Po relatívne slabom septembri sa priemysel v súlade s očakávaniami v októbri predsa len mierne zotavil. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o pomerne silných 0,9% (sezónne očistené). Na druhej strane, v medziročnom porovnaní jeho rast ostával stále relatívne nízky na úrovni 1,2%.
Rast priemyslu v októbri opäť znižovali najmä jeho dve menšie odvetvia – ťažba a energetika, ktoré tak zmierňovali čiastočné oživenie v spracovateľskom priemysle. V oboch sa po zohľadnení tradičnej sezóny produkcia medzimesačne ďalej znižovala a v medziročnom porovnaní si pripísali dvojciferné dynamiky poklesu – ťažba o 17,2%, energetika o 12,6%. Bez poklesu v týchto dvoch odvetviach by bol medziročný rast priemyslu vyšší až o 1,9 pb. Už o niečo pozitívnejšie vyznievajú samotné čísla spracovateľského priemyslu. Ten si polepšili v porovnaní so septembrom o úctyhodných 1,7% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zdvojnásobila z 1,7% na 3,5%. Spracovateľský priemysel naďalej v medziročnom porovnaní ťahali nahor najmä exportné odvetvia, v porovnaní s extrémne slabým septembrom sa však zmiernil aj medziročný pokles vo viacerých low-tech odvetviach.
Exportné odvetvia si v októbri držali pomerne silné dynamiky medziročného rastu, hoci viaceré z nich predsa len oproti tretiemu kvartálu zaznamenali známky spomalenia. Rastovým lídrom tu ostali strojári, ktorých produkcia sa medziročne zvýšila o 16,2% (v treťom štvrťroku v priemere o 20,6%). Najväčší príspevok k rastu (1,55 pb) si však aj v októbri udržal automobilový priemysel. Napriek štartu produkcie v novom (štvrtom) závode automobiliek (Jaguár Land-Rover) ale produkcia v sektore dramaticky nenarástla, po zohľadnení tradičnej sezóny dokonca ostala nezmenená. Nový závod sa totiž na číslach ešte nestihol plne neprejavil, keďže spustenie výroby sa posunulo až na záver mesiaca. Na druhej strane, už etablované automobilky museli zápasiť s dočasne nižšími predajmi nových áut v Európe (predpredaje v lete kvôli WLTP). V medziročnom porovnaní si tak sektor pripísal najpomalší rast za posledných 5 mesiacov (7,3%). Výraznejšie spomalenie dynamiky medziročného rastu zaknihovali aj výrobcovia elektrických zariadení (iných ako spotrebná elektronika) – z 12,7% na 5,6%. Aj napriek tomu platilo, že bez rastu produkcie v týchto troch hlavných exportných odvetviach slovenského priemyslu by v októbri opäť nezaznamenal medziročný rast ani spracovateľský priemysel. Tieto tri odvetvia prispeli k rastu priemyslu 3,13 pb., ostatné odvetvia spracovateľského priemyslu naopak z rastu v úhrne ubrali -0,07 pb.
Vo viacerých z nich sme však predsa len mohli pozorovať zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi. Dvojciferné dynamiky medziročného poklesu zaznamenali „už len“ dve odvetvia (v septembri päť) – textilný a odevný priemysel (-12,8%) a výrobcovia chemikálií (-11,8%), aj v ich prípade sa navyše dynamika poklesu nepatrne zmiernila. V červených číslach ostali aj rafinérsky (-9,8%), nábytkársky (-4,9%) priemysel i dlhodobo klesajúci výrobcovia spotrebnej elektroniky (-1,5%). Blížiace sa Vianoce však pravdepodobne predsa len výrazne skresali pokles výrobcov spotrebnej elektroniky, ktorý zaznamenali najmiernejší medziročný prepad produkcie od januára tohto roka. Predpokladáme však, že sa jedná len o prechodný jav a sektor naďalej zápasí so stratou konkurencieschopnosti (dôsledku nárastu miezd) i nízkym európskym dopytom a aj v nasledujúcom roku bude vykazovať prevažne klesajúci trend produkcie.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Stavebníctvo aj v októbri pokračovalo v rastúcom trende. Podľa údajov Štatistického úradu sa jeho produkcia v porovnaní so septembrom zvýšila o ďalších 1,3% (sezónne očistené). V dôsledku silnejšieho bázického efektu sa však dynamika jej medziročného rastu v súlade s očakávaniami spomalila z 12,5% na 10,0%. I v októbri k rastu stavebníctva prispievali oba jeho segmenty – výstavba budov (3,5% medziročne) i infraštruktúry (18,4% medziročne).
Európske indikátory sentimentu i na jeseň pokračovali v pozvoľnom zhoršovaní, naďalej však indikujú rast externého dopytu, hoci už výrazne pomalší ako v minulom roku. To by sa mohlo v nasledujúcich mesiacoch prejaviť aj na výkone slovenského priemyslu. Navyše sa zdá, že napätá situácia na trhu práce (nedostatok pracovnej sily), ktorá sa pretavuje do dynamického rastu miezd, už môže nahlodávať konkurencieschopnosť niektorých odvetví s nižšou pridanou hodnotou citlivejších na výšku ceny práce. Produkcia posledné mesiace citeľnejšie klesala v textilnom, či nábytkárskom priemysle, jedným z dôvodov by pritom mohla byť okrem iného práve aj rastúca cena práce. Na druhej strane, pracovníci sa pravdepodobne presúvajú k produktívnejším odvetviam na čele s automobilovým priemyslom. Vďaka štartu nového, v poradí už štvrtého, závodu automobiliek v krajine by mal práve automobilový priemysel zotrvať na pozícií hlavného rastového lídra priemyslu (i ekonomiky) aj v nasledujúcich štvrťrokoch, a to aj napriek očakávanému slabšiemu rastu predajov v Európe. Ponukový šok v automobilovom priemysle by tak mohol prispieť i k miernemu zrýchleniu medziročného rastu slovenského priemyslu, v Európe pravdepodobne v budúcom roku skôr výnimočnom.
Stavebníctvo by aj v nasledujúcich mesiacoch malo stále ťažiť najmä z reštartu výstavby infraštruktúry. Tej však už nebudú tak výrazne ako v minulých mesiacoch pomáhať predvolebné investície samospráv. Riziká v tomto segmente sú navyše stále významné, posuny v termínoch tu nie sú ojedinelé, čo zdvíha i volatilitu produkcie. Segment výstavby budov sa zdá má už svoj cyklický vrchol za sebou. Naďalej tak neočakávame dlhodobejší silný rast tohto segmentu, pravdepodobnejšia sa javí skôr jeho stagnácia. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mala čoraz viac schladzovať i prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Akokoľvek, stavebníctvo by si aj v budúcom roku v úhrne malo udržať stále prevažne rastovú trajektóriu. Podobne ako tento rok však bude rast závislý viac od volatilnejšieho segmentu výstavby infraštruktúry, čo bude zvyšovať aj výkyvy produkcie stavebníctva v globále.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
