V súlade s očakávaniami šíriaca sa pandémia COVID-19 a prísne opatrenia obmedzujúce pohyb naprieč európskymi krajinami v apríli v plnej sile zasiahli aj slovenský priemysel. Tak ako už naznačovali deň vopred zverejnené čísla zahraničného obchodu, jeho pokles bol dokonca o niečo významnejší ako sme očakávali (33% medziročne) – podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia priemyslu v apríli prepadla o priam až neuveriteľných 26,6% (sezónne očistené) a dynamika jeho medziročného poklesu sa tak prehĺbila z marcových 19,6% až na 42,0%. Miera poklesu priemyslu tak výrazne prevýšila aj krízu z roku 2009, kedy maximálny medziročný pokles produkcie dosiahol „len“ 27,5%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Pokles priemyslu pritom v apríli ešte zmierňovali dve jeho menšie časti – ťažba, ktorá vykázala len 0,3% medziročný pokles produkcie a energetika s 3,7% medziročným poklesom produkcie. Naopak, medziročný pokles dominantného spracovateľského priemyslu sa vyšplhal až na 47,4%, a to najmä v dôsledku bezprecedentného prepadu jeho kľúčovej časti - automobilového priemyslu. Produkcia počas väčšiny mesiaca stála vo všetkých štyroch slovenských automobilkách, i prvé snahy o obnovenie produkcie v žilinskej KIA boli ešte prerušené problémami v dodávateľskom reťazci. Produkcia vo výrobe dopravných prostriedkov tak dosiahla len pätinu minuloročného výkonu (21,1%) a automobilový priemysel tak bol opäť zodpovedný za približne polovicu medziročného poklesu celého priemyslu. Pokles produkcie však bol plošný, nezaznamenali ho len automobilky, ale kompletne všetky odvetvia spracovateľského priemyslu, hoci v ostatných odvetviach bol už predsa len o niečo miernejší a v žiadnom ďalšom nepresiahol úroveň 47%, t.j. priemeru spracovateľského priemyslu, vo viacerých prípadoch však len tesne. Jednociferný medziročný pokles produkcie zaznamenala len produkcia v petrochemickom priemysle (o 6,5%). Pokles do 20% zaznamenali aj výrobcovia chemikálií (o 11,1%) a potravinári (o 18,4%). Spomedzi silných exportných odvetví sa produkcia najmenej prepadla u hutníkov (o 26,2%), ktorí dlhodobo klesali už v minulom roku a tak im pravdepodobne štatisticky pomohla aj nižšia porovnávacia báza, a strojárov (34,5%). Naopak, výrobcovia elektrických zariadení, ktorí v minulých mesiacoch ťahali slovenský priemysel a vykazovali systematicky dvojciferný medziročný rast produkcie, vykázali v apríli medziročný pokles produkcie až o 41,8%. Podobný pokles zaznamenali aj výrobcovia spotrebnej elektroniky (44,7%), výrobcovia z gumy, plastu a stavebných materiálov (42,9%), či nábytkári (46,2%).
Pandémia zasiahla aj slovenské stavebníctvo, avšak tak ako už naznačil aj marec predsa len miernejšie ako priemysel. Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia stavebníctva v apríli znížila o 10% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného poklesu sa prehĺbila z 3,1% na 13,7%. Nižšiu stavebnú aktivitu pritom vykázali oba segmenty stavebníctva – budovy o 10,8% medziročne a výstavba infraštruktúry o 21,4%.
Výkon slovenského priemyslu bude v najbližším mesiacoch určovať stále najmä pandémia COVID-19, ktorá odstavila nemalú časť európskeho i slovenského priemyslu. Svoje dno však s takmer istotu už nateraz slovenský (i európsky) priemysel dosiahol v apríli. Naznačujú to aj pozvoľna sa zotavujúce indikátory nálad. Návrat na predkrízové úrovne však nebude ani zďaleka okamžitý. Aj po postupnom uvoľnení viacerých opatrení na zmiernenie šírenia koronavírusu bude európskemu (i slovenskému) priemyslu chvíľku (niekoľko mesiacov) ešte trvať, kým sa vráti do normálu. Aj najbližšie mesiace by teda slovenský priemysel mal vykazovať stále dvojciferné dynamiky medziročného poklesu produkcie, pričom úrovne spred krízy by mohol dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka, resp. v úvode roka 2022. Rýchlosť zotavenia priemyslu bude závisieť aj od úspešnosti ekonomických opatrení, ktoré prijímajú krajiny, na ochránenie svojho podnikateľského sektora i domácnosti, či ďalšieho priebehu pandémie, keď by prípadná druhá, či opakujúca sa vlna opäť oddialila i zotavenie priemyslu. Z pohľadu slovenského priemyslu bude kľúčové najmä zotavenie sa európskeho trhu s novými autami. Mierny optimizmus v tomto smere prináša Čína, kde pandémia prepukla, a ktorá už hlási pomerne významné oživenie predajov, i pohľad na vyhľadávanie áut na internete v Európe, ktorý už úplne vymazal aprílové straty. V realite však obnovenie predaja áut v Európe nemusí byť také rýchle ako zotavenie záujmu o ne na internete, keď by ho predsa len stále mala pribrzďovať rastúca nezamestnanosť a len pomaly sa zotavujúca spotrebiteľská dôvera.
Pandémia bude naďalej tlmiť aj výkon stavebníctva, a to pravdepodobne dlhšiu dobu. Presun časti zdrojov európskych fondov na zmierňovanie dopadov koronavírusu, a najmä úradných kapacít týmto teraz prioritným smerom, by mohol spomaliť výstavbu niektorých verejných projektov. Riziká v segmente výstavby infraštruktúry tak ostávajú významné a budú sa pravdepodobne i naďalej prejavovať na zvýšenej volatilite čísel produkcie tejto časti stavebníctva. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami by mal mať svoj cyklický vrchol už za sebou, pričom by ho mala čoraz viac schladzovať prísnejšia regulácia hypotekárneho trhu. Dočasný výpadok na strane dopytu i ponuky by mohla priniesť aj krátka, ale hlboká recesia v dôsledku pandémie COVID-19. Výsledkom by tak mala byť v najbližších mesiacoch prevažne klesajúca produkcia stavebníctva.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
