal tesne nad hranicou 100 tisíc. V porovnaní s decembrom počet cudzincov síce nepatrne klesol, po zohľadnení sezóny však stále môžeme hovoriť o jemnom náraste o 0,7%. Dynamika medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa v januári spomalila z 14,3% na 11,6%. Gro zamestnancov z cudziny tvorili stále Ukrajinci (39%). Ukrajinci boli aj najpočetnejšou skupinou cudzincov, ktorá prišla na slovenský trh práce v priebehu posledných 12 mesiacov (47% medziročného prírastku). V poslednom období na slovenský trh práce začali prúdiť aj zamestnanci z v minulosti pomerne exotických krajín ako India (18% medziročného prírastku), Indonézia (3% medziročného prírastku), či ostatné krajiny juhovýchodnej Ázie (4% medziročného prírastku). Výrazný nárast však zaznamenávajú i zamestnanci z bývalých sovietskych republík (bez Ukrajiny a pobaltských krajín 20% medziročného prírastku). Najviac cudzincov pracuje na pozíciách typických pre priemysel a stavebníctvo (operátori a montéri strojov a zariadení 36%, kvalifikovaní pracovníci a remeselníci 10%). Cudzinci ale pomáhajú zapĺňať aj slabo platené pozície pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov (18%), či vysoko ocenené pozície vysokokvalifikovaných špecialistov (11%).
Ekonomika aktuálne vykazuje známky dvojrýchlostnej ekonomiky, čo v plnej miere ukázali aj posledné čísla nezamestnanosti. Dôsledky energetickej krízy brzdia aktivitu časti ekonomiky, ktorá čoraz vo väčšej miere dodáva i nových nezamestnaných. Tí sa však na úradoch práce zvyčajne dlho neohrejú v priebehu pár týždňov až mesiacov sa im darí nájsť uplatnenie na trhu práce. Stále relatívne vysoká zásoba voľných pracovných miest v kombinácií s ekonomickým rastom relatívne náročným na pracovnú silu, by i naďalej mali brániť masívnemu nárastu miery nezamestnanosti.
Naopak, čoraz väčším problémom pre domáci trh práce bude v nasledujúcich rokoch starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie. Najmä ekonomicky silnejší západ krajiny tak bude i naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti bude spomaľovať i nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
