Trh práce bol v úvode roka stabilný. Relatívne. Mierny nárast nezamestnanosti išiel takmer výlučne na vrub bežných sezónnych faktorov – registrácia sezónnych pracovníkov, predovšetkým zo stavebníctva a poľnohospodárstva. Tento zimný sezónny efekt je zvyčajne silnejší v ekonomicky slabších regiónoch, a to z dôvody štruktúry zamestnanosti v týchto regiónoch i menej napätého trhu práce, ktorý znižuje obavy zamestnávateľov z problémom pri opätovnom nábore sezónnych zamestnancov v čase nástupu novej sezóny. Januárové čísla to len potvrdili a nezamestnanosť rástla rýchlejšie na juhu stredného a na východnom Slovensku. V oboch častiach krajiny (ekonomicky silnejšom západe a severozápade i ekonomicky chudobnejšom východe a juhu stredného Slovenska) však januárový nárast nezamestnanosti viac menej len kopíroval typickú sezónu. Nepatrný nárast sezónne očistenej disponibilnej miery nezamestnanosti na ekonomicky chudobnejšom juhu stredného a východnom Slovensku sa dá pripísať predovšetkým technickému vplyvu redukcie „aktivačných“ prác.
Ilustračné foto: Markus Spiske / Unsplash.com
Po prekvapivom spomalení pohybov v evidencii úradov práce v závere roka (nad rámec sezóny), priniesol úvod roka čiastočnú normalizáciu. Počet novoregistrovaných nezamestnaných (-3,2%) i počet tých, ktorí štatistiky úradov počas mesiaca opustili (-1,5%), však ostával jemne pod úrovňou z úvodu predchádzajúceho roka. Normalizácia v pohyboch v štatistikách priniesla so sebou aj korekciu vo voľných pracovných miestach. Naďalej sa tak ukazuje, že zásoba vhodnej pracovnej sily na úradoch práce je viac menej vyčerpaná a registrovaní uchádzači, ktorí sú schopní si nájsť prácu, pochádzajú takmer výlučne z novo evidovaných (čerstvo prepustených alebo absolventov). Platí teda úmera, že spomalenie prílevu nových nezamestnaných do evidencie úradov sa zákonite prejavuje aj na spomalení na opačnej strane bilancie (odlevu) a následne i na náraste voľných pracovných miest v ekonomike a vice-versa. Aj pri 5% miere nezamestnanosti je tak priestor pre jej ďalší pokles už do veľkej miery limitovaný. Až približne 40% nezamestnaných je v evidencii úradov práce viac ako dva roky, pričom počet dlhodobo nezamestnaných ostával v posledných rokoch prakticky nezmenený. Nesúlad medzi ponukou a dopytom po práci, v regionálnom, odvetvovom i kvalifikačnom smere, tak tlačí nahor počet neobsadených pracovných miest v ekonomike i dovoz zahraničnej pracovnej sily. Drvivá väčšina cudzincov smeruje do ekonomicky silnejších regiónov Slovenska, ktoré vykazujú aj najakútnejší nedostatok pracovníkov. V dôsledku nedostatku pracovnej sily v celom stredoeurópskom regióne a silnej konkurencie z krajín ako Nemecko, Rakúsko, či Česko, ktoré vykazujú dlhodobo vyššiu priemernú mzdu, prúdi nová pracovná sila na Slovensko prevažne z Ukrajiny a iných post sovietskych republík, či Ázie (India a juhovýchodná Ázia). Naopak, európski zamestnanci krajinu skôr opúšťajú.
Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v januári pod vplyvom ukončenia sezónnych prác vzrástla o 0,13 pb. na 5,09% (142 tisíc). Nárast miery (disponibilnej) nezamestnanosti na prelome rokov bol už tradične výlučne dôsledkom ukončenia sezónnych prác. Po štatistickom očistení o tradičné sezónne vplyvy (prepočet UniCredit Bank) miera nezamestnanosti v januári vzrástla len nepatrne o 0,01 pb. na 4,96%. Tento takmer nemerateľný nárast sa pritom dá pripísať najmä ukončeniu časti „aktivačných prác“. Po očistení o tento efekt by nezamestnanosť, podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch naopak nepatrne klesala (o 0,03 pb). V medziročnom porovnaní sa pokles miery disponibilnej nezamestnanosti zmiernil z -0,12 pb na -0,11 pb (3 tisíc).
Sezónna volatilita v číslach nezamestnanosti sa zvyčajne viac prejavuje v ekonomicky slabších regiónoch východného a juhu stredného Slovenska s menej napätým lokálnym trhom práce. Inak tomu nebolo ani tentokrát. Miera nezamestnanosti tu medzimesačne narástla až o 0,29 pb., zatiaľ čo na ekonomicky silnejšom západe krajiny len o 0,07 pb. Po očistení o sezónne vplyvy miera (disponibilnej) nezamestnanosti v oboch častiach krajiny viac menej len stagnovala. Na západe ostala medzimesačne nezmenená na úrovni 3,66%, pričom v priebehu posledných 7 mesiacov nevybočila z úzkeho pásma 3,65-3,67%. Na ekonomicky chudobnejšom východe a na juhu stredného Slovenska v januári vzrástla o 0,03 pb. na 7,99% - aj pod vplyvom úbytku „aktivačných prác“ (ktoré tu na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov navýšili čísla disponibilnej nezamestnanosti).
Počet voľných pracovných miest v ekonomike v januári len čiastočne korigoval rekordný stav zo záveru roka. V porovnaní s decembrom sa počet voľných pracovných miest v ekonomike znížil o necelú tisícku, resp. o 1,2% (po sezónnom očistení). Počet voľných pracovných miest síce zostúpil z decembrového historického maxima, po sezónnom očistení však napriek tomu ostal nad úrovňou predchádzajúceho maxima z konca roku 2019. Dynamika medziročného rastu voľných pracovných miest sa v januári zvoľnila z 23,5% na 17,3%. Korekciu (oproti rekordnému decembru) zaznamenali najmä pozície vhodné pre pomocných nekvalifikovaných pracovníkov. Z hľadiska regiónov najmä okolie Bratislavy a Nitry. V absolútnom vyjadrení najviac pracovníkov stále chýba priemyslu, ktorý je zodpovedný za približne polovicu všetkých voľných pracovných miest. Z hľadiska regiónov chýbajú zamestnanci najmä na západe krajiny – regióny Bratislavy a Trnavy hlásia viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných, regióny Nitry a Trenčína len nepatrne viac nezamestnaných ako voľných pracovných miest. V priemere na Slovensku pripadá na jedno voľné pracovné miesto registrované na úradoch práce 1,5 (disponibilného) nezamestnaného, v banskobystrickom kraji je to ale až 6 nezamestnaných, v Košickom kraji 6,8 a Prešovskom dokonca až 11,2. Pozitívom úvodu roka bolo, že okrem okolia Trnavy znova pribúdali voľné pracovné miesta aj v najproblematickejšom Prešovskom kraji (po očistení o sezónu po prvýkrát po šiestich mesiacoch nepretržitého poklesu). Aj v najproblematickejších okresoch regiónu tak počet nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto opäť klesol pod 100. V okresoch Sabinov (78), Stropkov (72) a Medzilaborce (59) však na jedno voľné miesto čakalo stále viac ako 50 nezamestnaných.
Ak by sa všetky voľné pracovné pozície podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti na Slovensku by bola nižšia až o 3,46 pb. a dosahovala by len 1,63%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere.
Nedostatok vhodnej domácej pracovnej sily tlačí na jej dovoz zo zahraničia. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku v januári narástol o približne tisícku na 114,9 tisíc. Po zohľadnení sezónnych vplyvov ich počet medzimesačne stúpol až o 1,5 tisíc, resp. 1,4%. Medziročne na Slovensku pracovalo o 14,5 tisíc cudzincov viac. Dynamika medziročného rastu sa v januári zrýchlila z 13,3% na 14,5%. Aj v úvode tohto roka platilo, že na domáci trh práce prichádzali noví zamestnanci najmä z Ukrajiny (39% čistého medziročného prírastku), ostatných bývalých sovietskych republík (24% čistého medziročného prírastku), Indie (16% čistého medziročného prírastku) či juhovýchodnej Ázie (12% čistého medziročného prírastku). Naopak, počet zamestnancov z európskych krajín stagnoval alebo dokonca jemne klesal (úbytok zaznamenali najmä Srbi).
Rastúca, hoci spomaľujúca, ekonomika bude pravdepodobne i v úvode roka posielať nové požiadavky na zamestnancov. Posledné mesiace ale naznačovali možný návrat dvojrýchlostného charakteru domáceho trhu práce. V najbližších mesiacoch by tak čísla nezamestnanosti mohli navýšiť viaceré už ohlásené hromadné prepúšťania. Na napätom trhu práce s rekordným počtom neobsadených pracovných miest by však nárast nezamestnanosti mal byť len dočasný a trh práce by mal byť schopný nových nezamestnaných pomerne rýchlo absorbovať. Konsolidácia a očakávané spomalenie ekonomického rastu v tomto roku (aj pod vplyvom očakávaného zavedenia amerických ciel na dovozy z Európy) tak uľavia domácemu trhu práce pravdepodobne len čiastočne a dočasne. Nerovnováha na trhu práce sa pravdepodobne nebude zmierňovať ani v nasledujúcich rokoch. Práve naopak, starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie ju budú ďalej zvýrazňovať.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
