Nezamestnanosť v septembri príjemne prekvapila, keď aj napriek tradičnému prílevu absolventov stredných škôl do evidencie úradov ďalej nerástla a dokonca zaznamenala mierny pokles. K poklesu miery nezamestnanosti pritom prispeli obidve strany bilancie – nižší prítok nových nezamestnaných i vyššia absorpcia nezamestnaných trhom práce. Miera (disponibilnej) nezamestnanosti sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v septembri prekvapivo znížila o 0,14 pb. na 7,46%. Pod vplyvom registrácie absolventov stredných škôl pritom nezamestnanosť v septembri zvykne v ekonomicky slabších rokoch skôr rasť (minulý rok napríklad o 0,03 pb) a pokles zaznamenávala doteraz takmer výlučne len v rokoch so silným ekonomickým rastom. Sezónne očistená miera nezamestnanosti (prepočet UniCredit bank) v septembri klesla o 0,12 pb. na 7,21%. Medziročný nárast miery nezamestnanosti sa tak zmiernil z 2,63 na 2,42 pb. (t.j. necelých 65 tis.).
Nezamestnanosť v septembri tlačili nadol obe strane bilancie – nižší prítok i vyšší odtok. Počet nových nezamestnaných sa v porovnaní s augustom znížil o ďalšiu desatinu (sezónne očistené) a medziročne tak do evidencie úradov pribudlo o 5% nezamestnaných menej. Prispel k tomu i nižší počet prichádzajúcich absolventov stredných škôl. Ich počet na rozdiel od našich očakávaní medziročne nerástol, naopak, napriek pandémiou vyvolanej kríze klesol o 3% (resp. 188 absolventov). Aj po očistení o tento efekt však do evidencie úradov natieklo v septembri menej nových nezamestnaných ako v rovnakom období minulého roka (o 5,6%). Zdá sa teda, že opatrenia na udržanie pracovných miest (rôzne formy kurzarbeit) fungujú, dokonca by mohli zachovávať aj pracovné miesta, ktoré by aj bez nástupu pandémie inak zanikli. Medziročne nižší počet nových nezamestnaných hlási najmä priemysel, ale aj verejná správa.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Nielen podporné schémy a nižší prílev absolventov však v septembri znižovali mieru nezamestnanosti. Zdá sa, že trh práce napriek pandémiou vyvolanému ekonomickému poklesu ostáva silný a dopyt zamestnávateľov po nových zamestnancoch sa neznižuje, skôr naopak, dynamicky rastie. Počet nezamestnaných, ktorí opustili v septembri štatistiky úradov práce sa medziročne zvýšil až o 7,7%, a to aj napriek tomu, že odlev stále brzdil nižší počet administratívne vyradených nezamestnaných. Počet uchádzačov o prácu, ktorí si v septembri našli novú prácu, sa medziročne zvýšil až o takmer štvrtinu (23%), keď v porovnaní s augustom vzrástol o ďalších 8% (sezónne očistené) a vyšplhal sa až na úrovne, na ktorých sa naposledy stabilne nachádzal ešte v roku 2016. Napriek nižšiemu ekonomickému výkonu, dopyt zamestnávateľov po nových zamestnancoch pomerne rýchlo uzavrel medzeru, ktorá vznikla počas vrcholiacej prvej vlny, kedy bol trh práce na strane absorpcie nezamestnaných v podstate úplne zamrznutý. Za tri štvrťroky toho roka trh práce absorboval len o 3% (necelých 4 tis) nezamestnaných menej. Už minulé roky sme pritom pozorovali dlhodobejší trend klesajúceho počtu uchádzačov o prácu, ktorí si našli novú prácu (v roku 2019 napríklad až o 5%). Zdá sa pritom, že podobne ako v minulosti, aj teraz majú väčšiu šancu zamestnať sa najmä tí nezamestnaní, ktorí o prácu prišli len nedávno. Kým počet nezamestnaných, ktorí sú v evidencii úradov kratšie ako rok, sa oproti máju znížil o takmer 5 tisíc (oproti júlu až o takmer 13 tis), počet nezamestnaných, ktorí sú v evidencii dlhšie ako rok, naopak narástol v rovnakom období o 10 tis. (oproti júlu o necelých 6 tisíc).
Silný trh práce v posledných mesiacoch, ktorý ťaží aj z dobiehania po prvej vlne pandémie, potvrdzuje aj pohľad na voľné pracovné miesta v ekonomike. Ich počet sa v septembri ďalej zvyšoval (o 4,5 tisíc, resp. o 1,5 tisíc po zohľadnení tradičnej sezóny) až na takmer 77 tisíc. Dynamika medziročného poklesu voľných pracovných miest sa tak zmiernila z -24,0% na -21,4%. Nové pracovné miesta pritom v posledných mesiacoch pribúdali najmä na pozíciách typických pre priemysel, z regionálneho pohľadu rástli vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavy a Košíc.
Septembrový pokles nezamestnanosti výrazne prekvapil. Zdá sa pritom, že napriek počiatočným problémom opatrenia na ochranu pracovných miest dokážu ochrániť významnú časť pracovných miest (pravdepodobne aj tie, ktoré by nemuseli). Mohla by to byť dobrá správa aj do druhej vlny pandémie, ktorá sa na Slovensku rozhorela najmä od druhej polovice septembra. Akokoľvek, predsa len očakávame, že podobne ako počas prvej vlny pandémie by časť malých (rodinných) firiem nemusela využiť tieto programy a časť zamestnancov, najmä sezónnych zamestnancov v službách, by mohla rozšíriť štatistiky nezamestnaných (viac ako v závere minulých rokov). Tento efekt by však mohol byť miernejší ako počas prvej vlny pandémie (povinne zatvorená je zatiaľ menšia časť ekonomiky ako v jari). Nezamestnanosť by tak na rozdiel od pôvodných očakávaní tento rok nemala atakovať hranicu 10%, podľa našich odhadov by sa mala do konca roka vyšplhať len k úrovni 8%.
Neznamená to však, že každé prepúšťanie sa podarilo odvrátiť permanentne. Po ukončení podporných schéme je možné očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane, opatrenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne ukončené až po odznení pandémie, t.j. až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast. Podobne ako počas leta (po prvej vlne pandémie) by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť (minimálne čiastočne) kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce. To by malo výrazne tlmiť aj ďalší nárast miery nezamestnanosti. Druhá vlna prepúšťania by tak mala len dočasne oddialiť, resp. spomaliť pokrízový pokles nezamestnanosti. Akokoľvek. recesia zvyčajne zvyšuje i tlak na optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie a v období ekonomického zotavenia vedie k ekonomickému rastu založenom viac na raste produktivity práce. Z tohto dôvodu i napriek tomu, že ekonomika by sa mohla dostať na úrovne spred COVID krízy niekedy na prelome rokov 2021-22, miera nezamestnanosti sa úrovne z konca roku 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v roku 2024.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Branch Office of a Foreign Bank
