Rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku príjemne prekvapil, keď podľa údajov Štatistického úradu HDP v stálych cenách v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 0,9% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho rastu sa zrýchlila z revidovaných 3,4% na 3,6%. Zverejnené čísla tak jednoznačne prevýšili priemerne trhové očakávania, ktoré odhadovali rast ekonomiky na úrovni 3,3%. Štatistický úrad zároveň pristúpil k revízií predchádzajúcich štvrťrokov, zvýšiac dynamiku rastu v druhom štvrťroku z 3,2% na 3,4% a naopak znížiac v prvom štvrťroku z 3,1% na 2,9% (priemerný rast v prvom polroku tak ostal nezmenený).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Materializovali sa tak pozitívne riziká našej prognózy, čo naznačovali už silné septembrové čísla priemyslu aj stavebníctva. Štruktúra rastu HDP zatiaľ nie je k dispozícií, na základe mesačných údajov sa však dá očakávať, že v porovnaní s predchádzajúcimi štvrťrokmi sa zásadnejšie nezmenila. Zmierňujúce sa prebytky zahraničného obchodu naznačujú, že čistý export k rastu HDP (podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch) opäť neprispieval, pričom ekonomika bol ťahaná výlučne domácim dopytom. Silnejúci rast vývozov, ktoré reagujú na oživenie našich obchodných partnerov v Európe bol totiž opäť viac ako plne kompenzovaný zrýchľujúcim sa rastom dovozov, ktoré ťahá nahor silnejúca domáca spotreba. Čísla tržieb, stavebníctva, ale aj z bankového trhu naznačujú, že hlavným motorom rastu domáceho dopytu ostávajú stále investície. Tie sú podporované najmä verejnými investíciami v dôsledku dočerpávania EÚ fondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia. Od dna sa však pravdepodobne začínajú odrážať aj súkromné investície – túto hypotézu by mohlo potvrdzovať pokračujúce zotavovanie investičných bankových úverov poskytnutých podnikom, ako aj relatívne dynamicky rast stavebnej produkcie v segmente výstavby budov.
Naopak, tržby v maloobchode mierne zaostávali za našimi očakávaniami vyplývajúcimi z pozitívneho vývoja na trhu práce. Zdá sa však, že spotrebitelia naberajú odvahu pri dlhodobejších investíciách ako je kúpa auta, či bývania. Pozitívne nálady slovenských domácnosti sa prejavujú aj na zotavovaní tržieb reštaurácií a hotelov. Predpokladáme teda, že v porovnaní s prvou polovicou roka sa mohol príspevok spotreby domácnosti k rastu HDP vďaka rastúcej spotrebe „luxusných“ statkov a služieb mierne zvýšiť. Spotrebu domácnosti naďalej podporuje priaznivý vývoj na trhu práce, podľa predbežných údajov ŠÚ SR zamestnanosť na Slovensku v treťom štvrťroku vzrástla o 0,4% (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila na 2,2%. Mierne sa zrýchlil sa aj rast produktivity práce, čo vytvára vhodné predpoklady pre udržateľný rast miezd.
Hoci hlavným zdrojom rastu na Slovensku je v súčasnosti domáci dopyt, slovenská ekonomika výrazne ťaží aj z relatívne robustného oživenie v prakticky celej Európe. V treťom štvrťroku pokračovali v raste aj ostatné krajiny regiónu – česká a maďarská ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástli zhodne o 0,5%, poľská ekonomika rovnako ako slovenská o 0,9%. V medziročnom porovnaní si Česká republika a Poľsko stále držia relatívne dynamicky rast (ČR o 4,3%, Poľsko o 3,6%), medziročný rast v Maďarsku sa však v dôsledku bázického efektu spomalil na 2,3%. Relatívne stabilný rast si v treťom štvrťroku udržal aj najvýznamnejší obchodný partner Slovenska, Nemecko – jeho ekonomika vzrástla v súlade s očakávaniami v porovnaní s druhým štvrťrokom o 0,3%, pričom jej medziročný rast sa len mierne zrýchlil z 1,6% na 1,7%.
Na základe pozitívnych čísel z tretieho štvrťroka budeme revidovať náš odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku mierne nahor (z 3,2% na 3,3-3,4%), s finálnou revíziou však počkáme do zverejnenia štruktúry HDP v úvode decembra. Predpokladáme však, že v treťom štvrťroku dosiahol rast slovenskej ekonomiky svoj vrchol, v závere roka by postupne mal odznievať silný príspevok verejných investícií, tak ako sa postupne budú dokončovať projekty financované z EÚ fondov. V budúcom roku je preto možné očakávať výrazný prepad verejných investícií, keďže projekty z nového rozpočtovacieho obdobia sú ešte len vo fáze postupného nábehu. Na druhej strane, nižšie verejné investície by mohli aspoň čiastočne nahradiť súkromné investície vykazujúce náznaky oživenia (vrátane ohlásenej investície Jaguár- Land Rover), ekonomiku by mala naďalej ťahať aj rastúca spotreba domácnosti, či pokračujúci rast ostatných krajín eurozóny podporený uvoľnenou menovou politikou ECB a najmä lacnou ropou. Predpokladáme teda, že aj napriek miernemu spomaleniu oproti tretiemu štvrťroku sa rast ekonomiky aj v poslednom štvrťroku tohto roka a v budúcom roku udrží v blízkosti 3%. Riziká rastu pre budúci rok prichádzajú stále najmä z externého prostredia – spomalenie rastu rozvíjajúcich sa trhov (vrátane Číny), stále nedoriešený problém gréckych verejných financií, či kauza VW (pri pohľade na indikátory sentimentu v Nemecku aj na Slovensku sa však zdá, že automobilový sektor je zatiaľ voči tejto kauze relatívne rezistentný a efekt silnejúcich predajov v Európe zatiaľ stále prevyšuje).
Zdroj: UniCredit Bank
