Priemysel v apríli podľa očakávaní zaznamenal rekordný medziročný rast produkcie, podľa údajov Štatistického úradu až o 69,0%. Ten však bol najmä dôsledkom silného bázického efektu, keď prvá vlna pandémie v jari minulého roka takmer úplne vypla veľkú časť slovenského priemyslu, vrátane kľúčových domácich závodov automobiliek. Lepší obrázok o stave slovenského priemyslu preto prináša medzimesačné porovnanie v kombinácií s porovnaní produkcie s obdobím pred pandémiou (napr. rovnakým obdobím roka spred 2 rokov, t.j. aprílom 2019). V takomto porovnaní už vyznieva aprílový obrázok priemyslu predsa len menej optimisticky. V porovnaní s relatívne silným marcom sa produkcia slovenského priemyslu znížila o 1,0% (sezónne očistené). Mierne zhoršenie oproti marcu bolo možné vidieť aj pri 2-ročnom porovnaní. Kým v marci bola produkcia priemyslu už nepatrne (o 0,2%) nad úrovňou spred dvoch rokov, v apríli sa v 2-ročnom porovnaní vrátila do červených čísel a za úrovňou z apríla 2019 zaostala o 1,9%.
Foto: Pexels.com / Steven Storm
Slabšie čísla (hoci ani zďaleka nie tragické) dosiahol v apríli priemysel aj napriek tomu, že dve jeho menšie zložky – ťažba a energetika, si pripísali stále pomerne dynamický nárast produkcie a v porovnaní s aprílom spred dvoch rokov bola ich produkcie vyššia už o 25% (ťažba) až 30% (energetika). Naproti tomu, produkcia najväčšej časti priemyslu – spracovateľského priemyslu – v apríli už nenadviazala na rastový trend z predchádzajúcich dvoch mesiacov, v porovnaní s marcom sa znížila o 3,5% (sezónne očistené) a hoci bola medziročne vyššia až o 78,2%, za úrovňou z apríla 2019 zaostala o 6,4%. Korekciu produkcie v apríli zaznamenala väčšina odvetví spracovateľského priemyslu - oproti marcu rástla produkcia len v chemickom a rafinérskom priemysle a výrobe spotrebnej elektroniky. Napriek tomu, viacero významných odvetví spracovateľského priemyslu si udržalo v apríli produkciu nad úrovňou apríla 2019 – strojári o 2,5%, hutníci o 3,6% a výrobcovia elektrických zariadení až o 9,7%. Citeľnejšie sa však zastavilo zotavovanie kľúčovej časti slovenského priemyslu – výroby dopravných prostriedkov. Jeho produkcia sa síce v medziročnom porovnaní zvýšila viac ako štvornásobne, výlučne však vďaka bázickému efektu. Pokles produkcie v 2-ročnom porovnaní sa v apríli prehĺbil z marcových -2,2% na aprílových -10,9%. Polovodičová kríza k tomu prispela zatiaľ pravdepodobne len čiastočne, skôr cez odstávku v subdodávateľskom reťazci, a na číslach automobilového odvetvia sa významnejšie podpíše až v máji.
Výrazný pokles produkcie a len veľmi pomalé zatváranie pandemickej medzery naďalej vykazuje textilný a nábytkársky priemysel, ktoré v apríli zaostávali za úrovňami z apríla 2019 o 29% resp. 26%. Silný pokles oproti aprílu 2019 vykazuje aj volatilný farmaceutický priemysel (27,5%), ale prekvapivo aj domáci potravinársky priemysel (12%).
Po slabšom vstupe do roka sa stavebníctvo postupne prebralo k životu. Potvrdili to aj jeho májové čísla. Podľa údajov Štatistického úradu sa síce produkcia stavebníctva v porovnaní s marcom nepatrne znížila (o 0,4% - sezónne očistené), avšak v medziročnom porovnaní sa po prvýkrát tento rok dostala do čiernych čísel, keď bola vyššia o 8,4%. Z veľkej časti opäť fungoval bázicky efekt, za úrovňou z apríla 2019 stále zaostávala o 6,5%, avšak 2-ročný pokles už ani zďaleka nedosahoval dvojciferné dynamiky ako tomu bolo v úvode roka. K zlepšeniu čísel stavebníctva v apríli prispel najmä menší z jeho dvoch segmentov – výstavba infraštruktúry. Tá sa v porovnaní s marcom zvýšila o približne o 5% (sezónne očistené) a medziročne bola vyššia o 6,7%. Naopak, výstavba budov nepokračovala v prekvapivo silnom marcovom oživení a jej produkcia sa mierne korigovala smerom nadol (znížila sa o približne 1% - sezónne očistené). Napriek tomu sa dynamika jej medziročného rastu nepatrne zrýchlila z 3,1% na 3,8%.
V máji sa budú v priemysle miešať dva protichodné efekty – stále silný (hoci v porovnaní s aprílom už predsa len miernejší) bázicky efekt, ktorý bude naďalej zvýrazňovať medziročný rast priemyslu, a naopak, polovodičová kríza, ktorá v máji odstavila významnú časť domáceho automobilového priemyslu, bude pôsobiť proti bázickému efektu. Priemysel tak pravdepodobne v máji zaznamenal pomerne silný medzimesačný pokles produkcie, avšak jeho medziročný rast by sa mohol udržať na úrovni okolo 30%.
Zlepšujúca sa pandemická situácia v Európe by mala ťahať priemysel postupne nad úrovne spred pandémie, hoci stabilnejšie sa na tieto úrovne dostane najskôr až na prelome rokov. Pandémiou narušené globálne subdodávateľské reťazce by totiž mali narúšať zotavovanie slovenského priemyslu aj v nasledujúcich mesiacoch a prispievať tak k zvýšenej volatilite jeho rastu.
Apríl, napriek jemnému medzimesačnému poklesu produkcie, potvrdil marcové oživenie stavebníctva, tentokrát viditeľnejšie v menšom sektore výstavby infraštruktúry. Stabilné zlepšenie nálad stavebníkov naznačuje aj májový sentiment, keď dôvera stavebníkov ďalej rástla až na 14-mesačné maximum. V medziročnom porovnaní bude čísla stavebníctva v nasledujúcich mesiacoch vylepšovať aj priaznivý bázicky efekt. Očakávame, podobne ako v apríli, že postupne by sa mala reštartovať najmä produkcia stavebníctva v segmente infraštruktúry, kedy by sa mohla postupne otvárať výstavba na nových, resp. znovu obnovených (kritický úsek pri Žiline) úsekoch diaľnic. Naopak, väčší zo segmentov stavebníctva, výstavba budov, má s najväčšou pravdepodobnosťou svoj cyklický vrchol nateraz za sebou a medziročný rast produkcie tu bude pravdepodobne zdvíhať skôr len bázicky efekt. Problémy na strane nízkej ponuky bytov síce môžu generovať novú výstavbu, väčšina developerov však najskôr bude naďalej vyčkávať na zmenu stavebného zákona a previs dopytu nad ponukou na trhu bude naďalej tlačiť skôr na ceny rezidenčných nehnuteľností.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
