Štatistický úrad potvrdil rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka na úrovni 3,1% (z 3,0 % v poslednom štvrťroku minulého roka). V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa výkon slovenskej ekonomiky zvýšil (po očistení o sezónne vplyvy) o 0,8 %. Zverejnená štruktúra rastu neprekvapila, ekonomiku ťahal smerom nahor zotavujúci sa domáci aj zahraničný dopyt.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Slovenskú ekonomiku ťahali smerom nahor najmä rastúca spotreba domácnosti a silnejúci zahraničný, najmä európsky, dopyt. K rastu HDP však už nepatrne prispievali aj investície, naopak mierne klesala (o -0,7% medziročne) spotreba vlády. Silnejúci domáci dopyt zdvíhal aj dovozy (o 8,3% medziročne), a tak prírastok čistého vývozu bol miernejší ako by naznačovali zrýchľujúce vývozy (o 8,6% medziročne). Aj napriek tomu, čistý export predsa len prispel k medziročnému zvýšeniu HDP v úvode roka – domáci dopyt a čistý export sa pritom na medziročnom raste slovenskej ekonomiky podieľali v pomere 2 ku 1 (v prospech domáceho dopytu).
Ako už naznačovali silné maloobchodné tržby, ktoré zaznamenali najrýchlejšiu dynamiku medziročného rastu od roku 2008, spotreba slovenských domácnosti sa v úvode roka ďalej zotavovala – dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 3,3% na 3,4%, t.j. rovnako zaznamenala najrýchlejší medziročný rast od konca roku 2008. Spotrebu domácnosti výdatne podporuje najmä silnejúci trh práce, ktorý už dlhší čas vykazuje rastúcu zamestnanosť aj mzdy, čo sa pri stále tlmenej inflácie odzrkadľuje aj na raste reálnych príjmov domácnosti. Nálada v ekonomike sa rovnako zotavila, a tak domácnostiam už nič nebráni, aby vyššie príjmy aj v realite pretavili do spotreby.
K zvýšeniu domáceho dopytu však v úvode roka nepatrne prispeli už aj investície, ktoré si medziročne polepšili o 1,7%, a to ako vďaka rastúcim zásobám (najmä tovaru a materiálu), tak aj fixným investíciám (o 0,9% medziročne). Fixné investície sa zotavovali najmä v súkromnej sfére – domácnosti vykázali ich medziročný nárast o 11%, nefinančné podniky o 4%. Naopak, rast fixných investícií stále brzdili chýbajúce investície vo verejnej správe, ktoré sa len pomaly štartujú (eurofondový cyklus). V porovnaní s úvodom minulého roka tu (vo verejnej správe) boli stále nižšie o 29%, hoci v súlade s očakávaniami sa vďaka bázickému efektu dynamika ich medziročného poklesu predsa len zmiernila. V úvode roka rástli najmä investície do strojov a zariadení, naopak stavebné investície medziročne ďalej klesali (v výnimkou silnejúcej bytovej výstavby), v dôsledku nízkych verejných investícií, ale čiastočne pravdepodobne aj v dôsledku nepriaznivých poveternostných podmienok v januári.
Pri pohľade na ponukovú stranu, k medziročnému zvýšeniu HDP v úvode roka najvýraznejšie prispeli spracovateľský priemysel (4,0% medziročne) a obchod (4,0%). Relatívne silný rast pridanej hodnoty (avšak v dôsledku nižšieho podielu na ekonomiky predsa len o niečo nižší príspevok k rastu) vykázali aj finančné služby (8,0% medziročne), či poľnohospodárstvo (7,8% medziročne). Naopak, slabé verejné investície, ale pravdepodobne aj tuhá zima, stále tlačili nadol stavebníctvo. To bolo jediným z hlavných odvetví ekonomiky, ktoré k rastu HDP v úvode roka neprispievalo – pridaná hodnota sa tu medziročne znížila až o -13,7%.
Vývoj slovenskej (a európskej) ekonomiky sa v zásade nevymykal od očakávaní, a preto nemáme dôvod meniť ani náš odhad na rok 2017, ktorý ponechávame na úrovni 3,4%. Ekonomiku by mali aj v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej podporovať silnejúca spotreba domácnosti ťažiaca zo silného trhu práce a zlepšenej spotrebiteľskej dôvery, ako aj pokračujúce cyklické oživenie európskych ekonomík, ktoré by malo ťahať nahor aj slovenské exporty. Postupne by však žezlo ťahúňa slovenskej ekonomiky mohli preberať investície, podporené reštartom verejných investícií (na čele s výstavbou diaľnic), ale aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguár-Land Rover, avšak oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky - stavebné povolenia z minulého roka napríklad naznačujú blížiaci sa pomerne silný rast sektora nehnuteľností (nielen rezidenčných). Silnejúci domáci dopyt dočasne zvýši nároky na dovozy (najmä investičné) a preklopí tak čistý príspevok zahraničia do mínusu, v roku 2018 po spustení nových kapacít v automobilovom priemysle a naopak bázickom spomalení domáceho dopytu sa štruktúra rastu ekonomiky preklopí postupne naspäť na stranu zahraničia.
Riziká našej prognózy sú momentálne viac vybalansované, geopolitické rizika v Európe sa zatiaľ nenaplnili a tak sa zdá, že pokračujúcemu cyklickému oživeniu európskych ekonomík aktuálne nič nebráni. Výzvou pre viaceré ekonomiky nášho regiónu sa v posledných štvrťrokoch stáva najmä nedostatok vhodnej pracovnej sily, ktorý by mohol v strednodobom horizonte brzdiť ich rastový potenciál. Geopolitické rizika sa aktuálne presúvajú viac smerom k Taliansku a jednaniam o Brexite a nie sú natoľko akútne. Z domácich rizík by rast v tomto roku mohol ohroziť najmä posun vo veľkých investičných projektoch (napríklad výstavba diaľnic kvôli nepripravenosti projektov, či problémom s výkopom pozemkov). Prípadný posun v investíciách by však mal len technický charakter a potenciálne pomalší rast v tomto roku by bol kompenzovaný rýchlejším rastom ekonomiky v tom budúcom.
Zdroj: UniCredit, analýzy trhu
