Aj po očistení o tradičný sezónny efekt. Čísla nezamestnanosti v septembri už tradične navyšujú najmä absolventi stredných škôl, ktorí ďalej nepokračujú v ďalšom štúdiu. V súlade s našimi očakávaniami, na rozkolísanom/dvojrýchlostnom trhu práce, sa ich počet medziročne navýšil o 7,4% (necelých 500). Okrem slabnúceho trhu práce, ktorý nedokázal plne absorbovať čerstvých absolventov, sa pod ich medziročný nárast v štatistikách úradov práce mohla podpísať aj demografia – po slabšej pôrodnosti v úvode tisícročia počet novonarodených začal približne od polovice „nultých“ rokov postupne narastať a práve tieto už populačne o niečo silnejšie ročníky (2005/2006) aktuálne ukončujú svoje stredoškolské štúdia.
K rastu miery nezamestnanosti v úvode jesene neprispela len demografia a absolventi stredných škôl. V štatistikách sa totiž výraznejšie prejavili už dávnejšie ohlásené hromadné prepúšťania. Registrácie nových nezamestnaných do štatistík úradov práce tak boli i po očistení tradičnej sezóny na viac ako 3,5-ročných maximách (najvyššie od januára 2022). Nových nezamestnaných pritom významnejšie ako v minulosti dodával najmä priemysel, ktorý zaznamenal najvýraznejšie prepúšťania (i po očistení o sezónu) od júla 2020 (ktorý bol ešte poznačený prvou vlnou pandémie). Prílev nových nezamestnaných a z toho plynúci nárast miery nezamestnanosti ale nebol ani zďaleka regionálne rovnomerne rozložený a koncentroval sa najmä v lokalite Turca s presahom do blízkych regiónov - na Liptov, Oravu a okolia Žiliny. A hoci tieto štyri regióny pokrývajú len približne desatinu celkovej pracovnej sily na Slovensku, na septembrovom prírastku v miere nezamestnanosti sa podieľali viac ako tromi štvrtinami. Významnejší nárast miery nezamestnanosti zaznamenali aj regióny Spiša a Gemera (v druhom prípade ale plne vysvetliteľné sezónou). Naopak, miera nezamestnanosti výraznejšie klesla najmä na Šariši.
Napriek tomu, že miera nezamestnanosti od jari (apríla) postupne jemne narastá, trh práce sa ochladil len čiastočne a, hoci to neplatí rovnomerne pre všetky domáce regióny, v priemere ostáva stále relatívne napätý. Nerovnomerné ochladenie na trhu práce len zvýrazňuje dlhodobo prítomné štrukturálne nerovnováhy – a to ako v regionálnom, tak aj v kvalifikačnom/odvetvovom smere. September tento stav len potvrdzoval. Napriek pokračujúcemu rastu miery nezamestnanosti, ktorý bol však špecifický lokalizovaný najmä do jednej časti krajiny, počet voľných (neobsadených) pracovných miest i naďalej dynamicky rástol a opätovne sa posunul na nové historické maximum. Podobne, historické maximá z mesiaca na mesiac posúva aj počet cudzincov zamestnaných v ekonomike, pričom prílev zahraničných pracovníkov na slovenský trh práce sa po lete opäť zrýchlil. Ponuka práce sa dlhodobo nestretáva s jej ponukou.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v septembri vzrástla o 0,05 pb. a opäť vystúpila jemne nad 5% hranicu - na 5,04% (140 tisíc). Po očistení o sezónne faktory (v septembri najmä tradičný prílev absolventov stredných škôl) sa zvyšovala len jemne pomalšie, a to o 0,03 pb na 5,01% (prepočet UniCredit Bank). V medziročnom porovnaní sa v poslednom období miera nezamestnanosti pohybuje blízko minuloročných úrovní z rovnakého obdobia roka. Napriek tomu september priniesol podstatnú zmenu, kedy bola po prvýkrát od júla 2021 medziročne vyššia, hoci len o miernych 0,05 pb., resp. 1,5 tisíc nezamestnaných.
V dôsledku hromadného prepúšťania v regióne Turca, ktoré sa rozlialo i do priľahlých regiónov, sme tentokrát zaznamenali silnejší nárast miery nezamestnanosti v ekonomicky silnejšej západnej a severozápadnej časti krajiny. Miera nezamestnanosti tu v porovnaní s augustom po zohľadnení sezónnych výkyvom narástla o 0,06 pb. na 3,78%. Zaznamenala tak najvyššiu úroveň od februára 2023 a najsilnejší medzimesačný nárast dokonca od februára 2021. V porovnaní s aprílovým minimom bola vyššia o 0,15 pb. (sez. očistené). Samotný región Turca zaznamenal nárast miery nezamestnanosti až o 0,39 pb (sez. očistené) na 3,90%, priľahlé regióny Liptova a Oravy o 0,11-0,12 pb. na 4,4-4,6% a susedný okres Žilina o 0,16 pb. na 4,16%. Naproti tomu, rast miery nezamestnanosti v ekonomicky slabšej časti Slovenska (juh stredného Slovenska a východne Slovensko) sa v posledných mesiacoch zastavil a september tento trend len potvrdil. Miera nezamestnanosti tu po očistení o sezónne faktory dokonca tretí mesiac v rade nepatrne klesla, tentokrát o 0,02 pb. na 7,84%. V porovnaní s aprílovým minimom bola ale stále vyššia až o 0,19 pb. Septembrový pokles potiahli najmä východoslovenské regióny Šariša (o 0,10 pb na 7,45%) a Dolného Zemplína (o 0,13 pb. na 7,84%).
Štrukturálne problémy zvýrazňujú napätie na trhu práce. Napriek pozvoľnému rastu miery nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest v ekonomike neubúda, keďže ponuka práce sa nestretá s jej dopytom v regionálnom ani kvalifikačnom smere. Počet neobsadených pracovných pozícií v septembri narástol o 6,5 tisíc na nové historické maximum 114 tisíc. Po dovolenkovom lete v úvode jesene zamestnávatelia už tradične otvárajú nové pracovné pozície, ktoré sa postupne zapĺňajú v nasledujúcich jesenných mesiacoch. Aj po očistení o tento sezónny faktor ale v ekonomike v čistom vyjadrení pribudlo v septembri viac ako 4 tisíc neobsadených pracovných pozícií (3,9% medzimesačne). Tempo medziročného prírastku voľných pracovných miest v ekonomike sa tak zrýchlilo z 13,1% až na 19,4%. Časť voľných pracovných miest nahlásených na úradoch práce už nemusí byť aktívna (zamestnávatelia ich už napríklad neplánujú obsadiť ale túto zmenu na úrad práce nenahlásili) a teda celková zásoba voľných pracovných miest je pravdepodobne nižšia ako publikovaných 114 tisíc. Aj pohľad na novovzniknuté pracovné miesta v mesiaci september ale naznačuje, že trh práce ostáva napätý. V samotnom septembri zamestnávatelia vytvorili až 21 tisíc nových pracovných pozícií, ktoré zatiaľ neobsadili, čo bolo medziročne o 19,7% viac. Po očistení o sezónne výkyvy bol ich počet najvyšší od apríla minulého roka, resp. druhý najvyšší od vypuknutia pandémie.
Ilustračné foto: Brooke Cagle / Unsplash.com
Prírastok voľných pracovných miest bol v septembri relatívne plošný. Voľné pracovné miesta pribúdali v priemysle i službách i vo väčšine regiónov. Výnimkou boli najmä pozície špecialistov a z regiónov Prešovský kraj, kde sa počet pracovných pozícií v septembri znížil. Zdá sa, že na Šariši (Prešov, Bardejov, Sabinov) išiel silný septembrový pokles miery nezamestnanosti z veľkej časti práve na úkor voľných pracovných miest. V rámci Prešovského kraja ale silný úbytok voľných miest vykázal aj okres Poprad. Počet nezamestnaných pripadajúcich na jedno voľné pracovné miesto sa tak v Prešovskom kraji zvýšil až na 11. Tento región tak výrazne prevyšuje ostatné kraje Slovenska, vrátane Košického a Banskobystrického, kde na jedno voľné pracovné miesto miestne úrady práce registrujú zhodne približne 5 nezamestnaných. V priemere na Slovensku registrujú úrady práce na jedno voľné pracovné miesto len 1,2 (disponibilných) nezamestnaných. V regiónoch Bratislavy, Trnavy a Nitry je na úradoch práce nahlásených stále viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. Zdá sa, že i oblasti aktuálne problémového Turca a priľahlých regiónov registrujú miestne úrady práce relatívne dostatok voľných pracovných miest – v okrese Žilina je dostupných viac voľných miest ako nezamestnaných, v okresoch Turca, či na dolnej Orave (Dolný Kubín) na jedno voľné pracovné miesto pripadajú približne dvaja nezamestnaní. Horšia situácia je už na Hornej Orave, či v okrese Ružomberok, kde sa počet nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto pohybuje od 4 do 10. V dôsledku kvalifikačného nesúladu ani to nemusí stačiť na skorú absorpciu nových nezamestnaných v týchto regiónoch a miera nezamestnanosti tu môže ostať jemne vychýlená i počas dlhšieho obdobia niekoľkých mesiacov, menšia časť sa môže preliať i do dlhodobej nezamestnanosti.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 4,10 pb. a dosahovala by len 0,94%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom/odvetvovom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí zamestnávateľov k jej čoraz intenzívnejšiemu dovozu zo zahraničia. Prílev cudzincov na slovenský trh práce sa po lete opäť zintenzívnil. V septembri ich pribudlo v čistom vyjadrení takmer 3,5 tisíc a ich celkový počet sa vyšplhal na rekordných 135 tisíc. Po zohľadnení bežných sezónnych výkyvov bol prírastok podobný – o 3,6 tisíc, resp. 2,8% - najrýchlejší medzimesačný prírastok od januára 2023 (po očistení o sezónu). Tempo medziročného rastu zahraničných pracovníkov sa tak zrýchlilo z 20,8% na 21,4% a bolo najrýchlejšie od apríla 2023, t.j. za takmer dva a pol roka. Z hľadiska regionálneho zastúpenia zahraničných pracovníkov leto nadviazalo na trendy z predchádzajúcich mesiacov roka. Prílev Ukrajincov na slovenský trh práce sa síce spomalil, avšak stále tvoria najpočetnejšiu skupinu cudzincov (38% zahraničných pracovníkov) i najpočetnejšiu skupinu nových pracovníkov v medziročnom porovnaní (28% podiel na medziročnom prírastku zahraničných pracovníkov). I september ale potvrdzoval čoraz viac silnejúcu pozíciu mimoeurópskych zamestnancov na slovenskom trhu práce. Silnie najmä prílev zamestnancov z krajín indického subkontinentu (India, Nepál atď.), ktorých podiel na zahraničných pracovníkov sa už vyšplhal na 9% a na medziročnom prírastku sa podieľali až 27%. Indovia sú už treťou najpočetnejšou skupinou cudzincov na slovenskom trhu práce, Nepálčania sa v septembri už prepracovali do prvej desiatky, ktorú uzatvárajú. Noví zamestnanci pomerne vo veľkých objemoch prichádzajú aj z ostatných krajín bývalého sovietskeho zväzu (najmä stredoázijských republík - 21% podiel na medziročnom prírastku) a juhovýchodnej Ázie (16% podiel na medziročnom prírastku). V TOP10 najpočetnejších skupín zahraničných pracovníkov nájdeme aj Uzbekov (7. pozícia) a Filipíncov (9. pozícia), zatiaľ čo väčšina ostatných post-sovietskych krajín je zoradená za prvou desiatkou.
I septembrové štatistiky potvrdili čoraz silnejší dvojrýchlostný charakter domáceho trhu práce. Ako celok ostáva domáci trh práce stále relatívne napätý, čo by malo i v nasledujúcich mesiacoch spomaľovať prípadný nárast miery nezamestnanosti. V dôsledku štrukturálnych nerovnováh (regionálnych i kvalifikačných) však masívnejšie prepúšťanie v niektorých odvetviach a regiónoch môže viesť k prechodnému nárastu miery nezamestnanosti, pričom časť tohto nárastu by mohla mať i dlhodobý charakter a systematicky tak vychýliť mieru nezamestnanosti v ekonomike nad jarné minimá.
Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
