Nezamestnanosť v októbri klesla pod 6% po prvýkrát od vypuknutia pandémie. Napriek tomu sa jej vývoj v posledných mesiacoch nedá hodnotiť pozitívne. Nadol ju tlačia najmä tradičné sezónne faktory. Po ich zohľadnení sa pokles nezamestnanosti už zastavil a naopak sezónne očistená miera nezamestnanosti posledné 3 mesiace pozvoľna narastala. Stále tak ostáva približne 1 pb. nad úrovňou spred vypuknutia pandémie. Trh práce v posledných mesiacoch charakterizuje relatívne nízka absorpcia nezamestnaných trhom práce, ktorá sa pohybuje na historických minimám (nižšia bola len počas hlavných vĺn pandémie), i postupný úbytok voľných (neobsadených) pracovných pozícií. Na druhej strane, zamestnávatelia vo väčšej miere zatiaľ ani neprepúšťajú. I počet nových nezamestnaných sa drží blízko historických miním, čo pomáha zmierňovať tlak na rast miery nezamestnanosti. Nižšia aktivita na trhu práce v posledných mesiacoch by mohla byť predzvesťou blížiaceho sa poklesu ekonomickej aktivity na prelome rokov.
Zdroj: Pixabay.com
Tieto trendy sme mohli pozorovať aj v poslednom mesiaci, v októbri. Výnimkou bol len počet voľných pozícií, ktorý sa po letnom poklese predsa len stabilizoval. Predpokladáme, že k tomu mohla prispieť korekcia cien energií na spotových trhoch, ktorá zmiernila i obavy časti zamestnávateľov, najmä v priemysel. Naďalej však pokračoval negatívny trend v službách, ktoré nahlodáva vysoká inflácia a čoraz väčšia potreba hľadania úspor, a to či už u domácnosti, tak aj v podnikovom sektore. Práve rôzne služby pritom často patria medzi prvé škrtané položky vo výdavkoch domácnosti i podnikov.
Miera nezamestnanosti sa v októbri podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny znížila o 0,16 pb. na 5,90%. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti) však tretí mesiac v rade narástla, a to o 0,06 pb. na 6,16%. Medziročný pokles miery nezamestnanosti sa zmiernil z 1,03 pb. na 0,89 pb. (23 tisíc nezamestnaných). V porovnaní s obdobím tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) je sezónne očistená miera nezamestnanosti stále vyššia o približne 1 pb. Na druhej strane treba poznamenať, že približne polovica nárastu miery disponibilnej nezamestnanosti oproti obdobiu spred pandémie sa dá pripísať technickým faktorom - nižšej miere práceneschopnosti, úplnej absencii absolventskej praxe, či menšiemu počtu nezamestnaných zapojených do aktivačných prác. Všetky tieto kategórie nezamestnaných sa do disponibilnej (evidovanej) nezamestnanosti nezapočítavajú.
Problémom domáceho trhu práce naďalej ostávajú veľké regionálne rozdiely, ktoré obdobie pandémie len zvýraznilo. Kým ešte počas leta sa mali tieto nožnice tendenciu skôr zatvárať, postupný obrat na trhu práce len potvrdil, že ekonomicky chudobnejšie regióny reagujú na zníženie ekonomickej aktivity citlivejšie (v zmysle nezamestnanosti). Na západe krajiny sa sezónne očistená miera nezamestnanosti v októbri zvýšila o 0,04 pb. na 4,24% a v porovnaní s februárom 2020 bola vyššia „len“ o 0,76 pb, na východe krajiny vzrástla o 0,13 pb. na 10,53% a v porovnaní s februárom 2020 bola vyššia stále o 1,75 pb.
Počet voľných pracovných miest v ekonomiky sa v októbri znížil o približne 450 miest na 82,9 tisíc. Tento pokles sa však dá plne vysvetliť fázou roka, kedy pred nástupom zimy dopyt zamestnávateľov po nových zamestnancoch už tradične klesá. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny sa tak už počet voľných miest v ekonomike (na rozdiel od prechádzajúcich mesiacov) ďalej neznižoval a zotrval približne na septembrovej úrovni. V medziročnom porovnaní sa tak dynamika rastu voľných miest zrýchlila z 9,3% na 9,9%. Októbrovú stabilizáciu vo voľných pozíciách pripisujeme najmä korekcii cien energií na spotových trhoch. Tá zmiernila obavy niektorých podnikov, ktoré tak aspoň nateraz zastavili redukčné plány (zatváranie produkcie). Čiastočne by to mohla naznačovať aj štruktúra pracovných pozícií – stabilizáciu sme posledné 2 mesiace mohli pozorovať najmä na pozíciách kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov, či operátorov a montérov strojov a zariadení,.t.j. pozíciách typických pre priemysel. Naopak, služby aj v októbri hlásili pokračujúci úbytok neobsadených pracovných miest. Naďalej pritom platí, že aj voľné pracovné miesta sú v rámci Slovenska rozložené veľmi nerovnomerne. Dominujú najmä západu krajiny, kde jej aj zásoba voľnej pracovnej sily len minimálna. V Bratislavskom a Trnavskom kraji tak úrady práce stále evidujú viac voľných pracovných miest ako (disponibilných) nezamestnaných. Naopak, na východe krajiny, v Prešovskom a Košickom kraji, pripadá na jedno voľné pracovné miesto stále 9-10 nezamestnaných registrovaných na úrade práce. Žalostná situácia je najmä v okrese Poltár, kde na jednom voľné pracovné miesto úrady práce registrujú viac ako 60 nezamestnaných. Viac ako 30 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto hlásia aj okresy Gelnica, Rožňava a Sabinov.
Napriek známkam slabosti bol domáci trh práce i v októbri schopný absorbovať ďalších zahraničných pracovníkov, predovšetkým vojnových utečencov z Ukrajiny. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku sa zvýšil o 1,2% (sezónne očistené) na 85,6 tisíc. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka na Slovensku pracovalo o 23,7% (resp. 16,4 tisíc) cudzincov viac. Až 76% medziročného prírastku pritom tvorili Ukrajinci. Zdá sa, že utečenci z Ukrajiny by mohli zo slovenského trhu práce vytláčať časť zahraničných pracovníkov, ktorí boli typicky pre Slovensko v posledných rokoch, najmä Rumunov. Zahraniční pracovníci smerujú najmä na trh práce v Bratislavskom kraji, ktorý absorboval 23% medziročného prírastku cudzincov pracujúcich na Slovensku, resp. 36% všetkých pracujúcich cudzincov. Výrazný podiel na zahraničných pracovníkoch hlásia aj ďalšie preťažené trhy práce na západe krajiny, najmä trnavský a nitriansky región. Utečenecká kríza však pomerne výrazne zvýšila aj počet cudzincov zamestnaných v ekonomicky chudobnejších regiónoch Slovenska. V percentuálnom vyjadrení hlásia najsilnejšie medziročné nárasty (o 35-45%) práve ekonomicky chudobnejšie kraje na východnom a strednom Slovensku, najmä však v dôsledku nízkej základne. Ich podiel na celkovom medziročnom prírastku cudzincov pracujúcich na Slovensku (s výnimkou Žilinského kraja) nepresahuje 10%, na celkovom počte zahraničných pracovníkov 5,5%.
Smerom k záveru roka, počas neskorej jeseni, resp. na prelome rokov, očakávame nárast miery nezamestnanosti (i nad rámec tradičnej sezóny). Na trh práce budú totiž čoraz viac dopadať negatívne vplyvy ekonomického spomalenia vyvolaného vojnou na Ukrajine a rekordne vysokou infláciou.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
